MEMORIÁL MUČENÍKA JÁNA NEMCA 26. 11. 2020
Famóznosť Cirkvi katolíckej spočíva aj v tom, že zdanlivo zlé zákonite obracia na dobré. Lepšie povedané, ona to neobráti, ono to, čo sa zdá, ako zlé, alebo obsahuje časť zla, je v konečnom dôsledku dobré. Samo o sebe, svojou podstatou. To len interpretácia z pozícii iných, ako katolíckych danú vec prezentuje v negatívnom slova zmysle ako celok.
Hovoríme o smrti, smrti násilnej, vykonanej na nevinnom. Iste, na jednej strane prirodzene násilnú smrť spravodlivého je nutné odsúdiť a spravodlivo potrestať vinníka, ak je dolapený, avšak na druhej strane, z tej smrti vyplýva, že je to dobrá smrť, stvorená pre nebo, s pridanou hodnotou ovenčenia gloriolou mučeníctva. Praktická rovina „dobrej smrti“ vyššie uvedeného charakteru však neprichádza „zadarmo“. Je z pravidla obrovskou skúškou viery, lásky, nádeje a oddanosti. Nakoniec, všetky atribúty tohto „prístupu“ vychádzajú ako pravzor, zo skúsenosti Krista Pána, Jeho krížovej cesty, i toho, čo jej predchádzalo, Read more
„Vo svojom prvom okružnom liste, ktorý sme vydali na začiatku Nášho pontifikátu pre všetky Ich Excelencie biskupov, uviedli sme hlavné príčiny tých súžení, s ktorými sa človečenstvo potýkalo. Spomíname si, že sme v ňom hovorili, že tieto početné zlá vo svete sa vyskytli preto, lebo väčšina ľudí vypudila Ježiša Krista a Jeho presvätý Zákon zo svojich životov – že ani Jemu, ani Jeho Zákonu sa nedávalo miesto v živote – či už v nažívaní najbližších, a či vo veciach verejných. A ďalej sme hovorili, že nebude žiadnej nádeje na trvalý mier medzi národmi, kým sa každý jeden jednotlivec i celé štáty budú odmietať poddať panstvu nášho Spasiteľa. A že je potrebné hľadať mier Kristov v Kráľovstve Kristovom; a sľúbili sme pre to urobiť všetko, čo bude v Našich silách. A že sme prehlásili, že v Kráľovstve Kristovom nemôže byť mier účinnejšie obnovený, ani zjednaný na trvalejšom základe inak, než skrze obnovenie zvrchovaného panstva nášho Pána.“ 
Stretávame sa v piatok 28. augusta 2020 pred polnocou v Prešove pri konkatedrále sv. Mikuláša, aby sme sa už 13. krát vydali 60 kilometrovou trasou do Spišského Podhradia, kde po boku svojich rodičov leží pochovaný pplk. Ján Šmigovský. Jeho príbeh je na jednej strane zdrojom veľkej inšpirácie kvôli kvalitám, ktorými disponoval, na strane druhej však taktiež demonštruje vrcholnú nespravodlivosť nastupujúcej garnitúry, ktorá sa chopila moci nahradiac kresťanský režim 1. Slovenského štátu. Poprava za príkladné splnenie svojej vojenskej povinnosti, za zachovanie prísahy, je do očí bijúcou nespravodlivosťou. Ale reflektujúc praktiky revolučných hnutí ako takých, je to žiaľ bežná prax týchto nepriateľov Pána Boha a ním stvoreného poriadku.
Mnoho ľudí, ktorí sa hlásia k odkazu 14. marca 1939, vníma tento dátum pozitívne predovšetkým kvôli oslobodeniu sa národa spod českého útlaku v kontinuite so skorším oslobodením sa spod útlaku maďarského. Sloboda, suverenita, nezávislosť – to sú pojmy, ktoré sa už roky dookola opakujú skoro pri každej pripomienke na túto udalosť. Ako keby sloboda bola skutočne najvyššou hodnotou, o čom sa mylne domnievajú klasickí liberáli. Je to obmedzený pohľad, ktorý zahmlieva a mení skutočnú podstatu odkazu 14. marca.
„…A čo sa týka komunizmu, náš ctihodný predchodca blahej pamäti Pius IX. ešte v roku 1846 vyhlásil slávnostné odsúdenie, potvrdené neskoršie v Syllabe ,onej zhubnej náuky, zvanej komunizmus, ktorá je v najväčšom rozpore s prirodzeným právom a ktorá, keby sa raz dostala k moci, spôsobila by úplný rozvrat práv a sociálnych a majetkových pomerov, ba úplný rozvrat ľudskej spoločnosti‘. Neskôr iný náš predchodca, blahej pamäti Lev XIII., v encyklike Quod apostolici muneris označil komunizmus za ,zhubný mor‘, ktorý zasahuje mozog ľudskej spoločnosti a viedol by ju do skazy, a jasne, poznajúc situáciu, vyhlásil, že bezbožnícke hnutia más technického veku mali svoj pôvod v onej filozofii, ktorá už po stáročia sa snažila odlúčiť vedu a život od viery a Cirkvi. Terajší pápež neprestáva upozorňovať na jeho nebezpečenstvo.“