Jarné zhrnutie diania v Cirkvi 2019
V posledných týždňoch sa udialo niekoľko udalostí, ktoré za oponou dávajú tušiť, ako sa prehĺbilo rozdelenie vo vnútri Cirkvi. Prvou udalosťou bolo vyhlásenie (angl.) významného mexického novinára José Alberto Villasana Munguía o nútenej abdikácii pápeža Benedikta XVI. Druhou, málo známou udalosťou bolo vydanie knihy osobného priateľa pápeža Františka, Gerarda O´Connella s názvom Voľba pápeža Františka. Autor v nej popisuje niektoré nezrovnalosti pri voľbe pápeža Františka. Ďalšou udalosťou bolo obvinenie pápeža Františka z herézy od katolíckych intelektuálov z radov kléru a laikov. Je to vyhlásenie, ktoré má svoje nedostatky. Napr. rovnaké herézy, len na nižšej úrovni boli blízke aj ostatným predošlým pápežom. Minimálne niektorí zo signatárov však majú jasno v tom, že v prípade pápeža Františka ide o formálneho heretika a už sa hrá hlavne o notorickosť jeho heréz. Viď rozhovor s profesorom Claudiom Pierantonim. A ďalší, ako filozof Paolo Pasqualucci odmietajú cirkevno-politickú korektnosť, keď narovinu vyhlásil, kde treba hľadať koreň Read more
V prvej časti sme hovorili o strane Progresívne Slovensko z hľadiska obsahu ich politického programu, ich tzv. vízie. Pokrok, ktorý sa im podľa ich slov ráta viac ako ideológie, alebo čokoľvek iné, je v skutočnosti viac ako prirodzený dejinný proces. To je vidieť na iniciatíve Progresívni veriaci spojenej s touto stranou. Pre Progresívne Slovensko sa pokrok stal tak fundamentálnou vecou, že zasahuje nielen do prirodzených sfér, ako je tá politická, ale aj do náboženskej sféry, ktorá jej podlieha. Ide o fetišizáciu pokroku.
Ľahko sa oslavuje pohanstvo básnikovi, stojacemu pred krásnou sochou rímskej Venuše. To je však len chladný mramor. Život u pohanov bol iný! Ako dva strašné vredy rozožierali „krásne“ pohanstvo, krutosť a zvlášť takzvané otroctvo.