Kategória: Reportáže

Príhovor historika Martina Lacka pri príležitosti 85. výročia vzniku 1. Slovenského štátu

Tento rok je tomu 85 rokov — to je už veľmi dobrá dĺžka života. Keď niekto zomrie v 85-ke, tak povedia: No, to bol pekný vek, to bol požehnaný vek; takže dnes už len tí skutočne najstarší, ktorí majú 90 a viac rokov si môžu pamätať nejaké záblesky z tej poslednej fázy Slovenskej republiky, resp. z tých vojnových udalostí.

Za 85 rokov sa dá veľa naučiť, vychovať tri-štyri generácie, ale dá sa aj veľa pokaziť, dá sa aj veľa zabudnúť, veľa zmanipulovať, veľa vybieliť, vygumovať. A dnes sú technológie, ktoré ako keby urýchľovali to gumovanie a manipuláciu a vôbec to prekrúcanie historických udalostí.

Tak v prvom rade pri 14. marci treba povedať: 14. marec je vznik štátu. Zánik jedného štátu, vznik druhého štátu. 14. marca sa nehovorilo ani o židovskej otázke, ani o futbalových šampionátoch, ani o susedných civilizáciách, ale išlo jednoducho a jednoznačne, výlučne o vznik štátu. Toto nepočujete z médií. Z médií počujete len o Hitlerovi, transportoch a tak ďalej. Toto treba zdôrazňovať vždy, keď zaznie táto téma — o čom vlastne je 14. marec. Read more

Ohliadnutie za 14. marcom

Ak dôsledne sledujeme líniu, po ktorej sa zrodil 1. Slovenský štát, nemožno konštatovať, že to bola priama cesta. Práve naopak, bola značne kľukatá, s mnohými zastaveniami, cúvnutiami, slepými ulicami. Ani samotná idea úplnej samostatnosti nebola nejak extra rozvinutá v zmysle stanovenia si cieľa, až na pár výnimiek, ktoré zrejme ani nevedeli, čo to bude obnášať, avšak vo svojom zápale definovali vrchol – štátnu samostatnosť.

Prím však hrala cesta k autonómii v rámci 1. ČSR dvoma hlavnými spôsobmi : 1. evolučnou cestou, opierajúc sa o tézu, že Praha „dostane rozum“ a sama uzná, že je aj pre ňu výhodnejšie dať autonómiu nielen Slovákom, ale postaviť svoju politiku voči všetkým národnostiam na inom kvalitatívnom základe, ako dovtedy, a tak im dať do ruky hmatateľný dôkaz, aby sa cítili v tomto štáte doma a pracovali na jeho zveľadení; 2. „revolučnou“ cestou, v skutočnosti sa však vízia revolučnosti Read more

Memoriál mučeníka Jána Nemca, 18. november 2021

„Nemôžem opustiť svoj ľud. Kde bude on, tam budem aj ja. Ak ostanú v Lieskovci, ostanem v Lieskovci aj ja s nimi, hoci by guľky padali ako dážď. Nariadenie pána biskupa je ostať s ľudom. Veď čo by povedal ľud, keby som ho v najťažšej chvíli nechal? Čo ak bude niekto zomierať a bude chcieť kňaza? Kňaz má byť s ľudom stále. A prečo mám odísť? Nikdy som nikomu nič zlého neurobil. Osobných nepriateľov nemám. Vždy som si plnil povinnosti ako kňaz a Slovák, a to na prospech mne zverenému ľud. Partizáni nech berú, čo budú chcieť. A keď budú vraždiť kňazov, nech ma zavraždia pri mojich veriacich.“

(Ján Nemec v roku svojej smrti – 1944) Read more

XIV. ročník Memoriálu Pplk. Jána Šmigovského, Prešov – Spišské Podhradie, 28. august 2021

„Slovenský národ pod ochranou Boha všemohúceho od vekov sa udržal na životnom priestore mu určenom, kde s pomocou Jeho, od ktorého pochádza všetka moc a právo, zriadil si svoj slobodný slovenský štát.

Slovenský štát združuje podľa prirodzeného práva všetky mravné a hospodárske sily národa v kresťanskú a národnú pospolitosť, aby v nej usmernil sociálne protivy a vzájomne sa križujúce záujmy všetkých stavovských a záujmových skupín, aby ako vykonávateľ sociálnej spravodlivosti a strážca všeobecného dobra v súladnej jednotnosti dosiahol mravným a politickým vývojom najvyšší stupeň blaha spoločnosti i jednotlivcov.“

(Preambula ústavy 1. Slovenskej republiky z roku 1939) Read more

IX. ročník Memoriálu mučeníka Jozefa Tisu – nočným lesom z Rajca do Bytče

„Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná. Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.“

(Ján 15, 10-13)

„Chystal som sa za kňaza a nie za politika. Sem smerovalo moje štúdium a moja sebavýchova. Ako kňaz chcel som slúžiť Bohu, Cirkvi a národu, z ktorého som sa zrodil a medzi ktorým mám uplatňovať svoje kňazské povolanie. Zásady: za Boha, za národ, s ľudom a pre ľud, neboli teda len heslom, neskoršie nadobudnutým, odpočúvaným, osvojeným, ale vždy a všade platným pravidlom. Len takto sa mohlo prísť i k Read more

1 2 3 … 27