IX. ročník Memoriálu mučeníka Jozefa Tisu – nočným lesom z Rajca do Bytče
„Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná. Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.“
(Ján 15, 10-13)
„Chystal som sa za kňaza a nie za politika. Sem smerovalo moje štúdium a moja sebavýchova. Ako kňaz chcel som slúžiť Bohu, Cirkvi a národu, z ktorého som sa zrodil a medzi ktorým mám uplatňovať svoje kňazské povolanie. Zásady: za Boha, za národ, s ľudom a pre ľud, neboli teda len heslom, neskoršie nadobudnutým, odpočúvaným, osvojeným, ale vždy a všade platným pravidlom. Len takto sa mohlo prísť i k Read more

Famóznosť Cirkvi katolíckej spočíva aj v tom, že zdanlivo zlé zákonite obracia na dobré. Lepšie povedané, ona to neobráti, ono to, čo sa zdá, ako zlé, alebo obsahuje časť zla, je v konečnom dôsledku dobré. Samo o sebe, svojou podstatou. To len interpretácia z pozícii iných, ako katolíckych danú vec prezentuje v negatívnom slova zmysle ako celok.
„Vo svojom prvom okružnom liste, ktorý sme vydali na začiatku Nášho pontifikátu pre všetky Ich Excelencie biskupov, uviedli sme hlavné príčiny tých súžení, s ktorými sa človečenstvo potýkalo. Spomíname si, že sme v ňom hovorili, že tieto početné zlá vo svete sa vyskytli preto, lebo väčšina ľudí vypudila Ježiša Krista a Jeho presvätý Zákon zo svojich životov – že ani Jemu, ani Jeho Zákonu sa nedávalo miesto v živote – či už v nažívaní najbližších, a či vo veciach verejných. A ďalej sme hovorili, že nebude žiadnej nádeje na trvalý mier medzi národmi, kým sa každý jeden jednotlivec i celé štáty budú odmietať poddať panstvu nášho Spasiteľa. A že je potrebné hľadať mier Kristov v Kráľovstve Kristovom; a sľúbili sme pre to urobiť všetko, čo bude v Našich silách. A že sme prehlásili, že v Kráľovstve Kristovom nemôže byť mier účinnejšie obnovený, ani zjednaný na trvalejšom základe inak, než skrze obnovenie zvrchovaného panstva nášho Pána.“
Stretávame sa v piatok 28. augusta 2020 pred polnocou v Prešove pri konkatedrále sv. Mikuláša, aby sme sa už 13. krát vydali 60 kilometrovou trasou do Spišského Podhradia, kde po boku svojich rodičov leží pochovaný pplk. Ján Šmigovský. Jeho príbeh je na jednej strane zdrojom veľkej inšpirácie kvôli kvalitám, ktorými disponoval, na strane druhej však taktiež demonštruje vrcholnú nespravodlivosť nastupujúcej garnitúry, ktorá sa chopila moci nahradiac kresťanský režim 1. Slovenského štátu. Poprava za príkladné splnenie svojej vojenskej povinnosti, za zachovanie prísahy, je do očí bijúcou nespravodlivosťou. Ale reflektujúc praktiky revolučných hnutí ako takých, je to žiaľ bežná prax týchto nepriateľov Pána Boha a ním stvoreného poriadku.
Mnoho ľudí, ktorí sa hlásia k odkazu 14. marca 1939, vníma tento dátum pozitívne predovšetkým kvôli oslobodeniu sa národa spod českého útlaku v kontinuite so skorším oslobodením sa spod útlaku maďarského. Sloboda, suverenita, nezávislosť – to sú pojmy, ktoré sa už roky dookola opakujú skoro pri každej pripomienke na túto udalosť. Ako keby sloboda bola skutočne najvyššou hodnotou, o čom sa mylne domnievajú klasickí liberáli. Je to obmedzený pohľad, ktorý zahmlieva a mení skutočnú podstatu odkazu 14. marca.