Pár poznámok k tradiekumenizmu
Nedávno vyšiel v katolíckych novinách The Remnant článok Michaela J. Matta s názvom Lefebvre mal pravdu: Preboha, zjednoťte klany. Jeho slovenský preklad nájdeme na Dielni sv. Jozefa. Obsahom článku je výzva k zjednoteniu tradičných kňazov v podmienkach prehlbujúcej sa krízy. Je určený tým, ktorí majú výhrady voči spolupráci s FSSPX. Je v ňom veľa dobrých postrehov. Obhajoba voľby msgr. Lefebvra, kritika koncilu… Dokonca priznáva strategické rozdiely medzi jednotlivými skupinami. Preto je jeho záverečné vyznenie k jednote FSSPX, FSSP, ICKSP rozpačité.
Tento jav volania k jednote tradičných spoločenstiev už medzitým dostal aj svoj názov – tradiekumenizmus. Pripomína „ekumenizmus“ pestovaný medzi Novus Ordo hierarchiou, protestantmi a pravoslávnymi. Táto pokoncilná forma ekumenizmu nemá obdobu v histórii Cirkvi. Bola prijatá v rámci budovania jednotného náboženstva, pod zámienkou zastavenia šírenia bezbožnosti v povojnovej dobe. Na prvý pohľad dobrý úmysel vychádzajúci z praktickej potreby. Read more
„To nikto neverí, žeby dobrí ľudia mohli Cirkev opustiť. Víchor odnáša len plevy a úhrabky, nie však pšenicu. (Sv. Cyprián)
História človeka je históriou zdokonaľovania vedomostí. Je to história neustálej vojny medzi menšinou, silnou duchom, a väčšinou, silnou počtom. Je to história výchovy vždy zle skončenej a vždy znovu začatej. História nevďačnej, ťažkej, s nechuťou robenej a často odmietanej, niekedy prerušovanej a veľmi často obnovovanej výchovy.
S prehlbujúcou sa vieroučnou krízou v Cirkvi, keď je náuka ohýbaná a dezinterpretovaná tak, že to vedie k tichej legalizácii svätokrádežného udeľovania sviatostí, liberalizácii, anulovania manželstva a keď už samotné podklady k synodám obsahujú závažné herézy je potrebné mať na zreteli, kde sa všetok ten zmätok začal. Udalosťou, ktorá umožnila počiatok toho je 2. vatikánsky koncil aj s jeho nasledujúcimi reformami. Jeho plodmi sú totižto subjektivizmus, modernizmus a vieroučný zlom. Aby sme pochopili, ako sa k tejto udalosti postaviť, treba sa na ňu pozrieť bližšie.
V súvislosti s nedávnym výročím príchodu sv. Cyrila a Metoda sa už pravidelne objavujú staré námietky proti nim aj v radoch ľudí, ktorí sa označujú za národovcov, vlastencov, rodoľubov… Spochybňujú náboženský a kultúrny prínos solúnskych bratov a vznášajú voči nim rôzne obvinenia. Mnohé z nich zhrnul vo svojich článkoch a videách hudobník a spisovateľ Miroslav Švický, známy ako Žiarislav. Vykresľuje príchod sv. Cyrila a Metoda ako katastrofu, keď prídu do idylického prostredia, kde sa v slobode a v dobovej forme demokracie rozvíjala vyspelá kultúra a duchovno. Tie sú následne barbarsky zničené a ľuďom sú vnucované cudzie formy duchovna, ktoré sú im len na škodu. Používa pri tom na opis diania slová ako diktatúra, totalita a prirovnáva ich aspekty ku komunizmu a Islamskému štátu. Ako keby vierozvestcovia prišli na Veľkú Moravu sami od seba a s mečom v ruke.