Kategória: Filozofia

Len pomaly vyrastajú pred našimi očami veľké duchovné sily a rezervy, ktoré sa skrývajú v bohatej minulosti nášho národa. Ťažko predpovedať, aké objavy urobí slovenská historiografia výskumom zašlých storočí, zakrytých dnes ešte závojom tušenia. Jedine deviate storočie skvie sa pred naším duchovným zrakom, i keď nie v úplnom, no predsa dostatočnom svetle, aby sme pochopili a zachytili ideový význam a dosah historických skutočností, ktoré nám poskytuje. Zapäť a využiť tieto skutočnosti pre našu súčasnú štátnosť je našou mnohonásobnou povinnosťou. Predovšetkým vykonávame týmto činom svoju povinnú úctu voči predkom, ktorí zanechali v národe pamiatku slávy a meno cti. Neboli by sme hodní ani tohto štátu ani svojej minulosti, keby sme sa nevracali k jej večne živým prameňom. Read more

Mnohí katolíci sa dnes domnievajú, že živá viera v sebe zahŕňa optimistický výhľad do budúcnosti. Každý, kto zdôrazňuje tradíciu alebo varuje pre ľudskou krehkosťou, ktorú v mnohom dokazujú dejiny, je obviňovaný, že mu chýba optimizmus, odvaha a zdravý postoj. Títo katolíci sa domnievajú, že takýto optimistický étos je pravým dôkazom životnosti viery a otvorenosti po volaní hodiny. Prisudzujú ideám „mladých ľudí“ rozhodujúci význam akoby hlasu budúcnosti. Postoj niektorých týchto dnešných katolíkov dokazuje, že ich náklonnosť – prijať nejakú mienku – sa nezakladá na pravde, ale skôr v obyčajnej skutočnosti, že je pravdepodobne „hlasom budúcnosti“. Akokoľvek Read more

Skrátený prejav Jozefa Tisu odznevší na pribinovských oslavách 14. augusta 1933 v Nitre

Prozreteľnosti Božskej za svoje vzkriesenie vďačný národ slovenský, z príležitosti osláv pamiatky kniežaťa Pribinu a prvého podľa mena známeho kresťanského chrámu na území strednej Európy, zahĺba sa dnes do svojej 1100-ročnej minulosti: štúdiom starých archívov, slabikovaním skromných pergamenových záznamov o živote kniežaťa Pribinu a národa jeho slovenského, chceme počuť rytmus vtedajšieho sveta a vycítiť pulz zapadnutého života, kým žili predkovia naši pod vedením kniežaťa Pribinu. Vynášame dávnu minulosť, tisícročím zanesenú, na hladinu, oku Read more

Človek je podľa svojej prirodzenosti tvorom spoločenským. Združovanie sa je jeho prirodzenou nutnosťou. Sám, odkázaný len na seba, by na tomto svete prežiť nedokázal. Už jeho samotné narodenie sa je narodením do istej spoločnosti, ponajprv do základnej spoločenskej bunky – rodiny –, ktorá ho postupne vychová pre život v širšej spoločnosti, t.j. v určitej obci, národe a štáte. Štát predstavuje najvyššiu organizačnú formu ľudskej spoločnosti. Nejde len o náhodilý  produkt, ale o celkom prirodzené zriadenie. Rodina, obec ani národ nedokážu uspokojiť všetky nároky a potreby človeka. Preto si zriaďuje štát, od ktorého (v prirodzenej rovine) požaduje autoritu a zákon, zabezpečenie mieru a jednoty, ochranu svojej osoby, rodiny, Read more

Človek, podľa svojej prirodzenosti, hľadá vlastnú cestu naprieč životom. Hľadá, túži pochopiť svoje JA, vlastné vedomie a svedomie alebo aj, inak povedané, zmysel svojho života. Znamená to, že naše postupné formovanie a hľadanie zmyslu v dnešnom neuveriteľne zmätenom svete postmoderného človečenstva potrebuje priame pochopenie vlastnej podstaty bytia na tomto svete. Čo naplní prázdnotu, ktorú mnoho ľudí pociťuje a skrz odpad od Boha a Cirkvi stráca lásku k sebe samým, k vlastnému životu, stráca osobnú sebaúctu? Táto nebezpečná strata vlastnej identity a tradičných hodnôt zoči- Read more