Memoriál Jána Šmigovského – X. ročník, Prešov – Spišské Podhradie (29. august 2017)
Podplukovník Ján Šmigovský bol prvou obeťou tzv. retribučného súdnictva, politickej frašky, ktorej hlavným motívom bola pomsta a účtovanie so Slovenmi, ktorí ostali aj napriek nepriaznivým okolnostiam verní Bohu, národu a štátu. Pri uplatnení princípu retroaktivity bol pplk. Šmigovský odsúdený za činy, ktoré v čase vykonania nielen, že neboli protizákonné, ale naopak, zo zákona (ľudského, prirodzeného i mravného) bezprostredne vyplývali. Jeho hlavnou vinou bolo, že sa ako veliteľ Nitrianskej posádky nepridal k tzv. SNP – vojenskej rebélii, čechoboľševickému besneniu proti slovenskej samostatnosti a kresťanskému charakteru Slovenského štátu. Konal tak, ako by mal v ideálnej rovine konať každý vojak – zachoval prísahu vernosti, neprezliekol kabát, zostal oddaný v zložitej situácii, kedy zrádzali Read more
Biskup Dávid Bartimej Tencer OFM Cap. sa na sviatok sv. Cyrila a Metoda v úvode svojej homílie (na nitrianskej cyrilo-metodskej slávnosti) na margo zasvätenia Slovenska Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie z roku 1947, ktoré malo byť v tento deň obnovené, vyjadril celkom jasne a otvorene: keby mala dnešná slávnosť a zasvätenie vyzerať tak, ako pred 70 rokmi – tak by sa toho Jeho Excelencia nezúčastnila.
Kto by mohol lepšie zhrnúť dôvody obžaloby mučeníka Jozefa Tisu, než samotný jeho žalobca Anton Rašla? Ten vo svojej záverečnej obžalobnej reči pred politickou fraškou zvanou „národný súd“ hovorí nasledovné: „Treba povedať, že nežalujeme nejaký imaginárny pojem ´štát´, tu nie je vedená diskusia o oprávnenosti štátu atď. Štáty vznikajú a zanikajú. Predmetom uvažovania a hodnotenia môže byť len vnútorný obsah tohto štátu, režim, ktorý tu panoval – a to režim stredoveký, totálny (rozumej autoritatívny – pozn. NSS), protislovanský (rozumej protiboľševický – pozn. NSS) a proti-pokrokový.“ (Proces s Dr. J. Tisom, s. 73) Je treba uznať, že málokto dokázal tak jednoducho a výstižne charakterizovať režim Slovenského štátu. Dokonca i mnohým sympatizantom slovenskej 
Slovenský štát je tŕňom v oku dnešnej demoliberálnej a kryptoboľševickej spodiny, ktorá celkom prirodzene prebrala boľševikmi vytvorený pohľad na novodobú slovenskú históriu. Duch sa predsa nezaprie. Aký duch? Duch nenávisti voči Bohu, národu a voči starému usporiadaniu založenému na Božom a prirodzenom zákone. Nedá sa síce povedať, že Slovenský štát bol úplne dokonalým stelesnením starého poriadku a že Božie a prirodzené zákony boli vždy, všade a vo všetkom autenticky uplatňované. To sa, celkom iste, nedá povedať o nijakom zriadení, lebo všade, kde sa angažuje človek, je prítomný aj hriech a nedokonalosť. Zároveň sa však nedá poprieť, že Slovenský štát bol aspoň dočasnou hrádzou proti liberálnemu úpadku. Proti úpadku, ktorý dnešní pomätenci 
Stretávame sa ako zvyčajne na mieste posledného pôsobenia kňaza Jána Nemca v Lieskovci a vydávame sa po ceste, ktorá bola v živote Jána tá posledná pozemská. Jeho pozemská cesta bola cesta týrania a mučenia, ktorým sa partizáni mstili na bezbrannom kňazovi. Ten im už dal všetok svoj majetok, ktorý mal v ich očiach hodnotu. Nestačilo to, lebo ich cieľom po opakovanom rabovaní fary sa ukázalo mučenie a týranie. Ako inak môžeme nazvať vlečenie biedne odetého kňaza v chladnom sychravom chladnom večere skoro 12 km po poľnej ceste? Sú to prízemné prejavy prízemných živlov. Už fakt, že sa opovážili rabovať na fare a neskôr aj siahnuť na život kňaza hovorí o tom, že ich úcta ku kňazovi bola veľmi slabá a vypovedá to o ich hodnotách. Každý aj neveriaci človek už z prirodzenosti má určitú úctu k človeku a to zvlášť ku kňazovi.