Novodobé pohanstvo a misia solúnskych bratov
V súvislosti s nedávnym výročím príchodu sv. Cyrila a Metoda sa už pravidelne objavujú staré námietky proti nim aj v radoch ľudí, ktorí sa označujú za národovcov, vlastencov, rodoľubov… Spochybňujú náboženský a kultúrny prínos solúnskych bratov a vznášajú voči nim rôzne obvinenia. Mnohé z nich zhrnul vo svojich článkoch a videách hudobník a spisovateľ Miroslav Švický, známy ako Žiarislav. Vykresľuje príchod sv. Cyrila a Metoda ako katastrofu, keď prídu do idylického prostredia, kde sa v slobode a v dobovej forme demokracie rozvíjala vyspelá kultúra a duchovno. Tie sú následne barbarsky zničené a ľuďom sú vnucované cudzie formy duchovna, ktoré sú im len na škodu. Používa pri tom na opis diania slová ako diktatúra, totalita a prirovnáva ich aspekty ku komunizmu a Islamskému štátu. Ako keby vierozvestcovia prišli na Veľkú Moravu sami od seba a s mečom v ruke.
Najprv sa pozrime, z akého pohľadu sa na kresťanstvo a jeho šírenie Žiarislav a stúpenci takýchto názorov pozerajú a prečo ho takto vidia. Read more
Ľahko sa oslavuje pohanstvo básnikovi, stojacemu pred krásnou sochou rímskej Venuše. To je však len chladný mramor. Život u pohanov bol iný! Ako dva strašné vredy rozožierali „krásne“ pohanstvo, krutosť a zvlášť takzvané otroctvo.
Druhá svetová vojna bola doposiaľ najväčšou udalosťou, ktorá premenila svet a stála za vznikom dnešného medzinárodného poriadku. Jej interpretácie sa dnes odlišujú podľa rozličných kritérií – svetonázorovej, národnostnej, politickej príslušnosti hodnotiaceho. Skúmajú sa dobové dokumenty, prínosy jednotlivých krajín k víťazstvu a špekuluje sa o tom, čo by sa stalo, keby boli padli v kľúčových momentoch iné rozhodnutia.
Je rozšírený názor, uvádzaný v mnohých spisoch, aj inak dosť rozvážnych a nestranných mužov, že pápež Klement XIV. jedine z tej príčiny zrušil Tovarišstvo, že bol presvedčený o jeho zhubnej a škodlivej činnosti. Ale nie je tomu tak. Celé množstvo najlepších prameňov hovorí o opaku. Pravda, pápež sa rozhodol, že zruší Tovarišstvo, ale z toho ešte nijak nevyplýva zhubná a ničivá činnosť Jezuitov ako celku, alebo nejaká mravná nedokonalosť, nakoľko sa v dejinách často stretávame s faktami, že dobré zriadenie ustupuje a ustúpiť musí veci, ktorej škodlivosť je dokázaná. Dôkazov tu nie je treba. Dejiny každého národa ich obsahujú niekoľko.
Spoločenská prirodzenosť človeka si vyžaduje v každej oblasti ľudského spolunažívania jestvovanie autority. Od jestvovania autority k jej subjektívnemu uznaniu je len krôčik, krôčik rozumnosti, dobrej vôle a triezveho pochopu pre prirodzenú nevyhnutnosť. Potreba autority v spoločnosti je čosi tak nepopierateľného, že tisícročia dejín ľudstva nepoznajú jediný prípad usporiadanej spoločnosti bez uznávania nadriadenej autority. Rodina i obec, organizované teleso štátne i cirkevné, hospodárske i duchovné – nevyhnutne musia uznávať nad sebou istý orgán ako podmienku svojho spoločného života. I zbojníci majú svojho vodcu.