Protestanti vlastnými slovami

(Už 500 rokov hnije, mokvá a krváca otvorená rana protestantizmu na tele kresťanstva. Čím viac času nás delí od tých neblahých storočí, ktoré splodili onen ohavný blud, tým ľahšie sa darí falzifikátorom dejín zamieňať vulgárnu, agresívnu, šialenú a vražednú realitu pôvodu protestantizmu, za mdlú a nasladlú realitu protestantskej duchovnej anarchie 19. a 20. storočia. Táto charizmaticko-cukrová gebuzina moderného protestantizmu, nakladaná v pietistických a kvakerských nálevoch, vyváľaná v nikdy neschnúcom bahne amerických úsmevov, cudne mlčí o svojom hulvátskom pôvode. Veď kto by uveril, že požívačné, hrabivé, skrz-naskrz ordinérne indivíduá, ktoré stáli na počiatku tejto arciherézy, mohli niekomu imponovať? Kto by veril, že títomyšlienkoví piadimužíci, plní banalít a pivnej múdrosti, mohli niekoho zaujať? A ak áno, tak koho? Duchovných blížencov svojej malosti, pánskych lačnivcov po kláštorných majetkoch, majiteľov večne horiacich lýtok, pivných kumpánov, rabujúcu luzu. Rozvrat, anarchia, nenávisť. To bolo ich dielo. Hulvátstvo, perverznosť a banalita. Ich metódy. Vzájomná nenávisť. Ich kresťanstvo.
Či by niekoho napadlo, postaviť ich vedľa sv. Františka, sv. Vincenta, sv. Kataríny Sienskej, sv. Ignáca? Vie si niekto predstaviť, že by svätí katolíckej a apoštolskej Cirkvi o sebe navzájom zmýšľali tak, ako o sebe zmýšľali protestantskí „zakladatelia“ nových „cirkví“?
Vie si niekto predstaviť katolíckeho zakladateľa čo i len najbezvýznamnejšej rehole, ako neustále používa s obsesívnou posadnutosťou fekálie a zažívacie trakty vo svojom slovníku, podobne ako Luther? Kde sa vzala tá maniakálna fekalofília u zakladateľa novej „cirkvi“? Ak toto je na počiatku, čo je na konci?
Sú aj v katolíckej Cirkvi šialenci, ktorí sa chcú dokonca podieľať a zúčastňovať na oslavách päťstého výročia hanby (už sa stalo – pozn. NSS). Len zaslepenec, zbabelec, alebo skrytý nepriateľ Cirkvi a spásy duší je schopný podobnej trápnosti. Alebo tí, čo neveria v Súd a v hodinu keď si budú priať, aby ich radšej hory pochovali. Vtedy im bude predložené ich nekonečné, vlažné kuloárové, konferenčné a sympoziálne bzučanie, zaznamenané na zvitkoch jemných a tolerantne zavinutých. BM)

Luther:

„Dokiaľ som bol katolíkom, žil som život prísny a bdelý, postil som sa, modlil som sa, zachovával chudobu, čistotu a poslušnosť. … Ako reformátor cítim v sebe na tisíc plameňov a tie všetky pália to bezuzdné telo. Cítim sa pudený k ženám silou až zbesilou. Miesto duševnej horlivosti, som horlivý v nečistote. … Ako nemôžem nebyť človekom, tak nemôžem byť bez ženy.“ (Opera, zv. 5, kap. 1, ep. ku Galat, v. 14 – Tischreden)

„Keby som bol mladší, hneď by som nechal hlásanie evanjelia a chytil by som sa iného zamestnania. Ach, keby som bol predvídal, že ma moje počínanie tak ďaleko zavedie, zaiste by som viac bol držal jazyk na uzde. Teraz si hovorím: Koľko ľudí si zviedol svojím učením! Ty si pôvodca všetkých tých terajších zmätkov! Táto myšlienka ma ustavične znepokojuje. Trpím veľmi často muky pekelné, ale pretože som sa už do toho pustil musím vytrvať a hlásať, že zastávam vec spravodlivú. … Nemôžem veriť tomu, čo učím, i keby ľudia mysleli, že som o pravdivosti svojho učenia presvedčený.“ (Dodatky k Lutherovým spisom, str. 9, mohučského vydania z r. 1827)

„Ja na svoje vedomosti neustúpim ani cisárovi, ani kráľovi, ani diablovi, ba ani celému svetu. … Len náhodou a nie schválne som sa pustil do tých náboženských bojov. Pozdvihovanie hostie som odstránil navzdor pápežovi a že som tento obrad tak dlho podržal stalo sa len preto, aby som pokoril Karlstadta. … Vyznávam, že som zavrhol prijímanie pod jedným spôsobom, len preto, aby som pohanil pápeža. Keby však niektorý koncil nariadil prijímanie pod obojím spôsobom, potom ja a moji priatelia pripustíme prijímanie len pod jedným alebo radšej pod žiadnym a zlorečil by som tým, čo by poslúchli uznesenie koncilu.“ (Respon. ad meledict. reg. Anglor. – Confess. parv. – Forma Missae; Opera zv.7., str. 276, vydanie wittembergské)

„Keby sa Ježiš Kristus zjavil v podobe rozhnevaného sudcu alebo zákonodarcu a chcel, aby sme mu zložili účty zo svojho predošlého života, potom isto vieme, že to je diabol a nie Kristus. … Boh je to, ktorý koná zlo v bezbožných.“ (Comment. ad Galatas – Assert.)

„Ako nikto nemôže byť bez jedla a pitia, tak nikto sa nemôže zdržať ženy.“ (Colloqu. ment. in capc. de matrimonio)

„Pohoršenia, ktoré som dával rozličným spôsobom ja a moji druhovia, najmä však svojím životom, boli hlavnou príčinou apostázie mnohých našincov.“ (Opera, zv. 5, str. 95, vyd. de Wetteho a zv. 2, str. 35, vyd. Rebenstockovho)

„Zwingli sa domnieva, že on samojediný osvecuje svet a zatiaľ rozlieva toľko žiari ako hovno v lampáši. … Zwingli je podľa môjho úsudku muž bezbožný, pretože nehlása pravé kresťanské učenie.“ (Opera, zv. 20, str. 118, vyd. Hallské)

„Urodzení i prostí došli už tak ďaleko, že pohŕdajú kázňami, slovo Božie je pre nich úplne zbytočné, naše reči nemajú v ich očiach ceny ani za halier. Už ani vo večný život neveria. Sami však žijú podľa svojej viery; sú to prasce, veria ako prasce a umierajú ako prasce. Volajú sa „reformovaní“, ale lepšie by im patril názov „vtelených diablov“. Evanjelium je u nich púhy román, vôľa Božia je im nič, rúhanie im je módou. Sú to lotri plní pýchy a lakomci špinavejší než boli za dôb pápežských. Došlo to tak ďaleko, že keby niekomu napadlo pozrieť si zhromaždenie lotrov, úžerníkov, rozpustilcov, rebelantov, nevercov, nepotrebuje než navštíviť niektorú obec „evanjelickú“; tam nájde takých ľudí viac než dosť. Podľa môjho úsudku ani medzi pohanmi, židmi, Turkami a ostatnými neveriacimi nenájdeš ľudí tak urputných a nadutých ako sú tí „evanjelici“. V nich niet jedinej počestnej myšlienky, niet rozhodne ani jedinej cnosti, zato vládne nimi kde aký hriech. O náprave mravov niet u nich reči. Skrátka, tí ľudia žijú rozpustne, žijú ako tie zvieratá.“ (Schol. super primam Dom. Adventus. – Serm. conv. Germ. – In epistol. primam ad Corinth. 15. – Colloqu. fol. 234)

„Aký je to v nás asi duch, ktorý v tej istej otázke je taký neistý, taký rozdielny, že každý tvrdí: ja mám pravdu a môj nepriateľ luhá. To nemôže byť než duch temnosti.“ (Vorrede zu der von Agricola ubersetzen Syngramma, Opera, zv. 20, str. 721, vyd. d°Alla)

„Som presvedčený, že Karlstadt je posadnutý nie jedným, ale mnohými diablami.“ (Loci communes, diel 5, kap. 15, str. 47)

„V Nemecku a inde sú mnohí dobrými evanjelikmi preto, že kláštory majú hojnosť pozemkov a posvätných nádob.“ (Sermo 12 super Lutherum)

„Ako je to možné, že púha viera môže urobiť zbožným a dať bez akýchkoľvek skutkov také nesmierne bohatstvo, keď predsa v Písme sv. sa nám predpisuje tak mnoho zákonov, príkazov, skutkov, ustanovení a poučení? Tu si hneď zapamätaj a vážne zachovaj, že púha viera bez skutkov robí človeka zbožným, slobodným a blaženým, ako o tom ešte viac ďalej počujeme.“ (O slobode kresťana, Wittenberg, 1520)

„Omša v pápežstve je najväčšia a najhroznejšia ohavnosť. … Omša je nebezpečná vec, vymyslená a zavedená bez ohľadu na Božiu vôľu a slovo, bez Božieho príkazu. … Vskutku si prajem a túžim vidieť a počuť, že tieto dve slová „omša“ a „sviatosť“ sú chápané ako naprosto odlišné, tak ako deň a noc, ano, tak odlišné ako diabol a Boh. … Okrem toho tento dračí chvost, totiž omša, splodil mnoho hávede, otravy a rozličnej modloslužby.“ (Schmalkaldské články)

„Nech ľuďom verejne káže, že omšu ako ľudský vynález možno zanechať bez hriechu; že nik nebude zatratený za to, že ju nezachováva; ba práve naopak, že bez nej lepším spôsobom môže byť spasený. A tak omša sama od seba padne, a to nielen u nerozumných ľudí, ale aj vo všetkých pobožných, kresťanských, rozumných a bohabojných srdciach. A to tým viac, keď počujú, že omša je vec škodlivá, vymyslená a vynájdená bez Božieho slova a Božej vôle. … Skrátka: omšu a to, čo z nej pošlo a s ňou súvisí, nemôžeme trpieť a musíme zavrhnúť, aby sme velebnú sviatosť vierou mohli požívať, prijímať a zachovávať čistú, istú, ako ju ustanovil Kristus.“ (Schmalkaldské články)

„Z toho vyplýva, že všetko, čo pápež vykonal a na čo sa podujal na základe svojej falošnej, drzej, rúhavej, zlodejsky uchvátenej moci, toto všetko (okrem svetskej vlády, ktorou Boh aj skrze tyrana a zlého človeka môže vykonať mnoho dobrého pre ľud) bolo a je čisto diabolským dielom a činom, a to na záhubu svätej cirkvi kresťanskej (nakoľko na ňom spočíva) a na zvrátenie prvého hlavného článku o vykúpení v Ježišovi Kristovi.“ (Schmalkaldské články)

„Tento článok bezpečne dokazuje, že pápež je skutočným Antikristom alebo Kristovým protivníkom, ktorý sa posadil a povýšil nad Krista a proti Nemu, pretože nechce dopustiť, aby kresťania boli spasení bez jeho moci, ktorá je vlastne nič, lebo ju Boh ani nenariadil, ani neprikázal. Toto vlastne znamená „posadiť sa do chrámu Božieho a vydávať sa za Boha“, ako hovorí sv. Pavel (2.Tes. 2,4). Veď toto nerobia ani Turci ani Tatári, i keď sú ukrutnými nepriateľmi kresťanstva, ale dovoľujú veriť v Krista, kto chce, a berú iba daň a požadujú poslušnosť od kresťanov. Pápež naproti tomu zakazuje veriť a hovorí, že jeho musí poslúchať, kto chce byť spasený.“ (Schmalkaldské články)

„Konečne: je to ozajstný diabol, ktorý svoje pápežské klamstvá o omšiach, očistci, kláštornom živote, o vlastných skutkoch a vymyslených službách (veď práve toto je pravé pápežstvo) páše a rozširuje ponad Boha a proti Bohu a zatracuje, vraždí, ničí všetkých kresťanov, ktorí tieto jeho ohavnosti nechcú nadovšetko vyvyšovať a ctiť. Preto, ako nemôžeme vzývať samého diabla ako svojho pána a boha, tak ani jeho apoštola, pápeža alebo Antikrista nemôžeme uznať za hlavu alebo pána v Božom kráľovstve; lebo vlastným vladárením pápežským, ako som to už v mnohých knihách dokázal, je klamať, vraždiť, hubiť telá i duše naveky.“ (Schmalkaldské články)

„Ja som hovno, svet je riť, prišiel čas sa rozlúčiť.“ ( V origináli „Ich bin Scheisse, die Welt ist Arsch. Es kam die Zeit zu scheiden.“ v Tischreden, 1544, krátko pred smrťou)

„O svojej Katarine povedal Dr. M. Luther, že si ju váži viac ako celé Francúzske kráľovstvo a Benátske kniežatstvo, predovšetkým preto, že mu bola darovaná samým Pánom Bohom (to hovorí odpadlý mních!!!! pozn. red.) ako dobré Božie stvorenie a aj on bol jej takto darovaný. Ďalej preto, lebo o iných ženách počúva vždy znova o omnoho väčších chybách ako sú jej. Po tretie je zbytočné ju musieť milovať, pretože zachováva manželskú vernosť. Napokon preto, lebo je matkou, a to takou, ktorá ľahko počne a rodí. Keď si manžel toto často uvedomuje a pozoruje, tak je ľahko prekonať nejednotnosť, ktorú medzi manželmi rozosieva Satan. (Tischreden, Cordatus, nr. 22)

„Nemám rád muchy a hnevám sa na ne, pretože sú obrazom diabla a falošných učiteľov (quia sunt imago Diaboli et Haereticorum). Keď otvorím peknú knihu, už aj priletí mucha, sadne si na ňu a behá po nej s jej zadkom (Arsch), akoby chcela povedať: „Tu si sedím a tu si zanechám môjho balzamu a špiny (Dreck)“. Tak robí aj diabol. Keď sú srdcia najčistejšie, tak si priletí a naserie do nich (und scheisst drein). Keď som mal najväčšiu chuť k modleniu a išlo mi to najlepšie, dostal ma v mojich myšlienkach až do Babylónie, či som začal budovať iné zámky a domy.“ (Tischreden, Walch XXII, s. 1016, No. 11.)

„Ale ja úbohý hriešny človek sa neviem dokonale potešiť zo zvesti o utrpení a vzkriesení Pána Krista a o odpustení hriechov. Čo ale môžem dobre je, najesť sa chleba od nášho Pána Boha, a napiť sa Jeho piva (!?) a vína – ale aby som takto vedel prijať aj ten jediný potrebný poklad – odpustenie hriechov z čírej milosti – to sa akosi nedeje.“ (Tischreden, Walch XXII, s. 1097, No. 4)

„Pán Boh za posledných 1000 rokov nepožehnal žiadneho biskupa toľkými veľkými darmi tak, ako mňa – pretože s Božími darmi sa treba pochváliť. Hnevám sa sám na seba, že sa z nich neraz nedokážem tešiť a ani za ne nedokážem ďakovať z hĺbky srdca. Aj keď občas nášmu Pánovi za to zaspievam pieseň a troška mu za to ďakujem. (Tischreden, Walch XXII, S. 1303 – 1306, No. 9.)

„Pápežské listiny sú zapečatené diablovým hovnom. Je to strašný pápežov prd. Koľko uvoľnenej energie je potrebné, aby sa vypustila taká hromová rana! Je to div, že si neroztrhne zadok a črevá. (Gobry, str. 45 n)

„Potomok môže krásne srať do svojich nohavíc alebo na kolená svojmu otcovi, kvôli tomu nezdedí menej otcovských statkov. Nie je teda v nás to, čo je našim ospravedlnením. Kašlem na to! Aj keď nie som zbožný, Kristus kvôli tomu nebude menej dbať svojho milosrdenstva.“ (Tischreden, diel 2 n, 1712)

„Počkajte monsignori biskupi, diablovi zakuklenci, doktor Martin vám dá čítať bulu, ktorá bude zle znieť vašim ušiam: luterskú bulu. Ktokoľvek pomôže svojou pažou, bohatstvom, majetkom zničiť biskupov a biskupskú hierarchiu, je dobrý syn Boží, skutočný kresťan, ktorý zachováva prikázania Božie.“ (T. On, Witt, fol. 120).

„Pápeženci umiestňujú v nebi ľudí, ktorí vedeli iba nastavať do radu skutky…Celá ich svätosť je v tom, že sa veľa modlili, veľa postili, veľa pracovali na tom, aby sa umŕtvovali tým, že mali zlú posteľ a veľmi drsné rúcho. Aj psi a svine môžu skoro každý deň praktikovať tento druh svätosti.“ (Erl., 63, 296, 304 1531)

„Keďže sa nemôžem modliť, môžem aspoň preklínať! Namiesto toho aby som povedal: Posväť sa meno Tvoje, poviem: Prekliate a zneuctené buď meno pápežencov! Namiesto toho, aby som opakoval: Príď kráľovstvo Tvoje, poviem: Nech je prekliate, zatratené a vyhladené pápežstvo! A skutočne sa takto modlím či už perami, či srdcom.“ (Erl., 25, 107-108)

„Nepripúšťam, aby moju náuku mohol posudzovať ktokoľvek, dokonca ani anjeli. Kto neprijíma moju náuku, nemôže dosiahnuť spasenia. “ (Erl., 28, 144, 1522)

„Aristoteles je bezbožný val pápežencov. Jeho etika je najhorším nepriateľom milosti, je to smradľavý filozof, nezbedný sopliak, ktorého treba zavrieť do chlieva alebo do maštale pre oslov, necudný ohovárač, komediant, najprefíkanejší kaziteľ duchov.“ (Weim., IX, 43, 1510-11)

„Parížska fakulta je synagogou zatratenou diablovi; najohavnejšou rozumovou pobehlicou. … Teológovia z Louvainu sú hrubí osli, prekliate svine, bohorúhavé bruchá, epikurejské prasce, heretici, modloslužobníci, stojaté kaluže, prekliaty pekelný var. Rozum, to je najväčší k… diablov, z povahy svojho spôsobu jestvovania je to škodlivý k… ; je to prostitútka, k…. patriaci diablovi, k…. zožieraný svrabom a malomocenstvom, ktorý by bolo treba rozšliapať a zničiť, jeho a jeho múdrosť. Hoď mu hnusu do tváre, aby si ho urobil škaredým…. Zaslúžil by si, ohavník, aby ho odpratali na najšpinavšie miesto domu, do záchodu.“ (Erl., 16, 142 až 148/1546)

Melanchton

„Strachom sa chvejem pri pomyslení na Lutherove vášne. Tie, čo do sily, sa vyrovnajú sile Herkulovej. (Epistola ad Theodor)

„Trniem strachom, keď si pomyslím na starobu toho človeka (Luthera), zmietaného tak prudkými vášňami. (Epist. 315.)

„V našej cirkvi niet poriadku, zavládla pochybovačnosť v otázkach najdôležitejších, nikto nedbá výkladov čiste vieroučných. … Často premýšľam, ako by som odtiaľto mohol ujsť hodne ďaleko. … Tridsať rokov žijem v tom víre a tridsať rokov plačem. Čo som prelial sĺz nad tými biedami, čo spôsobila reformácia! Celé Labe so všetkými vodami by na ne nestačilo.“ (Epistola ad Myconium a. 1528; – ad Camerarium a. 1548. – Ad Nicolaum Buscoducensem a. 1547 – Opera, lib. 4. – Epist. 104, 135)

„Radšej by som chcel zomrieť než súhlasiť s zwingliánmi, že Kristovo Telo môže byť len na jednom mieste.“ (vo Vyznaní viery, ktoré podal r. 1541 v Rezne kurfirstovi Friedrichovi)

„Maj sa na pozore, môj drahý Luther, pred Melanchtonom, pred tou zmijou, ktorú si zahrieval na svojich ňadrách.“ (Armsdorf: Epistola ad Lutherum, r. 1537)

„Melanchton nielenže neznesie odpor, ale snaží sa zastrašiť svojich nepriateľov urážkami a preklínaním, čím jeho ústa vždy oplývajú.“ (Baumgaertner: Epistola ad L. Spengherum a . 1530)

Kalvín

„Ak sa mi stane krivda, postarám sa , že budú o mne hovoriť ľudia viac než päťsto rokov. (Ombre de Rousseau á Kalvin)

„Dokázal som už dosť jasne, že Boh menuje sa pôvodcom všetkých tých hriechov. (Institutio, kn. 1, kap. 6, str. 366)

„Moje učenie je v rozpore so starou (rozumej „pôvodnou“, pozn. red.) cirkvou, ale napriek tomu nemôžem schvalovať obyčaje starej cirkvi. (De coena Domini, r. 1597)

„Medzi sto evanjelikmi ťažko by sa našiel jediný, ktorý by sa bol stal evanjelikom, preto že má väčšiu možnosť zbaviť sa všetkého rozkošníctva a nazdržanlivosti. Pohľad do budúcnosti ma natoľko desí, že sa ani neodvažujem myslieť na to. Tak sa mi aspoň zdá, aby som pravdu povedal, že už vidím horieť pochodeň barbarstva po celom okruhu zemskom, ak len nejakým zaázrakom nepríde pomoc z hora. .. Ale ďaleko horšia pohroma je táto: Naši pastori, ktorí vystupujú na kazateľnicu kázať slovo Božie, dávajú dnes ten najohavnejší príklad prevrátenosti a skazenosti. Preto tiež ich kázne nemajú väčšej viery ani vážnosti ako tláchanie herca na javisku. A potom sa ešte opovažujú tí páni sťažovať, že si ich nikto neváži a že posmievačom slúžia za terč. Ja sa zase divím, že ženy a mládež vôbec nehádžu po tých pánoch blatom a nepošpinia ich od hlavy k päte. (Commentarius in secundum epistolam Petri cap. 2. – Catechismus ecclesiae genevensis, praef. – Sermo 10, 30, super epist. ad Ephesios)

„Je nanajvýš smiešne, že my, ktorí sa staviame na odpor celému svetu, od samého začiatku reformácie odporujeme sami sebe.“ (Epistola ad Melanchtonem)

Zwingli

„Bezbožníci hrešili proti zákonu, ale nie ako pôvodcovia hriechu, ale ako nástroje, ktorými Boh podľa svojej slobodnej vôle môže vládnuť. … Boh to vnúkne lúpežníkovi, aby zabil nevinného človeka. … Azda povieš, že ten lúpežník bol nútený k hriechu; pripúšťam, že bol „nútený“, a sice: Boh sám prinútil, primäl ho k tomu, aby nevinného človeka zavraždil. Nielen, že ponúka a núti Boh tak dlho, až dôjde k vražde nevinného človeka, ale on i inak k tomu napomáha. … Teda, kto je k niečomu nútený, koná bez všetkej zločinnosti a nepodlieha zákonu. (De Providentia, sv. 1, kap. 18, § 8.)

„Nevedel som v sebe potlačiť plameň, ktorý ma páli a ma núti k nezdržanlivosti; musím to vyznať. Pre túto nezdržanlivosť veľmi často ma stíhali pokorujúce výčitky mojej cirkvi. (Paraen. ad Helvet, zv. 1, str. 113)

„Ak čítam niektorú Lutherovu knihu , zdá sa mi, že vidím nečistú sviňu krochkajúcu a oňuchávajúcu kvetinky v krásnej záhrade. Práve s takou nečistotou, bohoslovnou nevedomosťou s akou neslušnosťou hovorí Luther o Bohu a svätých veciach.“ (Opera, zv.2, str. 434)

„Luther píše a hovorí veľmi drzo a bezočivo, ba čo viac, má záľubu v nadutých vyhrážkach.“ (Respons. ad confess. Luth.)

„Ako je zrejmé, že Boh je Bohom, tak je isté, že Luther je diablom. … Vo svojej zúrivosti si odporuje na každej stránke. Nekrivdím ti Luther, keď ťa nazývam zvodcom nebezpečnejším nad samého Marciona.“ (1.c.)

Brencius

„Ak sa v cirkvi Božej zrodí opäť blud Nestoriov, alebo zmiznú tie články našej viery jeden po druhom a ak miesto nich nastúpi pohanstvo, alebo talmud, alebo korán, tým teda bude vinné len učenie Zwingliho.“ (In recognit. prophet. et apostol. 1544)

„Dogmy Zwingliho sú diabolské, plné bezbožnosti, skazenosti a urážok; jeho bludy ohľadom Sviatosti oltárnej sú koreňom mnohých iných a to bezbožných bludov. (In recognit. profet. et apostol. 1544)

Andres

„Nikto sa nediv, keď uzrieš, že v Poľsku, Sedmohradsku, Maďarsku a hoci kde inde pridávajú sa k arianizmu alebo dokonca k mohamedanizmu. Vedz, že učenie Kalvínovo vedie k takejto nevere.“ (Praefatio contra apolog. Danaei)

Knox

„Zreformovali sme opátstvo v Lincolen, patriace mníchom v čiernych habitoch. Zbúrali sme im oltáre, zničili sme im posvätné rúcha a omšové knihy a pobrali im mníšske šatstvo.“ (V liste Anne Lorcheovej, r. 1559)

A bolo doreformované.

prevzaté aj s úvodným komentárom z Dielne svätého Jozefa