Prof. Štefan Polakovič: O zmysle lásky k národu
Aby sme však mali príčinu ovládať cit k národu a držali ho v medziach, ako sme na to viazaní zákonom prirodzeným, treba vedieť, aký zmysel má pravá láska k národu. Nijaká láska prirodzená, ľudsky teplá, nie je uzavretým systémom: láska je podstatne otvorená k inému. Pravá láska v dôsledku toho vychováva k čím širšiemu rozpätiu. Láska totiž núti a vychováva k šľachetnosti a veľkodušnosti. Kde niet šľachetnosti, tam niet lásky. Láska nás učí nadosobnému a nadsebeckému chápaniu skutočnosti. Teda i zmyslom lásky k národu je výchova nášho ducha k veľkodušnosti, obetavosti a zriekaniu. Zmyslom lásky k národu je duchovné, vnútorné rozširovanie. Obeťami duša rastie a otvára sa pre širšie obzory. Ak hľadáme zmysel vnútorného rozširovania šľachetnosťou, zbadáme, že má skrytú finalitu v stvorení. Človek je stvorený pre poriadok nadprirodzený. Toto mimoriadne určenie človeka vyžaduje obetu nadmieru veľkú: zanechanie samého seba. K tejto najvyššej šľachetnosti majú nás vychovávať Read more
S prehlbujúcou sa vieroučnou krízou v Cirkvi, keď je náuka ohýbaná a dezinterpretovaná tak, že to vedie k tichej legalizácii svätokrádežného udeľovania sviatostí, liberalizácii, anulovania manželstva a keď už samotné podklady k synodám obsahujú závažné herézy je potrebné mať na zreteli, kde sa všetok ten zmätok začal. Udalosťou, ktorá umožnila počiatok toho je 2. vatikánsky koncil aj s jeho nasledujúcimi reformami. Jeho plodmi sú totižto subjektivizmus, modernizmus a vieroučný zlom. Aby sme pochopili, ako sa k tejto udalosti postaviť, treba sa na ňu pozrieť bližšie.
O človeka, ktorý je Nikto, nikto nemá ani záujem. Nikto nemá ani nepriateľov, ani priateľov. Kto je čím vyššie postavený, tým má aj viac priateľov, ale aj nepriateľov. Pýtam sa: – Kto zo Slovákov v dejinách mal toľko priateľov, ale aj nepriateľov ako prezident – mučeník Dr. Jozef Tiso? Hľa, každému je jasné, prečo ho opravdiví Slováci a Slovensky milujú a tým sa vyjasňuje aj druhé tvrdenie, že kto sa zo Slovákov zrieka Msgr. Jozefa Tisu, kto sa ho stráni, ten dokazuje aj svoje vnútorné presvedčenie, či je Slovákom iba podľa mena a podľa kriku, alebo či je Slovákom podľa presvedčenia. Tretia možnosť je jalové filozofovanie, o ktorom zdravý gazdovský rozum by povedal: to je iba mlátenie slamy. To platí tak o jednotlivcoch, ako aj o organizáciách, ktoré sa skladajú z neúprimných jedincov. 
Čo si máme počať? Zem sa otriasa. Vody potopy sveta stúpajú stále vyššie. Hrádze sa trhajú. Umenie diplomatov zlyháva. Nedajú nám ani chlieb ani mier. Čo si počať?
Ctené zhromaždenie! Drahí bratia rodáci!