Pohroma 44
„Nie, v dejinách na to príkladu niet. Niet na to príkladu, aby národ povstával proti svojmu vlastnému štátu, aby si niekto podpaľoval dom, v ktorom sa mu žilo dobre, za ktorým túžil a ktorý si napokon ťažko vydobyl, postavil a zariadil. To nie je možné!“
(Jozef Cíger Hronský)
Bystrický puč komunistov a liberálnych demokratov z augusta 1944, namierený proti Slovenskej republike a jej vláde, sa natrvalo zapísal krvavým písmom do dejín Slovenska a Slovenov. Azda, s týmto záverom by to malo aj skončiť, a keď príde výročie puču, tak by bolo vhodné zapáliť sviece a v tichej modlitbe rozjímať nad dôvodmi tejto tragédie spolu s odprosovaním Boha za škody napáchané voči Nemu ako aj na tele národa s vzaním si predsavzatia v rovine – nikdy viac!
Miesto toho sme svedkami, že táto smutná udalosť je vyzdvihnutá do roviny štátneho sviatku, navyše s vyzdvihnutím hrdinstva tej strany, ktorá jatku vyvolala s podporou skoro bezprecedentnej propagandy, čo do objemu a rozsahu! Aká to šialenosť? Aký to hnus, keď uvážime, že niekto tu ide oslavovať nespravodlivo vyvolanú občiansku vojnu – najkrvavejšiu to udalosť v novodobých dejinách Slovenska a Slovenov, kde víťazom bol v konečnom dôsledku len a len červený socializmus a porazený slovenský národ a jeho štát!
Iste, nejde o náhodu. Pre revolucionárov skoro všetkých odtienkov je najväčším nepriateľom Boh, jeho cirkev Rímska a národy, ktoré sú spravované svojimi vodcami v štátoch reflektujúcich pozitívne na ideu Krista Kráľa, ako vládcu ako v nebi, tak aj na zemi.
Nečudujeme sa teda, že inštalatéri oslavy Bystrického puču a hlavne davy ich nasledovačov, v rovine užitočných idiotov, odmietajúcich, alebo nechápajúcich základnú logiku veci, adorujú bojovníkov za „slobodu a demokraciu“ 😀 – pochabých starcov s metálmi, ktorí možno na konci Bystrickej frašky oľutovali, ale počas nasledujúcich desiatok rokov znova uverili a utvrdili sa v slávnych výdobytkoch ešte slávnejšieho povstania, alebo jednoducho pre nich partizánstvo, aj napriek tomu, že v boji možno nikdy neboli, znamenalo nikdy nekončiace výhody až do dneška.
Dňa 29. augusta sme teda mali silnú motiváciu ísť do Banskej Bystrice, aby sme aspoň málom dali na známosť , že masové adorovanie protagonistov politicko – armádno – partizánskeho puču, namiereného proti Prvej Slovenskej republike, klamlivo nazvaného Slovenské národné povstanie, je nemravnosťou, hnusom a nehanebnosťou, teda Slovenskou Národnou Pohromou!
Na transparent sme umiestnili, za všetky obete, ako príklad mená a podobizne 4 duchovných, ktorí vďaka vypuknutiu puču prišli o život len preto, lebo správne nereflektovali na požiadavky všivavých partizánov, ako aj nápis „OSLAVUJETE VRAHOV“! Práve tento klal najviac zraky okoloidúcim oslavujúcim.
Tie pohľady však stáli za to! Poznámky ešte viac. Azda najlepšia bola, od istej panej, – „Treba ich postrieľať!“ (Nás, čo sme boli pri transparente). Presne v intenciách spravodlivosti slávnych víťazov Druhej svetovej vojny a ich inštalovanému poriadku až do dnešných časov. Je však potrebné poznamenať, že sme sa stretli aj so sympatiami. Síce, v pomere jeden ku tisíc, ale stretli.
Čo zo situácii 29. 8. 2019 v Bystrici vyplynulo? Nič, čo by sme do teraz nevedeli a neočakávali, veď všeobecné povedomie o „oslobodení“ do područia Červenej armády a Beneša je rozšírené a uznávané :-D, avšak, predsa len, naživo sa veci prežívajú intenzívnejšie. Všetci najvyšší ústavní činitelia revolučnej súčasnej SR ,množstvo ďalších politikov a vojakov, až divadelným výstupom, s neodmysliteľným pátosom a mystickým nádychom, rečnili jeden ako druhý o mýtoch a legendách, notoricky spájaných s Bystrickým pučom a jeho výdobytkoch, teda rozumej blud nad blud. Nad všetkými mýtmi, legendami a bludmi panuje jeden jediný – účastníci SNP bojovali za slobodu a demokraciu. 😀
Najtragikomickejší prejav mali kpt. súdruh predseda revolučného zhromaždenia Danko (video s jeho výplodmi isto možno vzhliadnuť na kanáli youtube). Chcelo by sa pri tej príležitosti skonštatovať, že jeho servilita a obmedzenosť nepozná hraníc (mohli sme to vidieť v Izraeli, Rusku a tak ďalej). Pre neho platí biblické – „Bože, odpusť mu, lebo nevie, čo činí!“ To sa však, žiaľ, hodí minimálne na 90 percent osadenstva, ak nie na viac.
Z našej strany výstup s transparentom mal zmysel minimálne z dôvodu toho, že sme nasrdili pohrobkov zradných politikov, vojakov a partizánov a v nejakom malom percente prítomných vyvolali kritické vnútorné hnutie, ktoré sa možno navonok zásadne prejaví nielen vo vzťahu ku záverom Bystrického puču, ale aj v širšej rovine.
Modlitbou „Anjel Pána“ sme 29. augusta 2019 o 12:00 ukončili náš pobyt v Bystrici.
„Dejiny sa dajú prekrúcať, ale samé sa nesfalšujú nikdy. Národy povstávali, búrili sa proti režimom, vládam, cisárom, prezidentom, ideológom, zrážali sa presvedčenia, partaje, rody, spoločenské triedy, veky sa bili s vekami, nové prúdy so starými, boli veľké povstania a veľké revolúcie s potokmi krvi a s množstvom hrdinov, ale dejiny samé sa nikdy nesfalšovali: nikdy, nikde nepovstával národ, aby zboril svoj štát a hodil svoje národné telo, svoju zem, svoje imanie, svoje mozole, svoj život a svoju moc niekomu inému, cudziemu napospas.“
(Jozef Cíger Hronský)
Radovan Novotný