Msgr. Rudolf Graber: Tajné spoločnosti v boji proti Cirkvi (2. časť)
(Pokračovanie 1. časti)
V knihe abbého Melinga (viac známeho pod pseudonymom Dr. Alta) L´évangile de l´Esprit-Saint, Jean traduit et commenté (1907) je program, podľa ktorého sa dnes „pracuje“:
- dôraz na ezoterizmus;
- revolta proti štruktúram Cirkvi;
- nahradenie (substitution) rímskeho pápežstva „viackonfesným (pluri-konfesionelles)“ pontifikátom, ktorý je schopný prispôsobiť sa všestrannému (polyvalent) ekumenizmu, ktorý dnes vidíme etablovaný v spoločných celebráciách kňazov a protestantských pastorov;
- oslava Krista prostredníctvom nového ľudstva;
- prevrátenie (inversion) všetkých právd, ktoré Kristus učil. (1)
Jasnejšie už snáď ani nie je možné hovoriť. Pritom zostal Dr. Alta v Cirkvi ako kňaz a hovorilo sa o ňom: „Namiesto toho, aby z Cirkvi ušiel ako Luther, zostal, aby reformoval v lone Cirkvi (temple).“ (2) Nič nové pod slnkom.
Ale vráťme sa k Roccovi. Zo všetkých citátov, ktorých by boli celé knihy, už teraz ľahko poznáme taktický zámer: zbaviť Cirkev jej nadprirodzeného charakteru, zlúčiť ju so svetom, z konfesií existujúcich vedľa seba vytvoriť ekumenickú vzájomnosť a tak pripraviť jednotné svetové náboženstvo v jednotnom svetovom štáte. Prívlastok Cirkev „samospasiteľná“ zo slovníka dialógu zmizol, ako to vyjadril jeden gnostik vo svojej prednáške: „Ešte raz dávame Cirkvi šancu, aby sa zaradila medzi ostatné náboženstvá.“ K tomu samozrejme patrí „dépretrise“ (3) Cirkvi, odkňazštenie Cirkvi v prospech laikov a ako prechodná forma – opäť Rocca – existencia celibátnych i ženatých kňazov. Teraz odkňazštenie Cirkvi už začalo v strašidelnej miere. Je zbytočné počítať všetkých kňazov, ktorí kráčali v šľapajách Roccu (a Loisyho). Virion sa pýta: „Koľko je asi tých kňazov, ktorí ostentatívne zostali v Cirkvi, ale len preto, aby tam mohli šíriť bacila prevratu?“ Rocca, ktorý má sklon preháňať, odpovedá: „Tisíc.“ Ale Saint-Yves hovoril miernejšie: „Poznám mnoho dokonca svätých kňazov, ktorí (z nevedomosti) vykročili na cestu k synkretickému kresťanstvu.“ (4)
Ďalšou modernou ideou, ktorá bola vtedy hojne zastúpená v oných okultistických kruhoch, bol určitý spôsob mystiky demokracie. Už vtedy bol hlásaný „sociálny“ Kristus a Rocca píše: „Verím, že toto sociálne vykúpenie ľudu sa v novej spoločnosti splní nastolením demokracie.“ A ešte ostrejšie píše 26. júla 1891: „Rýdze kresťanstvo – to je socializmus.“ Preto očakáva od „obráteného muža Vatikánu“ kanonické prehlásenie Urbi et orbi, že „súčasná civilizácia je legitímnou dcérou svätého evanjelia a sociálneho vykúpenia.“ (5)
To všetko zhŕňa významné dielo slobodomurára Yvsa Marsaudona L´oecuménisme vu par un Franc-Macon de Tradition (Ekumenizmus z hľadiska tradičného francúzskeho slobodomurárstva), (6) ktoré opatril vzletným venovaním pápežovi Jánovi XXIII. a ktoré má umožniť vytvorenie mostu medzi slobodomurárstvom a Cirkvou. Pozoruhodný je obrat v stratégii, ktorý sa datuje približne od roku 1908: „Cieľom už nie je zničenie Cirkvi, ale pokúsime sa ju využiť tým, že do nej prenikneme.“ (7) Verí, že s pomocou pápeža Jána XXIII. urobili začiatok: „Z celého srdca prajeme šťastné zakončenie revolúcie Jána XXIII.“ (8) „Jedného dňa musí dogmatická Cirkev zmiznúť alebo sa prispôsobiť a aby sa prispôsobila, musí sa vrátiť k prameňom.“ (9) To sa už dnes ukazuje na kňazoch: „Kňaz už dnes nie je onou zvláštnou bytosťou… naopak, snaží sa (progressivement) splynúť s modernou spoločnosťou.“ (10) V tomto procese zosvetšťovania má hlavnú úlohu slobodomurárstvo: „My, tradiční slobodomurári, si dovoľujeme objasniť a zdôrazniť slová významného štátnika tým, že ich prispôsobíme okolnostiam: katolíci, pravoslávni, protestanti, moslimovia, hinduisti, budhisti, voľnomyšlienkári a veriaci myslitelia, to sú pre nás len krstné mená. Naším spoločným priezviskom je slobodomurárstvo.“ (11)
Na tom vidíme jasne, do akej blízkosti sa dostala pravda a lož. Čo je pre nás cennejšie, než ekumenizmus podľa Kristových slov „aby všetci jedno boli“ (Ján 17,21). Ale takmer nepatrná hranica nás delí od synkretického ekumenizmu, ktorý relativizuje pravdu a koniec-koncov smeruje k „supercirkvi“, ktorá je cieľom tajných spoločností.
Tým sme sa dostali dosť ďaleko. Ešte jeden jav našich dní si musíme dobre všimnúť: sexuálne výstrelky a neviazanosť. V tajnej inštrukcii z roku 1819, ktorá nás skutočne ovanie luciferským duchom, je pokyn: „Lichoťte všetkým vášňam, tým najhorším rovnako ako tým najvznešenejším…“ (12) V liste zo dňa 9. septembra 1938 čítame slová: „Neresť nesmieme individualizovať. Aby narastala a dosiahla rozmerov vlastenectva a nenávisti voči Cirkvi, musíme ju zovšeobecniť. Katolicizmus už sa neobáva špicatej dýky monarchie, ale oba tieto základy sociálneho poriadku sa môžu zrútiť korupciou. My sa však nikdy nedáme skorumpovať. Nevyrábajme teda mučeníkov, ale popularizujme neresti v masách. Čokoľvek si žiada ich päť zmyslov, to má byť ukojené… Vytvorte srdcia plné nerestí a nebudete už mať žiadnych katolíkov. To je korupcia vo veľkom, ktorú sme zahájili, korupcia ľudu prostredníctvom kléru, korupcia kléru prostredníctvom nás, korupcia, ktorá nás vedie k tomu, aby sme Cirkvi kopali hrob.“ (13)
V tej dobe bola tiež vyslovená myšlienka, ktorá sa až dnes dočkala svojho plného uskutočnenia. Pre dosiahnutie cieľa, o ktorom sme hovorili, musíme „vytvoriť novú generáciu, hodnú ríše, o ktorej snívame. Starých ľudí a ľudí zrelého veku nechajte stranou. Choďte k mládeži, a pokiaľ možno, k deťom. Akonáhle si upevníte povesť na internátoch, gymnáziách, univerzitách a v seminároch, akonáhle získate dôveru profesorov a študentov, dbajte potom na to, aby tí, ktorí sa v duchovnej službe angažujú v prvej línii, radi prichádzali na vaše zhromaždenia. Táto dobrá povesť vám získa prístup k utváraniu názoru vo výkvete mladého kléru práve tak, ako aj vnútri kláštorov. Títo mladí kňazi za niekoľko rokov prevezmú vplyvom vývoja všetky rozhodujúce funkcie… Tak hlásate i revolúciu tiary a chórového plášťa… revolúciu, ktorú je potrebné len máličko pohnať, aby sa oheň šíril do štyroch svetových strán.“ (14)
Poznámky:
(1) FRANQUERIE, op. cit., str. 53, pozn. 24.
(2) In VIRION, Mystére d´iniquité, str. 41.
(3) Tamtiež, str. 32
(4) In VIRION, Mystére d´iniquité, str. 42.
(5) Tamtiež, str. 52n.
(6) MASAURDON, Yves L´oecuménisme vu par un Franc-Macon de Tradition. Editions Vitiano Paris-IXe, 1964
(7) JOURDAN, J. M. L´oecuménisme vu par un Franc-Macon de Tradition (tiré á part de la revue „Permanences“ 1965), str. 11.
(8) MASAURDON, op. cit., str. 26.
(9) MASAURDON, op. cit., str. 120.
(10) In JOURDAN, op. cit., str. 27.
(11) MASAURDON, op. cit., str. 126.
(12) FRANQUERIE, op. cit., str. 46.
(13) Tamtiež.
(14) FRANQUERIE (str. 44) predkladá zmienenú tajnú inštrukciu do roku 1819; PACHTLER, G. M. Der stille Krieg gegen Thron und Altar oder das Negative der Freimaurerei, podľa dokumentov Amberg, 2. vydanie 1876, str. 83; a uvádza plný názov „Instruzione permanente, Codice e quida pratica dei Preposti all´ alta massoneria“ (pôvodný text v Civilta cattolica, 4 sett. 1875, quod. 605, p. 598 e segg.)
Stojí tam:“ Našou myšlienkou je oslobodenie Talianska, z ktorého určitého dňa musí vzísť oslobodenie celého sveta, republika bratstva a zjednotenie ľudstva… Náš cieľ je v mnohom, koniec-koncov, cieľom Voltairovým a cieľom Francúzskej revolúcie, t.j. dokonalé zničenie katolicizmu a samotnej kresťanskej myšlienky…
Pápež, nech už je ktokoľvek, nikdy nepríde k tajným zväzom. Preto musia tajné spojenia urobiť prvý krok k pápežovi a Cirkvi s úmyslom oboch spútať. Dielo, ku ktorému sa chystáme, nie je práca na jeden deň, mesiac, alebo na jeden rok. Môže to trvať mnoho rokov, možno jedno storočie. Nemáme v úmysle získať pápeža pre našu vec, urobiť z neho novokrstenca našich základných viet alebo apoštola našich myšlienok. To by bol smiešny sen. A ako sa tiež môžu usporiadať udalosti, keby sa možno nejaký kardinál alebo prelát stal zasvätencom našich tajomstiev, či už z celého srdca, alebo z ľsti, ani potom by sme nemohli žiadať jeho povýšenie na Petrov stolec. Veď jeho povýšenie by bolo našou skazou. Veď potom by sa s obyčajnej ctižiadostivosti stal odpadlíkom a rovnako by ho iste upotrebenosť jeho moci prinútila, aby nás obetoval. Čo hľadáme, na čo sa spoliehame ako židia na svojho mesiáša, je pápež podľa našich požiadaviek… Aby sme si takého pápeža podľa svojho srdca urobili, jedná sa predovšetkým o to, aby sme tomuto budúcemu pápežovi vychovali pokolenie, ktoré je hodné vlády, ako si prajeme. Starcov a zrelých mužov musíme nechať úplne bokom. Namiesto toho choďte rovno k mládeži, a pokiaľ možno, k deťom… Akonáhle si upevníte svoju dobrú povesť na internátoch, gymnáziách, univerzitách a v seminároch, akonáhle získate dôveru profesorov a mladíkov, dbajte potom na to, aby vašu spoločnosť vyhľadávali predovšetkým kandidáti duchovenského stavu… Za niekoľko rokov budú mocou okolností títo mladí kňazi zastávať všetky úrady… Napínajte svoje siete ako Šimon Bar Jona, vnútri sakristií, seminárov a konventov, nie na morskej hlbine. A keď nič neurobíte príliš unáhlene, tak vám sľubujeme ešte obdivuhodnejší rybolov, než aký urobil sv. Peter. Rybár sa stal rybárom ľudí a vy budete chytať priateľov dokonca pri nohách Apoštolského stolca. Tak budete potom mať v sieti revolúciu tiary a pluviálu, na ktorej špičke sa ponesie kríž a veľká pápežská vlajka; revolúciu, ktorá potrebuje len malú pomoc, aby založila oheň vo všetkých štyroch svetových stranách…“
(In PACHTLER, op. cit., str. 84, 87, 91n, 92, 94n)
In: GRABER, Rudolf: Atanáš a dnešní Církev, Olomouc, MC, 2009