Memoriál mučeníka Jozefa Tisu – V. ročník

Kto by mohol lepšie zhrnúť dôvody obžaloby mučeníka Jozefa Tisu, než samotný jeho žalobca Anton Rašla? Ten vo svojej záverečnej obžalobnej reči pred politickou fraškou zvanou „národný súd“ hovorí nasledovné: „Treba povedať, že nežalujeme nejaký imaginárny pojem ´štát´, tu nie je vedená diskusia o oprávnenosti štátu atď. Štáty vznikajú a zanikajú. Predmetom uvažovania a hodnotenia môže byť len vnútorný obsah tohto štátu, režim, ktorý tu panoval – a to režim stredoveký, totálny (rozumej autoritatívny – pozn. NSS), protislovanský (rozumej protiboľševický – pozn. NSS) a proti-pokrokový.“ (Proces s Dr. J. Tisom, s. 73) Je treba uznať, že málokto dokázal tak jednoducho a výstižne charakterizovať režim Slovenského štátu. Dokonca i mnohým sympatizantom slovenskej štátnosti zo 14. marca táto charakteristika buď uniká alebo ju ignorujú, a tak sa svojim (populistickým? nevedomím?) sloganom „štát – áno, režim – nie“ prikláňajú k argumentačnej línii Antona Rašlu.

Rašla onými slovami vyložil na stôl všetky karty. Definoval podstatné pohnútky, ktoré viedli tzv. „národný súd“ k politickej vražde mučeníka Jozefa Tisu. Jednotlivé body obžaloby sa už potom vo svetle týchto slov javia skutočne len ako vykonštruovaná zámienka. Ešte raz si to zhrňme: Anton Rašla nežaluje prvú slovenskú štátnosť ako takú, lebo „štáty vznikajú a zanikajú“, žaluje režim, ktorý bol stredoveký, autoriratívny, protiboľševický a proti-pokrokový. Inými slovami a v širšom zmysle povedané – Rašla žaluje snahu politických predstaviteľov ľudáckeho hnutia o obnovu starého spoločenského poriadku, kresťanskej civilizácie, proti rozmáhajúcim sa bludom, ktoré vyprodukovali revolúcie. K týmto snahám o obnovu starého poriadku nabádali všetky veľké osobnosti minulého i predminulého storočia. Svätý Pius X. píše: „Civilizáciu nemusíme ešte len vynaliezať, ani budovať novú spoločnosť v oblakoch. Bola a existuje ako kresťanská civilizácia, ako katolícka spoločnosť. Jedná sa len o to, bez porušenia jej prirodzených a božských základov ju obnoviť a znovuzriadiť proti stále a znovu oživujúcim útokom nezdravej utópie revolúcie bezbožnosti: omnia instaurare in Christo (všetko obnoviť v Kristovi).“ (Notre Charge Apostolique, 11)

Mučeník Jozef Tiso celý svoj život obetoval týmto intenciám. V duchu hesla „Za Boha a národ“ chcel obnoviť všetko v Kristovi. Národná svojbytnosť mu bola jednou z priorít jednak podľa prirodzeného zákona, ale i preto, aby mohla byť obnovená v slovenskom národe katolícka spoločnosť, čomu 20 rokov bránil demoliberálny, masarykovsko-benešovský, proti-katolícky a proti-slovenský režim. Uvedomoval si, že slovenský národ môže byť obnovený v Kristovi len ako suverénny národ, lebo okolité národy už boli oveľa hlbšie ponorené v pokrokárskych splaškoch revolučných bludov. Byť v ich područí bolo veľmi nebezpečné, nakoľko jed liberalizmu a pokrokárstva sa tým na slovenskú spoločnosť prenášal oveľa rýchlejšie.

Mučeník Jozef Tiso zomrel ako reprezentant stredovekého, autoritatívneho, proti-boľševického a proti-pokrokárskeho režimu, ktorý bol nahradený novodobou boľševicko-pokrokárskou tyraniou. Preto musel byť súdený, odsúdený a zavraždený. Preto je skutočným mučeníkom viery katolíckej a národa slovenského. Na úmysel vyzdvihnutia na oltár mučeníka Jozefa Tisu sa v noci z piatka (21. apríla) na sobotu (22. apríla) uskutočnil 5. ročník Memoriálu mučeníka Jozefa Tisu – 25 kilometrovej púte nočným lesom z Rajca do Veľkej Bytče. Veríme, že Všemohúci Boh vyslyšal naše modlitby a že s našimi obetami a úmyslami naloží podľa svojej najsvätejšej vôle.