Ohliadnutie za 14. marcom
Ak dôsledne sledujeme líniu, po ktorej sa zrodil 1. Slovenský štát, nemožno konštatovať, že to bola priama cesta. Práve naopak, bola značne kľukatá, s mnohými zastaveniami, cúvnutiami, slepými ulicami. Ani samotná idea úplnej samostatnosti nebola nejak extra rozvinutá v zmysle stanovenia si cieľa, až na pár výnimiek, ktoré zrejme ani nevedeli, čo to bude obnášať, avšak vo svojom zápale definovali vrchol – štátnu samostatnosť.
Prím však hrala cesta k autonómii v rámci 1. ČSR dvoma hlavnými spôsobmi : 1. evolučnou cestou, opierajúc sa o tézu, že Praha „dostane rozum“ a sama uzná, že je aj pre ňu výhodnejšie dať autonómiu nielen Slovákom, ale postaviť svoju politiku voči všetkým národnostiam na inom kvalitatívnom základe, ako dovtedy, a tak im dať do ruky hmatateľný dôkaz, aby sa cítili v tomto štáte doma a pracovali na jeho zveľadení; 2. „revolučnou“ cestou, v skutočnosti sa však vízia revolučnosti Read more
„Nemôžem opustiť svoj ľud. Kde bude on, tam budem aj ja. Ak ostanú v Lieskovci, ostanem v Lieskovci aj ja s nimi, hoci by guľky padali ako dážď. Nariadenie pána biskupa je ostať s ľudom. Veď čo by povedal ľud, keby som ho v najťažšej chvíli nechal? Čo ak bude niekto zomierať a bude chcieť kňaza? Kňaz má byť s ľudom stále. A prečo mám odísť? Nikdy som nikomu nič zlého neurobil. Osobných nepriateľov nemám. Vždy som si plnil povinnosti ako kňaz a Slovák, a to na prospech mne zverenému ľud. Partizáni nech berú, čo budú chcieť. A keď budú vraždiť kňazov, nech ma zavraždia pri mojich veriacich.“
„Slovenský národ pod ochranou Boha všemohúceho od vekov sa udržal na životnom priestore mu určenom, kde s pomocou Jeho, od ktorého pochádza všetka moc a právo, zriadil si svoj slobodný slovenský štát.
„Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná. Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.“
Famóznosť Cirkvi katolíckej spočíva aj v tom, že zdanlivo zlé zákonite obracia na dobré. Lepšie povedané, ona to neobráti, ono to, čo sa zdá, ako zlé, alebo obsahuje časť zla, je v konečnom dôsledku dobré. Samo o sebe, svojou podstatou. To len interpretácia z pozícii iných, ako katolíckych danú vec prezentuje v negatívnom slova zmysle ako celok.