Páter Gregory Hesse o Druhom vatikánskom koncile

S prehlbujúcou sa vieroučnou krízou v Cirkvi, keď je náuka ohýbaná a dezinterpretovaná tak, že to vedie k tichej legalizácii svätokrádežného udeľovania sviatostí, liberalizácii, anulovania manželstva a keď už samotné podklady k synodám obsahujú závažné herézy je potrebné mať na zreteli, kde sa všetok ten zmätok začal. Udalosťou, ktorá umožnila počiatok toho je 2. vatikánsky koncil aj s jeho nasledujúcimi reformami. Jeho plodmi sú totižto subjektivizmus, modernizmus a vieroučný zlom. Aby sme pochopili, ako sa k tejto udalosti postaviť, treba sa na ňu pozrieť bližšie.

V tejto súvislosti nám pri pohľade na 2. vatikánsky koncil a jeho rôzne stránky poskytuje zaujímavý materiál páter Gregory Hesse. Dnes už nebohý páter Hesse bol kánonický právnik, doktor tomistickej filozofie a bývalý sekretár kardinála Sticklera. V našich končinách je pomerne neznámy. Jednou z jeho najprínosnejších prednášok je tá, kde dáva odpoveď na otázku, či považovať Read more

Msgr. František Fuga: Mohutný maják na slovenskom duchovnom mori – Dr. Jozef Tiso

O človeka, ktorý je Nikto, nikto nemá ani záujem. Nikto nemá ani nepriateľov, ani priateľov. Kto je čím vyššie postavený, tým má aj viac priateľov, ale aj nepriateľov. Pýtam sa: – Kto zo Slovákov v dejinách mal toľko priateľov, ale aj nepriateľov ako prezident – mučeník Dr. Jozef Tiso? Hľa, každému je jasné, prečo ho opravdiví Slováci a Slovensky milujú a tým sa vyjasňuje aj druhé tvrdenie, že kto sa zo Slovákov zrieka Msgr. Jozefa Tisu, kto sa ho stráni, ten dokazuje aj svoje vnútorné presvedčenie, či je Slovákom iba podľa mena a podľa kriku, alebo či je Slovákom podľa presvedčenia. Tretia možnosť je jalové filozofovanie, o ktorom zdravý gazdovský rozum by povedal: to je iba mlátenie slamy. To platí tak o jednotlivcoch, ako aj o organizáciách, ktoré sa skladajú z neúprimných jedincov. Read more

P. Robert Mäder: Čo musíme robiť? (1923)

Čo si máme počať? Zem sa otriasa. Vody potopy sveta stúpajú stále vyššie. Hrádze sa trhajú. Umenie diplomatov zlyháva. Nedajú nám ani chlieb ani mier. Čo si počať?

V tejto dobe všeobecnej bezradnosti prichádza Ježiš a tvrdí: Amen, hovorím vám, čokoľvek budete prosiť od môjho Otca v mojom mene, dá vám. Proste a dostanete. Sú takí, ktorí hovoria: Nie je tomu tak. Prosíme a nedostávame! Hľadáme a nenachádzame! Klopeme a nie je nám otvorené! Vody potopy neopadajú, zem sa neprestáva otriasať. Všetko zostáva po starom. Čo si počať? Sme štyri triedy radcov. Prvá trieda hovorí: Modlite sa! Druhá trieda: Pracujte! Tretia trieda: Modlite sa a pracujte! Štvrtá trieda, najslabšia zo všetkých, hovorí: Modlite sa, pracujte a robte pokánie! Kto má pravdu? Čo máme robiť?

Read more

Reč Andreja Hlinku o liberálnych zákonoch z roku 1894, ktoré sa týkali cirkevno-politických záležitostí v Uhorsku (1900)

HlinkaCtené zhromaždenie! Drahí bratia rodáci!

Keď hovejúc milému pozvaniu riaditeľstva tohto zhromaždenia, prichádzam k vám, drahí bratia, aby vo vašich radostiach účasť bral, aby pri ohnisku vášho oduševnenia a zápalu sa okrial, aby svedkom bol vášho nadšenia; ba čo viac, aby som aj ja priožil malú triesočku na vatru vášho boja, prinášam vám pozdravenia od vašich bratov Liptákov.

Áno, bratia vaši bydliaci na úpätí nebytečných Tatier, a šedého starca Kriváňa, pozdravujú vás pozdravom teplým, bratským. Stará Babia Gura sobáši sa dnes s Kriváňom. Slová do úst mojich dáva váš zvečnený básnik Hviezdoslav:

Read more

Andrej Hlinka: Vianočné posolstvo slovenským Orlom (1922)

HlinkaRok čo rok zvykol som posielať našim spolkom vianočný pozdrav posolstva a blahopriania. Robím to veľmi rád, lebo Vianoce sú ten rodinný sviatok, ten symbol lásky a bratskej radosti, kde je každý preniknutý citom; citom rodinným, citom spolupatričnosti. Človek stále cíti túžbu po domácnosti a rodine; všade sa dobre cíti, ale najlepšie doma. Boháč, milionár, utečenec i dieťa rado myslí na domáci pokoj, na detinské roky, kde plný ilúzií, snov a rozprávok, prežil vek nevinnosti a radosti. Vojak, študent môže ísť domov z rozličnej príležitosti, je rodinná slávnosť – ale nie, on nejde domov teraz, on si svoju návštevu preloží na Vianoce, na sviatok rodiny, lásky a charity. On chce na Vianoce vidieť tvár otca a matky, on chce na Vianoce cítiť, že je členom rodiny, že je dobrým synom, verným bratom, Read more

1 2 3 6