81. výročie vzniku Slovenského štátu – 14. marec 2020 – Nižná Šebastová

Mnoho ľudí, ktorí sa hlásia k odkazu 14. marca 1939, vníma tento dátum pozitívne predovšetkým kvôli oslobodeniu sa národa spod českého útlaku v kontinuite so skorším oslobodením sa spod útlaku maďarského. Sloboda, suverenita, nezávislosť – to sú pojmy, ktoré sa už roky dookola opakujú skoro pri každej pripomienke na túto udalosť. Ako keby sloboda bola skutočne najvyššou hodnotou, o čom sa mylne domnievajú klasickí liberáli. Je to obmedzený pohľad, ktorý zahmlieva a mení skutočnú podstatu odkazu 14. marca.

Čo je tou skutočnou podstatou? Je ňou kontrarevolučná idea, snaha o zabrzdenie revolučného besnenia, ktoré rozložilo kresťanský poriadok v Európe, zaradenie spiatočky v ceste za úpadkovým pokrokom dneška. Nemožno pochopiť odkaz 14. marca bez pochopenia programu ľudáckeho hnutia, bez reflexie hlavnej motivácie politickej angažovanosti Otca národa Msgr. Andreja Hlinku a jeho nástupcov. Tou motiváciou bol predovšetkým boj proti liberalizmu, Read more

Prof. František Vnuk: O zamlčanom terore sovietskych vojakov počas tzv. „oslobodenia“ (1. časť)

Oficiálne sovietska armáda bola „hrdinská osloboditeľka spod fašistického jarma“ a mohlo sa o nej písať len pekne, dobre, vďačne a úctivo. Stovky básní, článkov, verejných rečí, pomníkov a iných prejavov vďaky je dokumentom tohto neskutočného nadšenia, ktoré umelo vyvolávali vo verejnosti básnici, novinári, politici a verejní činitelia. Tu vlastne začína tá veľká lož, ktorej trpké ovocie dozrelo v nasledujúcich rokoch a bola až donedávna stálou diétou národa v poddanstve. Ministri, poslanci a iní predstavitelia moci vedeli práve tak ako pospolitý ľud, že červená armáda sa dopúšťa na „oslobodených“ občanoch Slovenska takých ukrutností a násilností, ktoré sa u Nemcov klasifikujú ako vojnové zločiny, ale nemali odvahy pozdvihnúť obžalobný hlas proti týmto krivdám.

Tieto skutočnosti sú dosiaľ tabuizované. Ani v období „glasnosti“, ani po nežnej revolúcii sa nepíše o tom, aké výčiny sovietski vojaci popáchali na Slovensku. Read more

Sv. František u Sultána (Ernoulova kronika)

A teraz vám poviem niečo o dvoch klerikoch, ktorí boli vo vojsku pri Damiette.

Jedného dňa sa odobrali ku kardinálovi ̵ legátovi a povedali mu, že by chceli kardinálov súhlas. Kardinál im povedal, že pokiaľ sa to jeho týka, nikdy k niečomu takému nedá súhlas, pretože by nechcel dávať súhlas k tomu, keby boli bez všetkého zabití. On si myslel: ak tam pôjdu, nikdy viac sa nevrátia. Oni mu povedali, keď tam pôjdu, na ničom nebude mať vinu, pretože to nie je on, ktorý ich posiela, len im dovoľuje ísť.

A naliehali tak dlho, až im kardinál, keď videl ich pevný úmysel, povedal: „Milí páni, neviem, čo máte v srdci a či sú vaše myšlienky dobré alebo zlé. Ale ak tam pôjdete, hľaďte, aby vaše myšlienky i srdce boli stále obrátené k Bohu!“ Odpovedali, že k sultánovi nechcú, ale aby urobili veľké dobro, ktoré chcú uskutočniť. A vtedy im kardinál povedal, ak chcú, že môžu ísť, ale nech si nikto nemyslí, že ich poslal on. Read more

50 rokov od uskutočnenia liturgickej revolúcie

Na prvú adventnú nedeľu roku 1969 nadobudol účinnosť misál Pavla VI., tzv. Novus Ordo Missae (skr. NOM). Dielo Msgr. Bugniniho, progresivistického arcibiskupa s pochybnou povesťou, na ktorého tvorbe preukázateľne spolupracovalo šesť protestantov, malo jeden hlavný cieľ: pod zámienkou návratu k pôvodnej jednoduchosti prispôsobiť liturgiu latinskej Cirkvi ekumenickým požiadavkám Druhého vatikánskeho koncilu, rozumej oklieštiť rímsko-katolícky rítus o všetko, čo v ňom bolo jednoznačne katolícke, čo sa nepozdávalo nepriateľom Cirkvi.

Tí verní kňazi a biskupi, ktorí v minulom storočí odmietli sprotestantizovaný NOM, mali k tomu veľmi dobré dôvody, založené na nemennej náuke o sviatostiach, ktorú neomylne definoval Tridentský koncil. Postupom času však začal tieto jednoznačne katolícke stanoviská rozleptávať progresivistický duch koncilu. V mysliach katolíkov verných Tradícii sa čoraz viac začala udomácňovať kompromisnícka mentalita, akoby bolo možné bez ujmy slúžiť dvom pánom – katolicizmu Read more

Bolo povedané

História človeka je históriou zdokonaľovania vedomostí. Je to história neustálej vojny medzi menšinou, silnou duchom, a väčšinou, silnou počtom. Je to história výchovy vždy zle skončenej a vždy znovu začatej. História nevďačnej, ťažkej, s nechuťou robenej a často odmietanej, niekedy prerušovanej a veľmi často obnovovanej výchovy.

Prví proroci, najstarší zákonodarcovia, pastieri národov práve sa rodiacich a život začínajúcich, kráľovia – zakladatelia miest a hlásatelia spravodlivosti, múdri a svätí učitelia začali veľmi včas s krotením zvieraťa. Slovom hovoreným a vyrytým do tabúľ krotili ľudí – vlkov, poučovali divochov, miernili barbarov, vyučovali šedivé deti, miernili zúrivcov, premáhali násilníkov, pomstychtivých, neľudských ľudí. Sladkosťou slova alebo hrôzou trestu Orfeovia alebo Drakóni, sľubujúci a vyhrážajúci menom nadzemských a pozemských bohov, obstrihovali pazúry, ktoré vždy znovu vyrastali, dávali košíky a uzdy na ústa veľmi zubaté, Read more

1 2 3 4 15