Katolík a slovenská štátnosť (prednáška)

JUDr. Radomír Tomeček, PhD., Beckov, 15.03.2025.

Vážení prítomní Slováci a Slovenky.

V súčasnosti prežívame časy, v ktorých možno pozorovať veľmi zaujímavé javy práve na Slovensku. Jedným z nich je všeobecné popieranie významu výročia, ktoré predstavuje pre slovenskú štátnosť 14. marec 1939.

Ďalším z týchto divov je všeobecne rozšírené a povinné vyznávanie sa všetkých slovenských politikov zo svojej vernosti a lásky k Európskej únii. Tá má predstavovať údajne náš nespochybniteľný nemenný a trvalý tzv. životný priestor. Tento politicky osvedčený termín používal aj Adolf Hitler (1889 – 1945), nemecký ríšsky kancelár, ktorého vlastná predstava o nespochybniteľnom, nemennom a trvalom životnom priestore pre Nemecko dostala pomenovanie Lebensraum. Read more

Príhovor Radomíra Tomečka, Bratislava 15. marca 2025

Drahí bratia a sestry, Slováci, Slovenky, vlastenci, zišli sme sa tu pripomenúť si dátum 14. marec 1939. Začal by som tým, že dátumy sa pripomínajú, pretože sú to nejaké čísla. Keď sme vraveli o Andrejovi Hlinkovi, dosť často sa zabúda, že v čase, keď bol prenasledovaný zo strany biskupa Párvyho a bol potom aj zo strany štátu väznený, tak 14. marec bol aj preňho významný deň, lebo 14. marca 1909 svätý pápež Pius X. rozhodol, že jeho cirkevný trest je anulovaný, zrušený. Takže aj to je dôvod oslavovať a je to presne 30 rokov pred vznikom Slovenského štátu. Ďalšia málo známa vec je súvislosť dr. Jozefa Tisu s Fatimou, pretože on sa narodil 13. októbra 1887, presne 30 rokov pred dňom fatimského zázraku, kedy približne 70 tisíc ľudí videlo veľké úkazy na nebi a kedy sa diali veľké veci, že dopredu pripravení ľudia čakali zázrak a skutočne ho zažili a kajali sa z hriechov, padali do blata a po daždi mali všetci suché šaty. Takže to bol mimoriadny Boží zásah; a pán prezident Tiso sa narodil presne 30 rokov pred týmito mimoriadnymi vecami. A ďalší varujúci, pripomínajúci termín je 30 rokov po Fatime, kedy prezident Tiso zase končí zavraždený tými ľuďmi, pred ktorými Panna Mária Fatimská Read more

Význam tradičného katolicizmu v procese záchrany súčasného slovenského národa.

Prednáška JUDr. Radomíra Tomečka, PhD. odznevšia v rámci pietnej spomienky na Františka Slameňa, 7. 12. 2024, Horná Lehota, Brezno

Vážení prítomní príslušníci slovenského národa, vlastenci.
Stretli sme sa pri príležitosti pripomenutia Františka Slameňa (1896 – 1944), slovenského verejného činiteľa, poslanca snemu našej Prvej Slovenskej republiky. Aj on sa zaradil medzi obete partizánskeho teroru na Slovensku v tzv. povstaleckom roku 1944. Aj jeho príbeh vyzýva všetkých slušných Slovákov a Slovenky k zásadnému morálnemu stanovisku podľa vlastného svedomia.
Čím sa formuje svedomie človeka? Čím sa formuje svedomie národa a štátu? Boh súdi človeka, národy a štáty. Boh odmeňuje človeka po jeho smrti večným spasením a tresce človeka po jeho smrti večným zatratením. Boh vstupuje aj do pozemského života človeka svojím požehnaním a trestaním, a práve tým ho vychováva. Read more

Osudy Františka Slameňa (1896 – 1944)

Prednáška PhDr. Martina Lacka, PhD. odznevšia v rámci pietnej spomenienky na Františka Slameňa, 7. 12. 2024, Horná Lehota, Brezno

Kto bol František Slameň?
Najstručnejšia odpoveď by znela: neohrozený bojovník za práva Slovákov a osobitne robotníkov; ústavný činiteľ prvej SR a martýr štátnosti. Politik, ktorý sa snažil o udržanie republiky aj v bezvýchodiskovej situácii, za čo zaplatil najvyššiu cenu. Jeden z dvoch poslancov zavraždený partizánmi. Avšak po poriadku.
Narodil sa 3. decembra 1896 v Hornej Lehote v rodine Jána Slameňa a Terézie rod. Žabkovej, ktorí mali dovedna deväť detí. Horná Lehota bola konfesionálne zmiešaná obec s miernou prevahou evanjelikov. Tu vychodil šesť tried ľudovej školy a tri ročníky učňovskej školy v Podbrezovej; vyučil sa za sústružníka. Ako 14-ročný nastúpil na učňovské miesto v železiarňach v Podbrezovej. Aj keď školy absolvoval v období najhoršej maďarizácie, tejto nepodľahol. Naopak, bol vždy oduševneným Slovákom. Read more

Denník 4

Práve včera si celý svet pripomenul koniec vojny v Európe. Nuž koniec. Pre mnohých sa vojna skončila, pre mňa stále pokračuje. Otázkou je, či sa vôbec niekedy skončí. Nie je totiž jasné, čo by sa dalo pokladať za jej skončenie. Neviem to ani sám, odpoveď na to stále hľadám. Ale pekne po poriadku. Mnohí hovoria, že som od všetkého ušiel. Nuž ak som od niečoho utiekol, tak od prázdneho politikárčenia a večných sporov. Od celého jalového snívania a ilúzii. Už som to ozaj nemohol dlhšie znášať. Napĺňalo ma to smútkom a zlosťou. Načo to všetko bolo? Nádeje sa ukázali ako liché a svet sa točil ďalej. Žiadna vojna proti boľševikom nevypukla, aspoň nie v Európe. Výpady a nepriateľstvo sa prejavili akurát v rovine slovnej. Všetci si inak hľadeli svojho a posilňovali svoj vplyv vo svojich sférach vplyvu. Ticho rozdelenie, ktoré si dohodli ešte cez vojnu, rešpektovali. Na západe ani prstom nepohli pre tých, čo sa nechceli zmieriť s tým, že ich krajiny sa ocitli pod boľševickou čižmou, ktorá ich dusila. Rovnako Stalin nehol ani prstom pre gréckych komunistov, Read more

1 2 3 18