50 rokov od uskutočnenia liturgickej revolúcie

Na prvú adventnú nedeľu roku 1969 nadobudol účinnosť misál Pavla VI., tzv. Novus Ordo Missae (skr. NOM). Dielo Msgr. Bugniniho, progresivistického arcibiskupa s pochybnou povesťou, na ktorého tvorbe preukázateľne spolupracovalo šesť protestantov, malo jeden hlavný cieľ: pod zámienkou návratu k pôvodnej jednoduchosti prispôsobiť liturgiu latinskej Cirkvi ekumenickým požiadavkám Druhého vatikánskeho koncilu, rozumej oklieštiť rímsko-katolícky rítus o všetko, čo v ňom bolo jednoznačne katolícke, čo sa nepozdávalo nepriateľom Cirkvi.

Tí verní kňazi a biskupi, ktorí v minulom storočí odmietli sprotestantizovaný NOM, mali k tomu veľmi dobré dôvody, založené na nemennej náuke o sviatostiach, ktorú neomylne definoval Tridentský koncil. Postupom času však začal tieto jednoznačne katolícke stanoviská rozleptávať progresivistický duch koncilu. V mysliach katolíkov verných Tradícii sa čoraz viac začala udomácňovať kompromisnícka mentalita, akoby bolo možné bez ujmy slúžiť dvom pánom – katolicizmu Read more

Bolo povedané

História človeka je históriou zdokonaľovania vedomostí. Je to história neustálej vojny medzi menšinou, silnou duchom, a väčšinou, silnou počtom. Je to história výchovy vždy zle skončenej a vždy znovu začatej. História nevďačnej, ťažkej, s nechuťou robenej a často odmietanej, niekedy prerušovanej a veľmi často obnovovanej výchovy.

Prví proroci, najstarší zákonodarcovia, pastieri národov práve sa rodiacich a život začínajúcich, kráľovia – zakladatelia miest a hlásatelia spravodlivosti, múdri a svätí učitelia začali veľmi včas s krotením zvieraťa. Slovom hovoreným a vyrytým do tabúľ krotili ľudí – vlkov, poučovali divochov, miernili barbarov, vyučovali šedivé deti, miernili zúrivcov, premáhali násilníkov, pomstychtivých, neľudských ľudí. Sladkosťou slova alebo hrôzou trestu Orfeovia alebo Drakóni, sľubujúci a vyhrážajúci menom nadzemských a pozemských bohov, obstrihovali pazúry, ktoré vždy znovu vyrastali, dávali košíky a uzdy na ústa veľmi zubaté, Read more

Novodobé pohanstvo a misia solúnskych bratov

V súvislosti s nedávnym výročím príchodu sv. Cyrila a Metoda sa už pravidelne objavujú staré námietky proti nim aj v radoch ľudí, ktorí sa označujú za národovcov, vlastencov, rodoľubov… Spochybňujú náboženský a kultúrny prínos solúnskych bratov a vznášajú voči nim rôzne obvinenia. Mnohé z nich zhrnul vo svojich článkoch a videách hudobník a spisovateľ Miroslav Švický, známy ako Žiarislav. Vykresľuje príchod sv. Cyrila a Metoda ako katastrofu, keď prídu do idylického prostredia, kde sa v slobode a v dobovej forme demokracie rozvíjala vyspelá kultúra a duchovno. Tie sú následne barbarsky zničené a ľuďom sú vnucované cudzie formy duchovna, ktoré sú im len na škodu. Používa pri tom na opis diania slová ako diktatúra, totalita a prirovnáva ich aspekty ku komunizmu a Islamskému štátu. Ako keby vierozvestcovia prišli na Veľkú Moravu sami od seba a s mečom v ruke.

Najprv sa pozrime, z akého pohľadu sa na kresťanstvo a jeho šírenie Žiarislav a stúpenci takýchto názorov pozerajú a prečo ho takto vidia. Read more

Vredy pohanstva

Ľahko sa oslavuje pohanstvo básnikovi, stojacemu pred krásnou sochou rímskej Venuše. To je však len chladný mramor. Život u pohanov bol iný! Ako dva strašné vredy rozožierali „krásne“ pohanstvo, krutosť a zvlášť takzvané otroctvo.

KRUTOSŤ. Kde na svete je človek, ktorý by mal zaistené, že neupadne do biedy telesnej či duševnej, do choroby a pod., v ktorej bude potrebovať súcit blížneho? A pohanstvo súcit vôbec nepoznalo! Milosrdenstvo nazýva Seneca, rímsky filozof, neresťou! O dlžníkoch mal rímsky zákon nariadenie (Iust. Quint. II, 6.), že veritelia ich mali právo rozsekať na kusy a ich telo si rozdeliť. V dobe rozkvetu Rímskej ríše za cisára Augusta a neskôr, ako píše historik Theodor Mommsen (Rímske dejiny III. 528), bola chudoba najťažšou Read more

Kresťanstvo vo vzťahu k Druhej svetovej vojne a povojnovému usporiadaniu

Druhá svetová vojna bola doposiaľ najväčšou udalosťou, ktorá premenila svet a stála za vznikom dnešného medzinárodného poriadku. Jej interpretácie sa dnes odlišujú podľa rozličných kritérií – svetonázorovej, národnostnej, politickej príslušnosti hodnotiaceho. Skúmajú sa dobové dokumenty, prínosy jednotlivých krajín k víťazstvu a špekuluje sa o tom, čo by sa stalo, keby boli padli v kľúčových momentoch iné rozhodnutia.

Tieto hodnotenia, ktoré bežne odmalička počúvame, predstavujú 2. Svetovú vojnu ako boj dobra so zlom. Medzi týmto doťahovaním akosi zaniká otázka: “A aký bol prínos víťazstva v tejto vojne pre Človeka­?“ Významnú úlohu v 2. Svetovej vojne hrali ideológie bojujúcich strán. Read more

1 2 3 13