Kniha mravných ponaučení sv. Štefana svojmu synovi sv. Imrichovi

V MENE PÁNA NÁŠHO JEŽIŠA KRISTA ZAČÍNA SA
PONAUČENIE SVÄTÉHO KRÁĽA ŠTEFANA

Pretože rozumom chápem a v hĺbke duše cítim, že všetko – tak na šírom nebi, ako aj v týchto výborne usporiadaných pozemských krajinách – prekvitá a trvá stvorené z Božej vôle a usporiadané podľa celkom zjavného Božieho plánu, a hoc aj dostatočne chápem, že všetko, čo bolo z Božej milosti dané na úžitok a dôstojnosť tohto života, teda hodnosť kráľovská, grófska, kniežacia, biskupská a ostatné, je riadené, ochraňované, rozdeľované a spojované sčasti Božími príkazmi a ustanoveniami, sčasti svetskými radami a odporúčaniami urodzených a vekom pokročilých mužov, a hoc aj s istotou viem, že všetky stavy všade na svete, nech sú akejkoľvek dôstojnosti, prikazujú, radia a odporúčajú nielen svojim podriadeným, priateľom a služobníkom, ale ja synom, chcem ti, milovaný syn, s radosťou poskytnúť zo svojej životnej skúsenosti poučenia, pokyny, rady a odporúčania, podľa ktorých môžeš upraviť konanie svoje aj svojich podriadených, keď raz, ak to pripustí moc Najvyššieho, budeš vládnuť po mne. Patrí sa, aby si pozorne počúval a dodržiaval otcove pokyny, podľa rady Božskej múdrosti, ktorá ústami Šalamúna hovorí: „Syn môj, vypočuj karhania otca a neopovrhuj poučeniami matky, aby si žil mnoho rokov“ (Prísl. 1, 8; 4, 10).

Teda na tomto výroku si môžeš všimnúť, že ak nebudeš dbať – čo nech sa nestane – o to, čo ti nariaďujem zo svojej otcovskej lásky a starostlivosti, nebudeš milý ani Bohu, ani ľuďom. A tak si vypočuj o strašnom páde neposlušných porušovateľov prikázaní: Adam, ktorého Božský Stvoriteľ, tvorca všetkého tvorstva, utvoril na svoj obraz a urobil ho dedičom všetkej dôstojnosti, rozlomil okovy príkazov a ihneď stratil najvyššiu dôstojnosť aj rajský príbytok. Aj starobylý, Bohom vyvolený, aj ním milovaný národ odhodil putá príkazov napísaných Božími prstami (por. Ex 31, 18), a preto pohynul rozličným spôsobom: časť pohltila zem, časť ich usmrtil sám Boh ako hubiteľ, čiastočne sa povraždili navzájom (por. Nu 16, 31.32.35.49). Aj Šalamúnov syn odmietol mierne slová otca a v povýšeneckej pýche hrozil ľudu údermi bičov s uzlami namiesto otcových bičíkov, a preto vytrpel počas svojej vlády mnoho protivenstiev a nakoniec bol zosadený (por. 1/3/Kr. 12.7.14.18). Aby sa tak nestalo aj tebe, môj syn, poslúchaj ma; si chlapec obklopený bohatstvom, odpočívajúci na mäkkých poduškách, maznaný a zúčastňujúci sa na rozličných radovánkach, neskúsil si námahy vojenských výprav a vpádov rozličných kmeňov – to, v čom som ja prežil takmer celý svoj život. Prišiel čas, keď sa už nemáš kŕmiť len jemnou kašou, ktorá ťa zmäkčuje a rozmaznáva – to by bola skaza cností, semenisko nerestí a pohŕdanie nariadeniami, – ale musíš občas dostávať trpké víno, ktoré by tvoj rozum prinútilo s pozornosťou chápať to, čo ti kážem. Keď sme toto predoslali, pristúpme k tomu, čo sme si predsavzali.

Rozdelenie na kapitoly:
1. Zachovávanie katolíckej viery
2. Udržiavanie dobrého stavu cirkvi
3. Preukazovanie úcty biskupom
4. Uctievanie kniežat a rytierov
5. Zachovávanie práva a trpezlivosti
6. Prijímanie hostí a ich vydržiavanie
7. Uznávanie dôležitosti rady
8. Nasledovanie predkov
9. Zotrvávanie v modlitbách
10. Pestovanie zbožnosti, milosrdenstva a ďalších cností

1. Zachovávanie katolíckej viery
Pretože hodnosť kráľovskej dôstojnosti majú dosiahnuť len veriaci muži, úplne preniknutí katolíckou vierou, kladieme v našich pokynoch na prvé miesto svätú vieru. Predovšetkým ti, najdrahší syn, ak chceš urobiť česť kráľovskej korune, prikazujem, dávam radu čiže radím a odporúčam zachovávať katolícku a apoštolskú vieru tak starostlivo a pozorne, aby si dával príklad všetkým, ktorých Boh dá pod tvoju moc, a aby ťa všetci synovia cirkvi zaslúžene nazývali pravým vyznavačom kresťanskej viery, lebo ináč, tým si buď istý, ti nepatrí meno kresťana ani syna cirkvi. Lebo tí, čo nesprávne veria alebo svoju vieru nedopĺňajú a neozdobujú dobrými skutkami – pretože viera bez skutkov je mŕtva (por. Jak. 2, 17) – ani tuná cnostne nekraľujú, ani nemajú podiel na večnom kraľovaní a korune. Lebo ak dvíhaš štít viery, máš aj prilbu spásy (por. Ef 6, 16.17); práve týmito duchovnými zbraňami budeš môcť patrične bojovať proti viditeľným aj neviditeľným nepriateľom. Lebo apoštol hovorí, „ak by aj niekto bojoval, nebude korunovaný, len ak bude riadne bojovať“ (2 Tm 2, 5). A tá viera, o ktorej hovorím, je táto: aby si pevne veril a celkom jednoznačne uznával, že Boh, Otec všemohúci, tvorca všetkého stvorenia, a jeho jednorodený Syn, náš Pán Ježiš Kristus, zrodený, ako zvestoval anjel, zo svätej Márie Panny a pre spásu celého sveta umučený na dreve kríža, a Duch Svätý, ktorý hovoril prostredníctvom prorokov, apoštolov a evanjelistov, sú jediné, dokonalé, nerozdielne a nepoškvrnené božstvo. Toto je katolícka viera, ktorú ak niekto nezachováva verne a pevne, ako vraví Athanasios, nebude môcť byť spasený. Ak by sa našli niektorí, čo nech sa v dosahu tvojej moci nestane, čo by sa usilovali tento celok Svätej Trojice deliť alebo zmenšovať či zväčšovať, vedz, že sú to služobníci kniežaťa bludu, a nie synovia svätej cirkvi. Takých nepodporuj a neochraňuj, aby aj teba nepokladali za nepriateľa a škodcu. Takíto muži neľútostne rozkladajú a ničia ľud svätej cirkvi. Staraj sa predovšetkým, aby sa to nestávalo.

2. Udržiavanie dobrého stavu cirkvi
V kráľovskom paláci patrí druhé miesto po viere cirkvi, ktorá bola najskôr zasiata našou hlavou Kristom, potom presadená a pevne vybudovaná jeho údmi, apoštolmi a svätými otcami, a rozšírená po celom svete. A hoc aj má stále nové výhonky, predsa je na ostatných miestach pokladaná už za starobylú; tu však, najdrahší syn, v našom kráľovstve, sa ešte hlása ako mladá a novozavedená. A tak potrebuje obozretnejších a rozhodnejších strážcov, aby dobro, ktoré nám Božská dobrotivosť vo svojom nesmiernom milosrdenstve poskytla bez našich zásluh, nebo podrývané tvojou nečinnosťou, lenivosťou a nedbanlivosťou a aby neprišlo na zmar. Veď ten, kto znižuje alebo hanobí dôstojnosť svätej cirkvi, usiluje sa o zmrzačenie Tela Kristovho. Sám Pán predsa povedal Petrovi, ktorého ustanovil za strážcu a učiteľa tejto svätej cirkvi: „Ty si Peter a na tejto skale vybudujem svoju cirkev.“ (Mt 16, 18) To seba samého nazýval skalou a povedal, že na ňom je vybudovaný Boží chrám, nie drevený alebo kamenný, ale ľud patriaci Bohu, rod vyvolený (por. 1 P 2, 9), Božie stádo, vyučené vo viere, obmyté krstom a pomazané krizmou – to nazýva svätým chrámom, na sebe vybudovaným. Ak niekto ako v horúčke zvádza na hriech údy tejto svätej cirkvi a maličkých, zaslúži si podľa príkazu evanjelia, aby mu zavesili na krk mlynský kameň a potopili ho do morskej hlbiny (Mt 18, 6), teda aby bol zhodený z dôstojného a významného miesta a aby zostal mimo cirkvi spravodlivých v svetskej biede ako pohan a publikán (por. Mt 18, 17). A z tohto dôvodu, môj syn, musíš s horlivým úsilím zo dňa na deň bdieť nad svätou cirkvou, aby sa skôr vzmáhala, než utrpela stratu. Veď kráľov nazývali Augustmi, t. j. rozmnožiteľmi predovšetkým preto, lebo rozmnožovali cirkev. To rob aj ty, aby tvoja koruna mohla byť pokladaná za slávnejšiu a život za blaženejší a šťastnejší.

3. Preukazovanie úcty biskupom
Ozdobou kráľovského trónu je biskupský stav, a preto biskupi zaujímajú v kráľovskej dôstojnosti tretie miesto. Tých maj, najdrahší syn, v úcte ako starších a opatruj ich ako oko v hlave. Ak budeš mať ich náklonnosť, nebudeš sa báť nijakého protivníka. Ak si ťa budú vážiť, budeš si istý vo všetkom, ich prosba ťa odporučí všemohúcemu Bohu. Boh ich totiž ustanovil za strážcov Božieho ľudu, urobil ich ochrancami duší a všetkej dôstojnosti cirkvi a pripravovateľmi aj udeľovateľmi Božských sviatostí. Bez nich sa neustanovujú ani nepanujú králi, ich zásahom sa zotierajú prehrešky ľudí. Ak ich dokonale miluješ, nepochybne uzdravuješ samého seba a svoje kráľovstvo čestne spravuješ. V ich rukách je moc zväzovať nás v hriechoch a z hriechov nás rozväzovať; Boh s nimi urobil večnú zmluvu (por. Sir 17, 10) a oddelil ich od ľudí a urobil ich účastnými svojho mena a svojej svätosti a slovami Božského kráľa Dávida „nedotýkajte sa mojich pomazaných“ (Ž 104, 15) ich zakázal karhať ľudským súdom. Pomazaných Božích sa iste dotýka ten, kto proti Božiemu i kanonickému ustanoveniu haní lživými obvineniami a verejne pranieruje mužov, ktorí dostali svätenia. Niečo také robiť ti, môj syn, úplne zakazujem, ak chceš šťastne žiť a robiť česť svojmu kráľovstvu, pretože tým je urážaný predovšetkým Boh. Ak by sa čírou náhodou dopustil viny hodnej pokarhania niekto z tých, o ktorých hovorím – čo nech sa nestane –, pokarhaj ho trikrát, štyrikrát medzi štyrmi očami (por. Mt 18, 15), ako to prikazuje evanjelium; a ak si nedá povedať, bude treba proti nemu použiť verejné napomenutie podľa výroku „Ak ťa neuposlúchne, oznám to cirkvi.“ (Mt 18, 17) Lebo ak budeš zachovávať poriadok, významne povýšiš svoju slávnu korunu.

4. Uctievanie kniežat a rytierov
Štvrtou ozdobou vlády je vernosť, sila, činorodosť, úslužnosť a spoľahlivosť kniežat, grófov (županov) a rytierov. Tí sú baštou kráľovstva, ochrancami slabých, podmaňovateľmi protivníkov a rozmnožovateľmi územia. Tí nech teda sú, môj syn, tvojimi otcami a bratmi; nikoho z nich nezotročíš ani nenazveš otrokom. Oni pre teba majú bojovať, a nie ti posluhovať, všetkým im vládni bez hnevu, pýchy a závisti, v mieri, pokore a miernosti, stále majúc na pamäti, že všetci ľudia sú si rovní a že vyvyšuje len pokora a ponižuje iba pýcha a závisť. Ak budeš mierumilovný, budú ťa nazývať kráľom a kráľovským synom a všetci rytieri ťa budú milovať; ak sa budeš nad grófov (županov) a kniežatá vyvyšovať s hnevom, pyšne, závistlivo a bez mierumilovnosti, udatnosť rytierov bude nepochybne otupená a tvoje kráľovstvo bude vydané cudzím ľuďom. Toho sa obávajúc, cnosťami riaď život grófov (županov), aby sa opásaní tvojou náklonnosťou pridržiavali nerušene kráľovskej dôstojnosti a aby kráľovstvo žilo vždy v pokoji.

5. Zachovávanie práva a trpezlivosti
Byť trpezlivý a dbať na právo je piatou ozdobou kráľovskej koruny. Kráľ a prorok Dávid hovorí: „Bože, odovzdaj svoj súd kráľovi“ (por. Ž 71, 1) a ten istý hovorí na inom mieste: „Kráľovou cťou je láska k právu.“ (Ž 98, 4) O trpezlivosti hovorí apoštol Pavol „so všetkými majte trpezlivosť“ (por. 1 Te 5, 14) a Pán v evanjeliu „Keď budete trpezliví, získate svoje duše.“ (L 21, 19) O to sa, môj syn, usiluj: ak chceš mať kráľovskú česť, miluj právo, a ak si chceš získať svoju dušu, buď trpezlivý. Najdrahší syn! Kedykoľvek budeš súdiť spor spravodlivého človeka alebo budeš mať vyniesť hrdelný rozsudok, nebuď pri tom netrpezlivý ani sa o jeho vine neuisťuj prísahou – to je nevyhnutne nepevné a krehké, pretože hlúpe rozhodnutia budú zrušené: buď sa rozhodni ty sám, aby nebola tvoja kráľovská dôstojnosť poškvrnená výkonom podradných záležitostí, ale radšej takúto záležitosť odovzdaj sudcom, ktorým prislúcha, aby to rozsúdili podľa svojho práva. Boj sa byť sudcom, maj radosť, že si a nazývajú ťa kráľom; trpezliví králi iste kraľujú, netrpezliví však vládnu ako tyrani. Keď sa ti teda naskytne niečo, čo prináleží súdiť tvojej dôstojnosti, súď to trpezlivo a milosrdne bez prisahania, aby tvoja koruna bola slávna a dôstojná.

6. Prijímanie hostí a ich vydržiavanie
V hosťoch a prichádzajúcich mužoch je toľko užitočného, že ich možno právom klásť na šieste miesto kráľovskej dôstojnosti. Rímska ríša tiež vzrástla a rímski králi boli povýšení a slávni preto, lebo sa tam z rozličných krajín zbiehalo mnoho urodzených mužov a mudrcov. Rím by však až dodnes bol v závislom postavení, keby ho neboli oslobodili potomkovia Aenea. Pretože hostia prichádzajú z rozličných krajín a končín, prinášajú so sebou aj rozličné jazyky a zvyklosti, rozličné náuky a zbrane, a to všetko ozdobuje a povyšuje kráľovský trón a súčasne zastrašuje spupnosť cudzincov. Veď kráľovstvo jediného jazyka a jediného mravu je slabé a krehké. Preto ti nariaďujem, môj syn, aby si prichádzajúcim v dobrej vôli poskytol zaopatrenie, aby si ich dôstojne prijímal, aby sa zdržiavali radšej u teba ako inde. Keby si sa usiloval zbúrať to, čo som ja vybudoval, alebo porozhadzovať to, čo som ja zhromaždil, tvoje kráľovstvo iste utrpí veľkú škodu. Aby sa tak nestalo, rozmnožuj každodenne svoje kráľovstvo, aby ľudia pokladali tvoju korunu za korunu Rozmnožiteľa-Augusta.

7. Uznávanie dôležitosti rady
Na kráľovských dvoroch zaujíma siedme miesto rada. Lebo na základe rady sa ustanovujú králi, určujú sa hranice kráľovstva, bráni sa vlasť, zmierujú sa rozbroje, dosahuje sa víťazstvo, zapudzujú sa nepriatelia, privolávajú sa priatelia, budujú sa mestá, búrajú sa tábory nepriateľov. Ak však rady prinášajú úžitok, nemôžu ich dávať, zdá sa, ľudia hlúpi, namyslení a priemerní, ale majú ich poskytovať muži väčší a lepší, múdri a najctihodnejší seniori. Teda, môj syn, neriaď sa mladíkmi a nie veľmi múdrymi ľuďmi a nežiadaj od nich radu – hľadaj ju u ľudí starších, u ktorých je táto činnosť primeraná vzhľadom na múdrosť získanú rokmi. Veď rady pre kráľov musia byť uzavreté v srdciach múdrych mužov, a nie sa šíriť vykladaním hlupákov. Ak chodíš s múdrymi, staneš sa múdry, ak sa stýkaš s hlúpymi, pripojíš sa k nim, ako to ústami Šalamúna dosvedčuje Duch Svätý: „Kto chodieva s múdrymi, bude priateľom múdrych“ (por. Pr 13, 20) a nebude podobný hlupákom. A Dávid spieva v žalme: „Voči svätému aj svätý, voči šľachetnému šľachetný, voči úprimnému úprimný, voči zvrhlému upadneš do zvrhlosti.“ (Ž 17, 26-27) A tak nech sa človek každého veku zaoberá tým, čo mu prislúcha, mladíci zbraňami a starší radami. Predsa však sa mladí ľudia nemajú úplne vylučovať z rád, ale kedykoľvek sa s nimi budeš radiť, prednes ich radu vždy, hoci je vhodná, aj starším, aby si všetky svoje činy meral meradlom múdrosti.

8. Nasledovanie predkov
Nasledovanie predkov má v kráľovskej dôstojnosti ôsme miesto. Viem, že najväčšou kráľovskou ozdobou je nasledovať svojich kráľovských predchodcov a napodobňovať počestných rodičov. Kto pohŕda ustanoveniami otcov a predchodcov, nestará sa ani o zákony Božie. Otcovia sú otcami na to, aby živili deti, a deti sú na to, aby poslúchali rodičov. Kto sa protiví svojmu otcovi, je nepriateľom Božím, lebo všetci neposlušní sú protivníkmi Boha; duch neposlušnosti rozhadzuje kvety z venca koruny. Neposlušnosť je morom kráľovstva.
Preto, najdrahší syn, maj nariadenie svojho otca, teda moje, vždy naporúdzi, aby sa tvoj prospech riadil vždy kráľovskými opratami, a rovnako tak bez rozpakov nasleduj moje mravy, ktoré, ako vidíš, zodpovedajú kráľovskej dôstojnosti. Veď ak nie si napodobniteľom zvyklostí kráľov vládnuvších predtým, je pre teba obťažné udržať vládu v tomto kráľovstve. Ktorý Grék by mohol spravovať Rimanov podľa gréckych mravov alebo ktorý Riman by mohol spravovať Grékov podľa mravov Rimanov? Nijaký. A preto nasleduj moje zvyklosti, aby si bol medzi svojimi pokladaný za vynikajúceho a medzi cudzincami za chvályhodného.

9. Zotrvávanie v modlitbách
Vytrvalosť v modlitbe je veľkým vkladom pre blaho kráľovstva, a preto je deviatym pravidlom kráľovskej dôstojnosti. Ustavičná modlitba znamená obmytie a odpustenie hriechov. Ty však, môj syn, kedykoľvek sa ponáhľaš do Božieho chrámu, aby si spolu s kráľovským synom Šalamúnom vzýval Boha, aj ty sám ako kráľ stále hovor: „Zošli, Pane, múdrosť z trónu svojej velebnosti, aby bola a pracovala so mnou, aby som vedel, čo ti je milé po celý čas.“ (Múdr 9, 10) A opäť: „Hospodin, otec a Boh môjho života, neopúšťaj ma v zlých úvahách! Nedopusť, aby sa moje oči pyšne vynášali a odvráť odo mňa zlú túhu. Pane, zbav ma žiadostivosti a neponechávaj ma duchu bezbožnému a nehanebnému.“ (Sir 23, 1.4-6) Túto modlitbu používali starí králi a používaj ju aj ty, aby ťa Boh ráčil zbaviť všetkých nerestí a aby si bol nazývaný nepremožiteľným kráľom. Tiež pros, aby od teba zapudil záhaľčivosť a malátnosť a poskytol ti podporu všetkých cností, ktorými by si premohol viditeľných aj neviditeľných nepriateľov, aby si mohol so všetkými svojimi poddanými v bezpečí a zbavený akéhokoľvek útoku nepriateľov skončiť v pokoji beh veku svojho života.

10. Pestovanie zbožnosti, milosrdenstva a ďalších cností
Miera cností je vrcholom kráľovskej koruny a medzi predpismi sa kladie na desiate miesto. Lebo pánom cností je sám Kráľ kráľov, a ako sa celé jeho nebeské vojsko skladá z desiatich chórov, nech sa tvoje správanie v živote zakladá na desiatich prikázaniach. Kráľ má byť zbožný a milosrdný a majú ním prenikať a a ozdobovať ho aj ostatné cnosti. Kráľ znetvorený bezbožnosťou a krutosťou si kráľovský titul nárokuje neprávom, lebo má mať chýr tyrana. Preto ťa teda, môj najmilší syn, sladkosť môjho srdca, moja nádej na pokračovanie rodu, prosím, ba prikazujem ti, aby si sa vždy a všade opieral o zbožnosť a bol milostivý nielen k rodine a príbuzenstvu, ako aj ku kniežatám a boháčom, susedom a obyvateľom kráľovstva, ale aj k cudzincom a ku všetkým, čo k tebe prichádzajú. Veď dielo zbožnosti ťa privádza k najvyššej blaženosti. Buď milosrdný ku každému, kto trpí násilie, stále majúc na srdci Božie upozornenie „chcem milosrdenstvo, a nie obete“ (Mt 9, 13; 12, 7). Buď trpezlivý ku všetkým, nielen voči mocným, ale ja k tým, čo nemajú moc. Ďalej buď pevným, aby ťa úspech nerobil veľmi sebavedomým ani nešťastie nerobilo zúfalým. Buď aj pokorný, aby ťa Boh povýšil tu aj v budúcom svete. A buď umiernený, aby si nadmerne nikoho netrestal ani neodsudzoval. Buď mierny, aby si nikdy neodporoval spravodlivosti. Buď čestný, aby si nikoho úmyselne nezahanboval. Buď cudný, aby si sa každému náporu pudovej žiadostivosti vyhýbal ako ostňu smrti.

Všetky tieto veci, ktorých sme sa dotkli, spolutvoria kráľovskú korunu a bez nich nikto nemôže ani vládnuť na zemi, ani dosiahnuť večného kráľovstva. Amen.

(In MARSINA, Richard: Legendy stredovekého Slovenska, ideály stredovekého človeka očami cirkevných spisovateľov)