74. výročie umučenia dp. Jána Nemca – 17. november 2018
Už šiesty rok sa stretávame, aby sme si my, ctitelia Jána Nemca, prešli jeho poslednou pozemskou cestou. Z Lieskovca vyrážame za jasného, ale chladného počasia. Modlitbou ruženca si pripomíname Ježišovu cestu, ktorá je v mnohom podobná s tou Jánovou. Aj Ján si musel prejsť svojou krížovou cestou aby sa pripodobnil nášmu Pánovi aj v kríži. Keď sa človek zamyslí nad Jánom Nemcom, vidí v ňom kňaza, ktorý slúžil ľudu v mene Pánovom. Obyčajný kňaz, ktorý si plnil svoje povinnosti. Človek, ktorý nikomu neublížil a ešte aj vrahom dal všetko čo mal. Nestačilo to, lebo jeho majetok nebol to čo chceli dosiahnuť. Ako sa ukázalo neskôr, chceli jeho život. Vidím, že aj v dnešnej dobe sú ľudia pobúrení, keď niekoho zavraždia kvôli jeho práci. Ján si tiež robil len svoju „prácu“ . Nemožno však službu kňaza nazvať prácou v pravom slova zmysle, ale paralela je podobná. Vražda sa odohrala v pohnutých časoch a vrahovia boli z partizánskeho prostredia, aj keď neboli súdne potrestaní, nemožno pochybovať, že sa nevyhli prísnemu Kristovmu súdu. Je na hanbu našej spoločnosti, že ani po 74 rokoch od jeho vraždy nebol nikto odsúdený. Čo komunisti nevyšetrili, demokratický režim nevyšetril tiež. Je na hanbu, že tak, ako komunisti oslavovali partizánov a červenú armádu ako osloboditeľov, tak aj tento režim oslavuje partizánov a červenú armádu ako osloboditeľov. Jeden rozdiel tu je: pred rokom 89 sa nemohlo ani pomyslieť na to, že by sa ctil niekto koho zabili „osloboditelia“ dnes sa to zmenilo, ale duch sa nezmenil. Stále tí istí ľudia, ktorí mali moc za komunizmu, majú moc aj teraz. Niektorí prezliekli kabáty, iní zmenili profesiu, ale nie presvedčenie. To, čo prišlo s partizánmi a červenou armádou na Slovensko, to sa už od vtedy nezmenilo – duch materializmu a ateizmu. To, čo sa nepodarilo súdruhom zo ZSSR, to sa teraz darí EÚ. Potláča náboženské presvedčenie nie priamo, ako to bolo pred rokom 89, ale nepriamo tým, že sa dáva priestor rodovej rovnosti, sekularizácii… Vtedy sa nemohlo o Nemcovi ani len povedať, teraz si ho môžeme uctiť, ale akonáhle by to malo širší dosah, boli sme vyhlásení za extrémistov, keby sme si dovolili spochybniť „osloboditeľov“. Ta istá myšlienková línia tu je, len oveľa premyslenejšia a prefíkanejšia. Mnohí si možno tieto fakty neuvedomujú a myslia si, že už je dobre, až na pár frflaní na malý plat. Musíme si uvedomiť že zlo týchto režimov je v ich ideológii, ktorá potláča tie isté hodnoty, ktoré mal Ježiš Kristus a jeho nasledovníci, Ján Nemec a mnoho iných svätých a bohumilých. Preto musíme vytrvať a pokračovať v úcte Jánovi Nemcovi, aby sme chránili hodnoty Ježiša Krista a poukazovali na zvrátené ideológie. Nech nám v tom Pán Boh pomáha.
Maroš