XIV. ročník Memoriálu Pplk. Jána Šmigovského, Prešov – Spišské Podhradie, 28. august 2021
„Slovenský národ pod ochranou Boha všemohúceho od vekov sa udržal na životnom priestore mu určenom, kde s pomocou Jeho, od ktorého pochádza všetka moc a právo, zriadil si svoj slobodný slovenský štát.
Slovenský štát združuje podľa prirodzeného práva všetky mravné a hospodárske sily národa v kresťanskú a národnú pospolitosť, aby v nej usmernil sociálne protivy a vzájomne sa križujúce záujmy všetkých stavovských a záujmových skupín, aby ako vykonávateľ sociálnej spravodlivosti a strážca všeobecného dobra v súladnej jednotnosti dosiahol mravným a politickým vývojom najvyšší stupeň blaha spoločnosti i jednotlivcov.“
(Preambula ústavy 1. Slovenskej republiky z roku 1939)
„Prisaháme na Boha všemohúceho, že budeme poslušní prezidentovi Republiky a všetkým určeným veliteľom. Prisaháme, že všetky zákonné ustanovenia a rozkazy budeme ochotne plniť a svojim predstaveným a skrz nich svojmu štátu oddane slúžiť.
Prisaháme, že prikázané nám miesto nikdy neopustíme, služobné tajomstvo nevyzradíme a za vlasť, ak bude treba, aj svoje životy obetujeme. Tak nám Pán Boh pomáhaj!“
(Prísaha slovenského vojaka za čias 1. Slovenskej republiky)
Už po prečítaní Preambuly Ústavy 1. Slovenskej republiky je zrejmé, že osnovovatelia a zainteresovaní politickí vykonávatelia cieleného protištátneho puču zvaného Slovenské národné povstanie (SNP) vykonali zradu vo vzťahu k 1. Slovenskej republike a jej orgánom. Navyše, vojenskí zainteresovaní participanti k tomu pridali aj zradu na Prísahe slovenského vojaka.
Čo v praxi znamenalo SNP?
Faktickú negáciu princípov, na ktorých bola vybudovaná 1. SR, otvorene opierajúca sa o Božiu moc a jej sa podriaďujúca, poťažne zánik Slovenskej republiky a obnovenie Českého protektorátu s jeho bezbožným obsahom, posilneného o komunistickú zložku, ktorá časom v rámci „obnovenej ČSR“ cez mŕtvoly prevalcovala všetko a všetkých v intenciách jej revolučných paideálov, ktoré sa stali obsahom neskôr už ČSSR. Ako pozitívum toho všetkého bolo, že najodpornejšia zložka protislovenského odboja – demokrati – zanikli vďaka svojej hlúposti a naivným ambíciám a nádejám, že s komunistami sa dá vytvoriť partnerstvo.
Nie, nedá sa.
O čo išlo vtedy ešte majorovi Jánovi Šmigovskému?
O jednoduchú, ale pritom tak vysoko dôležitú vec. Ako v podstate jednoduchý vojak, konajúci svoju službu Pánovi a národu, nebol predurčený a ani mu to neprislúchalo, aby podrobne analyzoval politické postoje, šarapatiace za oponou, čo otvorene priznával. Jemu stačilo „obyčajné“, ale tak nesmierne dôležité zachovanie vernosti, zvlášť tak prepotrebné v kritických chvíľach, v jeho prípade, ako sa neskôr ukázalo, až po hrob.
Major Šmigovský nebol do poslednej chvíle zainteresovaný do príprav puču, nakoľko bol známy svojimi proštátnymi a pronárodnými postojmi. Naopak, povstalci potrebovali pre prípravu a realizáciu svojho pučistického plánu podvratné a nízke živly. Tieto kritériá mjr. Šmigovský rozhodne nespĺňal. Preto, keď v hodine dvanástej za nim prišli pučistickí emisári s návrhmi, či rozkazmi, aby jeho posádka prešla na stranu puču, nepodľahol. Nepodľahol ani vtedy, keď do Nitry, ktorej velil, prišla nemecká vojenská moc, ktorá ho vyzvala na zloženie a odovzdanie zbraní, keďže Slovenská armáda stratila dôveru štátnych orgánov verným Slovenskej republike a Nemci mali za úlohu odzbrojiť slovenských vojakov.
Práve vyššie uvedené momenty sú v prípade mjr. Šmigovského kľúčové vo vzťahu k jeho osobe. Zachoval sa ako opravdivý vojak a verný syn slovenského národa, uvedomujúci si svoju pozíciu a zodpovednosť pred podriadenými, vrchnosťou, ako i Najvyšším.
Ak by bolo potrebné zadefinovať jeho pozíciu jedným a najvýstižnejším slovom, tak by to bolo slovo: „NEPODĽAHOL“ alebo „VYTRVAL“.
Nepodľahnutie, či vytrvanie neskôr pre neho znamenalo kríž. Dnes vieme, že si ho niesol do trpkého konca, ale s víziou výhry, tak, ako nám to predostrel náš Spasiteľ Kristus Pán.
Znova a znova je potrebné opakovať, že je vysoko odporné, že puč nazývaný SNP je oslavovaný do dnešných dní ako štátny sviatok, keďže išlo o krvavú občiansku vojnu, porovnateľnú s inváziou Turkov a ich domácich prisluhovačov, ktorá vďaka domácim Kainom a Judášom v spolupráci so zahraničnými saducejmi a farizejmi priniesla na Slovensko potoky krvi a skazu bez toho, aby tento „neodmysliteľný produkt frontu (skaza a ničenie)“ priniesol samotný Východný front postupujúci na Západ.
Pritom udalosť si vyžaduje úplne iný prístup, a to v rovine tichej spomienky na obete tohto nezmyselného krviprelievania a ničenia, najlepšie s hodnotením SNP pod zorným a kritickým uhlom prirodzeného zákona a večných Božích právd s konečným konštatovaním: chyba, fatálna chyba, ktorá sa už nesmie opakovať a za ktorú je potrebné sa kajať.
Avšak žijeme v dobe, kedy puč pokračuje formou „normálnym človekom (normálne cielene a systematicky zdeformovaným, podľa istých kľúčov)“ prijateľnou – potratmi, či celou škálou iných sebadeštrukčných praktík, ktorých úlohou je predčasne zabiť spoločnosť, samozrejme nezaopatrenú potrebnými sviatosťami, vystavenú tak večnému zatrateniu. Na tomto diabolskom diele levím podielom participuje a zároveň kolaboruje s bezbožným svetom aj „novocirkev“, parazitujúca na tele, (ale nie na duši) Cirkvi starej – pravej, Cirkvi našich dedov a starých mám.
Preto sa občianske združenie Nové slobodné Slovensko v čase výročia vyhlásenia puču už štrnástym rokom prezentuje organizovaným symbolickým odporom k tejto hanebnej udalosti, poťažne jej hnusným oslavám, formou priľnutia sa kk osobe a prístupu, ktoré znegovali tento diabolsky galimatiáš včerajška i dneška: Memoriálom podplukovníka Jána Šmigovského.
Memoriál v praxi znamená vyše 60 kilometrový peší pochod z Prešova do Spišského Podhradia, kde odpočíva na smrť nespravodlivo odsúdený povojnovým tzv. „Národným súdom“ a zastrelený za tzv. „zradu na povstaní“ – (skutok, ktorý sa nestal), verný vojak slovenskej armády a verný syn slovenského národa Ján v spoločnom hrobe so svojimi rodičmi.
Česť a sláva podplukovníkovi Jánovi Šmigovskému!
Tebe Ján obetujeme kilometre v nohách!
Requiescat in pace!
Radovan Novotný