Osudy Františka Slameňa (1896 – 1944)
Prednáška PhDr. Martina Lacka, PhD. odznevšia v rámci pietnej spomenienky na Františka Slameňa, 7. 12. 2024, Horná Lehota, Brezno
Kto bol František Slameň?
Najstručnejšia odpoveď by znela: neohrozený bojovník za práva Slovákov a osobitne robotníkov; ústavný činiteľ prvej SR a martýr štátnosti. Politik, ktorý sa snažil o udržanie republiky aj v bezvýchodiskovej situácii, za čo zaplatil najvyššiu cenu. Jeden z dvoch poslancov zavraždený partizánmi. Avšak po poriadku.
Narodil sa 3. decembra 1896 v Hornej Lehote v rodine Jána Slameňa a Terézie rod. Žabkovej, ktorí mali dovedna deväť detí. Horná Lehota bola konfesionálne zmiešaná obec s miernou prevahou evanjelikov. Tu vychodil šesť tried ľudovej školy a tri ročníky učňovskej školy v Podbrezovej; vyučil sa za sústružníka. Ako 14-ročný nastúpil na učňovské miesto v železiarňach v Podbrezovej. Aj keď školy absolvoval v období najhoršej maďarizácie, tejto nepodľahol. Naopak, bol vždy oduševneným Slovákom. Read more
O človeka, ktorý je Nikto, nikto nemá ani záujem. Nikto nemá ani nepriateľov, ani priateľov. Kto je čím vyššie postavený, tým má aj viac priateľov, ale aj nepriateľov. Pýtam sa: – Kto zo Slovákov v dejinách mal toľko priateľov, ale aj nepriateľov ako prezident – mučeník Dr. Jozef Tiso? Hľa, každému je jasné, prečo ho opravdiví Slováci a Slovensky milujú a tým sa vyjasňuje aj druhé tvrdenie, že kto sa zo Slovákov zrieka Msgr. Jozefa Tisu, kto sa ho stráni, ten dokazuje aj svoje vnútorné presvedčenie, či je Slovákom iba podľa mena a podľa kriku, alebo či je Slovákom podľa presvedčenia. Tretia možnosť je jalové filozofovanie, o ktorom zdravý gazdovský rozum by povedal: to je iba mlátenie slamy. To platí tak o jednotlivcoch, ako aj o organizáciách, ktoré sa skladajú z neúprimných jedincov. 
I. Čas je poklad, ktorý sa nedá oceniť, pretože v každej chvíli môžeme získať poklady milosti a večnej slávy. V pekle ženie odsúdencov do plaču myšlienka, že už niet času na nápravu ich večnej biedy. Koľko by zaplatili za hodinu času, v ktorej by mohli úkonom bolesti napraviť svoje zatratenie! V nebi sa síce nedá plakať, ale keby blažení mohli plakať, plakali by iba nad tým, že stratili toľko času v tomto živote, v ktorom si mohli získať väčšiu slávu, a že tento čas už nemôžu mať. Bože môj, ďakujem ti, že mi dávaš čas na oplakávanie mojich hriechov a na to, aby som svojou láskou vyvážil urážky, ktoré som ti spôsobil.
Kto by mohol lepšie zhrnúť dôvody obžaloby mučeníka Jozefa Tisu, než samotný jeho žalobca Anton Rašla? Ten vo svojej záverečnej obžalobnej reči pred politickou fraškou zvanou „národný súd“ hovorí nasledovné: „Treba povedať, že nežalujeme nejaký imaginárny pojem ´štát´, tu nie je vedená diskusia o oprávnenosti štátu atď. Štáty vznikajú a zanikajú. Predmetom uvažovania a hodnotenia môže byť len vnútorný obsah tohto štátu, režim, ktorý tu panoval – a to režim stredoveký, totálny (rozumej autoritatívny – pozn. NSS), protislovanský (rozumej protiboľševický – pozn. NSS) a proti-pokrokový.“ (Proces s Dr. J. Tisom, s. 73) Je treba uznať, že málokto dokázal tak jednoducho a výstižne charakterizovať režim Slovenského štátu. Dokonca i mnohým sympatizantom slovenskej