74. výročie umučenia dp. Jána Nemca – 17. november 2018
Už šiesty rok sa stretávame, aby sme si my, ctitelia Jána Nemca, prešli jeho poslednou pozemskou cestou. Z Lieskovca vyrážame za jasného, ale chladného počasia. Modlitbou ruženca si pripomíname Ježišovu cestu, ktorá je v mnohom podobná s tou Jánovou. Aj Ján si musel prejsť svojou krížovou cestou aby sa pripodobnil nášmu Pánovi aj v kríži. Keď sa človek zamyslí nad Jánom Nemcom, vidí v ňom kňaza, ktorý slúžil ľudu v mene Pánovom. Obyčajný kňaz, ktorý si plnil svoje povinnosti. Človek, ktorý nikomu neublížil a ešte aj vrahom dal všetko čo mal. Nestačilo to, lebo jeho majetok nebol to čo chceli dosiahnuť. Ako sa ukázalo neskôr, chceli jeho život. Vidím, že aj v dnešnej dobe sú ľudia pobúrení, keď niekoho zavraždia kvôli jeho práci. Ján si tiež robil len svoju „prácu“ . Nemožno však službu kňaza nazvať prácou v pravom slova zmysle, ale paralela je Read more
Vojenskí organizátori „SNP“ pôvodne počítali s celoplošným zapojením sa všetkých posádok do povstania proti Slovenskému štátu. Väčšina veliteľov sa aj podieľala na prípravách. Keď však prišlo na lámanie chleba, t.j. keď začali 29. augusta 1944 nemecké jednotky obsadzovať Slovensko (kvôli partizánskym represáliám na prevažne nemeckých civilistoch), nechali svoje posádky potupne odzbrojiť, pričom Nemcom padla za korisť celá výbava, vrátane zbraní, munície, vojenskej techniky, pohonných hmôt, finančných prostriedkov, zásob atď. Celoslovenským unikátom bola Nitrianska posádka pod velením Jána Šmigovského. Ten sa odmietol pridať k povstalcom, zachoval vojenskú prísahu a ostal verný slovenskej vláde. Avšak keď do Nitry vtiahla nemecká jednotka s cieľom odzbrojiť vojenskú posádku, Šmigovský Nemcom odmietol vydať čo i len jednu pušku. Rozkázal zaujať palebné pozície a začal s 
Pohľady na osobnosť mučeníka Jozefa Tisu sa medzi tými, ktorí sa hlásia k jeho odkazu, rôznia. Sú determinované predovšetkým osobnými predpokladmi tých-ktorých jednotlivcov, či skupín. A tak revoluční národovci v ňom vidia predovšetkým politika a štátnika, kňazstvo vnímajú ako bezvýznamný atribút, ktorý bol len dôsledkom doby, keď ešte väčšina ľudí na Slovensku bola veriacich. Vo svojej nevedomosti a povrchnosti nemajú problém velebiť mučeníka Jozefa a zároveň bojovať proti katolicizmu a podporovať moderné bludné koncepcie najrôznejšieho druhu. Iní, ktorí sa hlásia k Cirkvi katolíckej, nemajú problém s jeho kňazstvom, ctia si ho ako politika, štátnika, i kňaza, no ovplyvnení deštrukčnými proticirkevnými náukami, ktoré sa po revolúcii Druhého vatikánskeho koncilu zahniezdili v Cirkvi, nie sú schopní dostatočne realisticky vnímať kontext 
Emanuel Teodor Böhm nepatrí k najznámejším osobnostiam slovenského katolíckeho národovectva v 20. storočí, to ale nijak neuberá na hodnote jeho osoby a všeobecnom význame jeho činnosti v prospech slovenskej veci na Maďarmi okupovanom území po Viedenskej arbitráži, ale aj neskôr v zahraničnom exile. Pre lásku k národu v duchu katolíckej morálky je charakteristická predovšetkým stálosť a vytrvalosť. A to bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. Emanuel T. Böhm je dokonalým príkladom uplatnenia tohto v praxi. On bol aktívny za národnú vec skutočne v každej jednej etape svojho života a to takmer vždy za okolností, kedy mu za jeho vernosť Bohu a národu hrozilo skôr prenasledovanie a ťažkosti, než pocty a chvála. Dnes, v dobe minimalizmu, pôžitkárstva a duchovnej biedy, kedy 
Ubehlo už 73 rokov od posledného dňa pozemského života Jána Nemca. Už po piatykrát si hromadne pripomíname túto udalosť symbolickým prechodom po poslednej ceste mučeníka. Keď sme sa hŕstka pútnikov v roku 2013 vydali na púť po poslednej ceste Jána Nemca ani sme netušili, že sa z toho stane pravidlo, aj keď to bolo naším želaním. Pán Boh požehnal toto dielo a podarilo sa spojiť žijúcu rodinu Jána Nemca, miestnych Lieskovčanov , Jasenovčanov, Šarišsko-Bohdanovčanov a členov nášho združenia. Podarilo sa nám vytvoriť pravidelné spomienky a modlitby na pozdvihnutie Jána Nemca ako nositeľa Kristovho učenia tu na zemi. Tento rok sme sa v rámci výročia fatimských zjavení snažili počas púte čo najviac modliť a prosiť o orodovanie Panny Marie. Modlitbou posvätného ruženca sme ju