Sv. Alfonz Mária de‘ Liguori: Cena času
I. Čas je poklad, ktorý sa nedá oceniť, pretože v každej chvíli môžeme získať poklady milosti a večnej slávy. V pekle ženie odsúdencov do plaču myšlienka, že už niet času na nápravu ich večnej biedy. Koľko by zaplatili za hodinu času, v ktorej by mohli úkonom bolesti napraviť svoje zatratenie! V nebi sa síce nedá plakať, ale keby blažení mohli plakať, plakali by iba nad tým, že stratili toľko času v tomto živote, v ktorom si mohli získať väčšiu slávu, a že tento čas už nemôžu mať. Bože môj, ďakujem ti, že mi dávaš čas na oplakávanie mojich hriechov a na to, aby som svojou láskou vyvážil urážky, ktoré som ti spôsobil.
II. Teda niet cennejšej veci nad čas; ale ako to, že niet veci ktorou by ľudia viac opovrhovali, ako časom? Jeden sa zdrží päť až šesť Read more
(Už 500 rokov hnije, mokvá a krváca otvorená rana protestantizmu na tele kresťanstva. Čím viac času nás delí od tých neblahých storočí, ktoré splodili onen ohavný blud, tým ľahšie sa darí falzifikátorom dejín zamieňať vulgárnu, agresívnu, šialenú a vražednú realitu pôvodu protestantizmu, za mdlú a nasladlú realitu protestantskej duchovnej anarchie 19. a 20. storočia. Táto charizmaticko-cukrová gebuzina moderného protestantizmu, nakladaná v pietistických a kvakerských nálevoch, vyváľaná v nikdy neschnúcom bahne amerických úsmevov, cudne mlčí o svojom hulvátskom pôvode. Veď kto by uveril, že požívačné, hrabivé, skrz-naskrz ordinérne indivíduá, ktoré stáli na počiatku tejto arciherézy, mohli niekomu imponovať? Kto by veril, že títomyšlienkoví piadimužíci, plní banalít a pivnej múdrosti, mohli 
Kto by mohol lepšie zhrnúť dôvody obžaloby mučeníka Jozefa Tisu, než samotný jeho žalobca Anton Rašla? Ten vo svojej záverečnej obžalobnej reči pred politickou fraškou zvanou „národný súd“ hovorí nasledovné: „Treba povedať, že nežalujeme nejaký imaginárny pojem ´štát´, tu nie je vedená diskusia o oprávnenosti štátu atď. Štáty vznikajú a zanikajú. Predmetom uvažovania a hodnotenia môže byť len vnútorný obsah tohto štátu, režim, ktorý tu panoval – a to režim stredoveký, totálny (rozumej autoritatívny – pozn. NSS), protislovanský (rozumej protiboľševický – pozn. NSS) a proti-pokrokový.“ (Proces s Dr. J. Tisom, s. 73) Je treba uznať, že málokto dokázal tak jednoducho a výstižne charakterizovať režim Slovenského štátu. Dokonca i mnohým sympatizantom slovenskej 
Čo si máme počať? Zem sa otriasa. Vody potopy sveta stúpajú stále vyššie. Hrádze sa trhajú. Umenie diplomatov zlyháva. Nedajú nám ani chlieb ani mier. Čo si počať?