Abitinskí mučeníci: radšej stratiť život, než vynechať sv. omšu
O vznešenosti a výbornosti svätej Omše radi uvažovali horliví kresťania prvých storočí, a preto svätú Omšu tak vrúcne si zamilovali, že radšej život stratili, než aby svätú Omšu zameškali! O tom rozpráva znamenitý dejepisec Baronius z roku 303 túto podivuhodnú udalosť.
V africkom meste Abitina, v ktorom z rozkazu pohanského cisára Diokleciána všetky kresťanské svätyne boli zborené, zhromaždili sa mnohí kresťania, muži i ženy, napriek cisárskemu zákazu v istom dome, aby tam Omšu svätú slávili. Boli tam však od pohanov vysliedení, zajatí a k cisárskemu sudcovi na verejné námestie odvedení. Na tom námestí boli tiež omšová kniha a iné posvätné knihy, ktoré pohania kresťanom odňali, s veľkou potupou do ohňa vrhnuté, avšak Boh zoslal náhle veľký lejak, ktorý oheň uhasil, takže knihy od spálenia boli uchované. To vydesilo sudcu tak, že zajatých kresťanov, tridsaťštyri mužov a sedemnásť žien Read more
(Pokračovanie 
V dobe osvietenstva vzniklo niekoľko proticirkevných spolkov, z ktorých by mali byť menované aspoň dva: slobodomurári, založení roku 1717 v Londýne; a rád iluminátov, založený 1. mája 1776 Adamom Weishauptom, profesorom cirkevného práva, v Ingolstadte. (1) Tým sme sa dotkli problému tajných spolkov a ich vplyvu na spoločnosť a Cirkev. Zas a znova sa dočítame, že Francúzsku revolúciu je potrebné pripísať na konto slobodomurárov. Novodobá formulácia však hovorí: „Slobodomurárstvo revolúcie nerobí; pripravuje ich a pokračuje v ich diele.“ (2) Nech už je to akokoľvek, v lone týchto a podobných tajných spoločností vyklíčilo to, čo bolo neskôr pomenované ako synarchia, t. j. jednotný svetový štát s jednotnou vládou, ktorá je plánovaná ako proticirkev. Ale o tom neskôr. V každom prípade predstavuje Francúzska revolúcia v diabolskom pláne dôležitý článok. Nie je to prehnané tvrdenie, keď povieme, že mnohé katolícke odvetvia si dnes privlastnili jej hlavné myšlienky: slobodu vzoprieť sa vládnucim 
Pokračovanie