Jarné zhrnutie diania v Cirkvi 2019

V posledných týždňoch sa udialo niekoľko udalostí, ktoré za oponou dávajú tušiť, ako sa prehĺbilo rozdelenie vo vnútri Cirkvi. Prvou udalosťou bolo vyhlásenie (angl.) významného mexického novinára José Alberto Villasana Munguía o nútenej abdikácii pápeža Benedikta XVI. Druhou, málo známou udalosťou bolo vydanie knihy osobného priateľa pápeža Františka, Gerarda O´Connella s názvom Voľba pápeža Františka. Autor v nej popisuje niektoré nezrovnalosti pri voľbe pápeža Františka. Ďalšou udalosťou bolo obvinenie pápeža Františka z herézy od katolíckych intelektuálov z radov kléru a laikov. Je to vyhlásenie, ktoré má svoje nedostatky. Napr. rovnaké herézy, len na nižšej úrovni boli blízke aj ostatným predošlým pápežom. Minimálne niektorí zo signatárov však majú jasno v tom, že v prípade pápeža Františka ide o formálneho heretika a už sa hrá hlavne o notorickosť jeho heréz. Viď rozhovor s profesorom Claudiom Pierantonim. A ďalší, ako filozof Paolo Pasqualucci odmietajú cirkevno-politickú korektnosť, keď narovinu vyhlásil, kde treba hľadať koreň Read more

Liberalizmus versus konzervativizmus dnes

Minulý týždeň poskytol portálu Aktuality rozhovor cirkevný analytik Imrich Gazda, spoluzakladateľ konzervatívneho denníka Postoj, na tému liberalizmus versus konzervativizmus a Cirkev. Rozhovor rozoberá rozdiely medzi “liberálnymi“ kňazmi ako Róbert Bezák a Tomáš Halík na jednej strane a tzv. konzervatívcami ako Ján Orosch a Marián Kuffa. Podľa Imricha Gazdu v každej spoločnosti, v každej skupine obyvateľstva sú ľudia s liberálnejším aj konzervatívnejším zmýšľaním. Tu je hneď prvý bod, pri ktorom sa treba zastaviť. Predmetom rozhovoru nie je laxnosť, alebo nevyhranenosť názorov. Predmetom rozhovoru je liberalizmus ako princíp.

Princípy liberalizmu sú však produktom protestantizmu, ktorý vytvoril toleranciu k bludom. Ako v tejto súvislosti píše katolícky kňaz a spisovateľ, ktorý sa zaoberal otázkami liberalizmu don Félix Sardà y Salvany: „Princíp, že každý jednotlivec, alebo každá sekta, smie interpretovať poklad Zjavenia podľa svojho Read more

Politická sekta (II. časť)

V prvej časti sme hovorili o strane Progresívne Slovensko z hľadiska obsahu ich politického programu, ich tzv. vízie. Pokrok, ktorý sa im podľa ich slov ráta viac ako ideológie, alebo čokoľvek iné, je v skutočnosti viac ako prirodzený dejinný proces. To je vidieť na iniciatíve Progresívni veriaci spojenej s touto stranou. Pre Progresívne Slovensko sa pokrok stal tak fundamentálnou vecou, že zasahuje nielen do prirodzených sfér, ako je tá politická, ale aj do náboženskej sféry, ktorá jej podlieha. Ide o fetišizáciu pokroku.

Napriek tomu, že sa iniciátori hlásia ku kresťanstvu, tak ho prakticky zbavujú toho najdôležitejšieho. Centrom kresťanskej viery a života kresťana Read more

Vredy pohanstva

Ľahko sa oslavuje pohanstvo básnikovi, stojacemu pred krásnou sochou rímskej Venuše. To je však len chladný mramor. Život u pohanov bol iný! Ako dva strašné vredy rozožierali „krásne“ pohanstvo, krutosť a zvlášť takzvané otroctvo.

KRUTOSŤ. Kde na svete je človek, ktorý by mal zaistené, že neupadne do biedy telesnej či duševnej, do choroby a pod., v ktorej bude potrebovať súcit blížneho? A pohanstvo súcit vôbec nepoznalo! Milosrdenstvo nazýva Seneca, rímsky filozof, neresťou! O dlžníkoch mal rímsky zákon nariadenie (Iust. Quint. II, 6.), že veritelia ich mali právo rozsekať na kusy a ich telo si rozdeliť. V dobe rozkvetu Rímskej ríše za cisára Augusta a neskôr, ako píše historik Theodor Mommsen (Rímske dejiny III. 528), bola chudoba najťažšou Read more

Politická sekta (I. časť)

Tak nám tu znenazdania vpadla na slovenskú politickú scénu zbrusu nová, úspešná politická strana. Volá sa Progresívne Slovensko. Vraj odmieta ideológie a jediné, čo sa pre ňu ráta je pokrok. Rozhodujúce je, či niekto chce “pozitívnu zmenu“, “obnovu“, “posun vpred“. Marketingovo pekné hlášky. Veď kto by si tieto veci neželal. Hlavne ak proklamujú, že sa na nich zhodnú všetci – progresívny kresťan aj liberál, rozumný pravičiar aj socialista. Ambície sú vysoké – prekonať postkomunistické obdobie a vytvoriť nový typ politickej scény, bez autoritatívnych lídrov, kde hnutia vznikajú odspodu a stiera sa rozdiel medzi občianskym hnutím a stranou. Odmietajúc pravo-ľavé delenie hlásajú nový civilizačný stret. Read more

1 8 9 10 11 12 59