Kategória: Filozofia

Katolík a slovenská štátnosť (prednáška)

JUDr. Radomír Tomeček, PhD., Beckov, 15.03.2025.

Vážení prítomní Slováci a Slovenky.

V súčasnosti prežívame časy, v ktorých možno pozorovať veľmi zaujímavé javy práve na Slovensku. Jedným z nich je všeobecné popieranie významu výročia, ktoré predstavuje pre slovenskú štátnosť 14. marec 1939.

Ďalším z týchto divov je všeobecne rozšírené a povinné vyznávanie sa všetkých slovenských politikov zo svojej vernosti a lásky k Európskej únii. Tá má predstavovať údajne náš nespochybniteľný nemenný a trvalý tzv. životný priestor. Tento politicky osvedčený termín používal aj Adolf Hitler (1889 – 1945), nemecký ríšsky kancelár, ktorého vlastná predstava o nespochybniteľnom, nemennom a trvalom životnom priestore pre Nemecko dostala pomenovanie Lebensraum. Read more

P. Vojtech Müller OP: Cirkev a nacionalizmus (1942)

To, čo dnes najviac kvitne v každom národe, je nacionalizmus, láska k národu. Úloha Cirkvi a katolíkov v tejto veci nie je ľahká, zato tým dôležitejšia. Cirkvi aj tu musí ísť o to, aby ukázala pravú hodnotu nacionalizmu a povedala svoje rozhodujúce slová proti výstrednostiam nacionalizmu, proti šovinizmu a tým svojim nepriateľom, ktorí hovoria, že Cirkev svojou nadnárodnosťou oslabuje národnostné povedomie, že je protinárodná, alebo aj keď azda nie vedome, vychováva ľudí k národnej ľahostajnosti.

Nacionalizmus, národovectvo neznamená nič iné ako činorodú lásku k vlastnému národu. Národovec má pred očami národ, t. j. skupinu obyvateľstva, s ktorou sa vidí zviazaný zväzkami krvi, dejín, územia a zvykov a hľadí podľa možností udržať toto dedičstvo, zveľadiť ho a získať mu česť v očiach iných národov. (Dr. Chladný-Hánoš: Láska k národu, str. 2.) Read more

Slovenský národ ako priateľ starých pomerov – O stručnej filozofii dejín nášho národa, ktorý sa vyhýba revolúciám

Kapitola zo Správy bezradných katolíkov o stave viery na Slovensku pri príležitosti apoštolskej návštevy pápeža Františka. (Poznámky textu viď v pôvodine.)

Vaša Svätosť, na to, aby ste mohli pochopiť rozpoloženie a motiváciu slovenskej Cirkvi, s akými sa zúčastňovala a neskôr i zavádzala zmeny vyplývajúce z pastoračného Druhého vatikánskeho koncilu, je potrebné sa aspoň v skratke zaoberať filozofiou našich dejín.

Zo skupiny tzv. „sedmopočetníkov“, ktorá pozostávala z vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda a ich piatich ďalších žiakov, je na našom území asi najviac uctievaný sv. Gorazd, nástupca biskupa Metoda. Spolu s kniežaťom Slavomírom („Sclajamarus“) patrí sv. Gorazd k prvým našincom prenasledovaným pre vieru. Read more

Prof. Štefan Polakovič: O zmysle lásky k národu

Aby sme však mali príčinu ovládať cit k národu a držali ho v medziach, ako sme na to viazaní zákonom prirodzeným, treba vedieť, aký zmysel má pravá láska k národu. Nijaká láska prirodzená, ľudsky teplá, nie je uzavretým systémom: láska je podstatne otvorená k inému. Pravá láska v dôsledku toho vychováva k čím širšiemu rozpätiu. Láska totiž núti a vychováva k šľachetnosti a veľkodušnosti. Kde niet šľachetnosti, tam niet lásky. Láska nás učí nadosobnému a nadsebeckému chápaniu skutočnosti. Teda i zmyslom lásky k národu je výchova nášho ducha k veľkodušnosti, obetavosti a zriekaniu. Zmyslom lásky k národu je duchovné, vnútorné rozširovanie. Obeťami duša rastie a otvára sa pre širšie obzory. Ak hľadáme zmysel vnútorného rozširovania šľachetnosťou, zbadáme, že má skrytú finalitu v stvorení. Človek je stvorený pre poriadok nadprirodzený. Toto mimoriadne určenie človeka vyžaduje obetu nadmieru veľkú: zanechanie samého seba. K tejto najvyššej šľachetnosti majú nás vychovávať Read more

Národné bytie na váhach jednotlivca

Význam v čase.

Je bez významu pre človeka, že patrí k nejakému národu a že sa cíti úzko spojený s celým svojim národným kolektívom?

Má to celkom iste svoj význam. Národnosť má pre človeka veľkú časnú hodnotu, ba uplatňuje svoj vplyv až na plnenie večného poslania človeka.

Časný význam národného bytia pre človeka je už, alebo by už aspoň mal byť všeobecne uznávaný. V našich dňoch sa píše o význame národného bytia veľmi mnoho, hlavne vplyvom ideológie fašistickej a novej nemeckej.

Človek sa rodí ako tvor veľmi nedokonalý. Aby sa vyvinul, potrebuje prajnú súčinnosť veľmi mnohých vnútorných i vonkajších činiteľov. Potrebuje, aby vnútorné i vonkajšie telesné ústroje a údy riadne fungovali, a potrebuje aj osoby, čo sa o neho – bezmocného a neskúseného – starajú, zaopatrujú mu poživeň Read more

1 2 3 … 10