Príhovor Radomíra Tomečka, Bratislava 15. marca 2025
Drahí bratia a sestry, Slováci, Slovenky, vlastenci, zišli sme sa tu pripomenúť si dátum 14. marec 1939. Začal by som tým, že dátumy sa pripomínajú, pretože sú to nejaké čísla. Keď sme vraveli o Andrejovi Hlinkovi, dosť často sa zabúda, že v čase, keď bol prenasledovaný zo strany biskupa Párvyho a bol potom aj zo strany štátu väznený, tak 14. marec bol aj preňho významný deň, lebo 14. marca 1909 svätý pápež Pius X. rozhodol, že jeho cirkevný trest je anulovaný, zrušený. Takže aj to je dôvod oslavovať a je to presne 30 rokov pred vznikom Slovenského štátu. Ďalšia málo známa vec je súvislosť dr. Jozefa Tisu s Fatimou, pretože on sa narodil 13. októbra 1887, presne 30 rokov pred dňom fatimského zázraku, kedy približne 70 tisíc ľudí videlo veľké úkazy na nebi a kedy sa diali veľké veci, že dopredu pripravení ľudia čakali zázrak a skutočne ho zažili a kajali sa z hriechov, padali do blata a po daždi mali všetci suché šaty. Takže to bol mimoriadny Boží zásah; a pán prezident Tiso sa narodil presne 30 rokov pred týmito mimoriadnymi vecami. A ďalší varujúci, pripomínajúci termín je 30 rokov po Fatime, kedy prezident Tiso zase končí zavraždený tými ľuďmi, pred ktorými Panna Mária Fatimská Read more



O človeka, ktorý je Nikto, nikto nemá ani záujem. Nikto nemá ani nepriateľov, ani priateľov. Kto je čím vyššie postavený, tým má aj viac priateľov, ale aj nepriateľov. Pýtam sa: – Kto zo Slovákov v dejinách mal toľko priateľov, ale aj nepriateľov ako prezident – mučeník Dr. Jozef Tiso? Hľa, každému je jasné, prečo ho opravdiví Slováci a Slovensky milujú a tým sa vyjasňuje aj druhé tvrdenie, že kto sa zo Slovákov zrieka Msgr. Jozefa Tisu, kto sa ho stráni, ten dokazuje aj svoje vnútorné presvedčenie, či je Slovákom iba podľa mena a podľa kriku, alebo či je Slovákom podľa presvedčenia. Tretia možnosť je jalové filozofovanie, o ktorom zdravý gazdovský rozum by povedal: to je iba mlátenie slamy. To platí tak o jednotlivcoch, ako aj o organizáciách, ktoré sa skladajú z neúprimných jedincov.
I. Čas je poklad, ktorý sa nedá oceniť, pretože v každej chvíli môžeme získať poklady milosti a večnej slávy. V pekle ženie odsúdencov do plaču myšlienka, že už niet času na nápravu ich večnej biedy. Koľko by zaplatili za hodinu času, v ktorej by mohli úkonom bolesti napraviť svoje zatratenie! V nebi sa síce nedá plakať, ale keby blažení mohli plakať, plakali by iba nad tým, že stratili toľko času v tomto živote, v ktorom si mohli získať väčšiu slávu, a že tento čas už nemôžu mať. Bože môj, ďakujem ti, že mi dávaš čas na oplakávanie mojich hriechov a na to, aby som svojou láskou vyvážil urážky, ktoré som ti spôsobil.