Obrady prijatia konvertitu do Cirkvi – krásne zhrnutie katolíckej náuky

Konvertita v určenú hodinu pristúpi k oltáru s dvomi svedkami, ktorí, ak konvertita nebol pokrstený, sú zároveň aj jeho krstnými rodičmi. Kňaz oblečený v superpelícii a fialovej štóle príde k oltáru a takto prehovorí ku konvertitovi:

Drahá duša kresťanská! Nezapomínaj na tento deň, v ktorý ťa Cirkev svätá našla a ku sebe láskave privinula. Sedel si v tieni smrti, lebo si nemal svetla pravej viery. Nebolo možné, aby mal Boh zaľúbenie v tebe. Ďaleko si bol od Ježiša Krista, pretože si bol vzdialený od jeho panenskej nevesty, od svätej Cirkvi. Boh nebol tvojím otcom, lebo Cirkev nebola tvojou matkou. Jej modlitby a sviatosti neposilňovali ťa v tvojej ceste, hladný a smädný putoval si v tomto slzavom údolí. Stál si mimo korábu spasenia, a preto nebezpečenstvo hrozilo tvojim nádejám. Ale Ježiš Kristus, ktorého milosrdenstvo prevyšuje množstvo morského piesku, otvoril tvoje oči: jeho milosť vnikla do tvojho srdca a priviedla ťa späť k jeho neveste. Táto láskavá matka, pohnutá nekonečnou láskou Ježišovou, prijíma ťa teraz do svojho lona. Read more

Msgr. Rudolf Graber: Tajné spoločnosti v boji proti Cirkvi (2. časť)

(Pokračovanie 1. časti)

V knihe abbého Melinga (viac známeho pod pseudonymom Dr. Alta) L´évangile de l´Esprit-Saint, Jean traduit et commenté (1907) je program, podľa ktorého sa dnes „pracuje“:

  1. dôraz na ezoterizmus;
  2. revolta proti štruktúram Cirkvi;
  3. nahradenie (substitution) rímskeho pápežstva „viackonfesným (pluri-konfesionelles)“ pontifikátom, ktorý je schopný prispôsobiť sa všestrannému (polyvalent) ekumenizmu, ktorý dnes vidíme etablovaný v spoločných celebráciách kňazov a protestantských pastorov;
  4. oslava Krista prostredníctvom nového ľudstva;
  5. prevrátenie (inversion) všetkých právd, ktoré Kristus učil. (1)

Read more

Msgr. Rudolf Graber: Tajné spoločnosti v boji proti Cirkvi (1. časť)

V dobe osvietenstva vzniklo niekoľko proticirkevných spolkov, z ktorých by mali byť menované aspoň dva: slobodomurári, založení roku 1717 v Londýne; a rád iluminátov, založený 1. mája 1776 Adamom Weishauptom, profesorom cirkevného práva, v Ingolstadte. (1) Tým sme sa dotkli problému tajných spolkov a ich vplyvu na spoločnosť a Cirkev. Zas a znova sa dočítame, že Francúzsku revolúciu je potrebné pripísať na konto slobodomurárov. Novodobá formulácia však hovorí: „Slobodomurárstvo revolúcie nerobí; pripravuje ich a pokračuje v ich diele.“ (2) Nech už je to akokoľvek, v lone týchto a podobných tajných spoločností vyklíčilo to, čo bolo neskôr pomenované ako synarchia, t. j. jednotný svetový štát s jednotnou vládou, ktorá je plánovaná ako proticirkev. Ale o tom neskôr. V každom prípade predstavuje Francúzska revolúcia v diabolskom pláne dôležitý článok. Nie je to prehnané tvrdenie, keď povieme, že mnohé katolícke odvetvia si dnes privlastnili jej hlavné myšlienky: slobodu vzoprieť sa vládnucim Read more

Otázka celibátu a predsudky voči nemu

Kňazský celibát je vec, ktorá nie je ľahostajná ani ľuďom, ktorí nepatria do Katolíckej cirkvi. Jeho budúcnosť, rovnako ako aj jeho porušenia jednotlivcami vzbudzujú záujem verejnosti a nútia ju vyjadrovať svoje názory k nemu. A nie sú to väčšinou priaznivé názory. Chyba však nie je v samotnom celibáte, ale v tom, ako je vnímaný a (ne)pochopený. Niekoľko desaťročí dekatolizácie a sexuálnej revolúcie spôsobilo, že celibát sa stal pre svet pohoršením. Vidia v ňom prežitok minulosti a osvojili si názor, že je prostriedkom, ktorý bol v Cirkvi zavedený kvôli jej hmotným záujmom. Nič však nie je ďalej od pravdy. Materiálne bohatstvo Cirkvi nestojí na osobnom majetku jednotlivcov z radov kléru. Sú aj iné náboženské spolky označujúce seba samé slovom „cirkev“ a sú dostatočne hmotne zabezpečené aj bez celibátu. Celibát mal vždy svoje miesto v Cirkvi. Už od jej počiatku. Už pred tým, ako sa prešlo k praxi svätiť len slobodných mužov boli ženatí kňazi zaväzovaní k zdržanlivosti. Nasledovali obdobia, keď bol celibát cenený, aj keď bol odmietaný Read more

Sv. František u Sultána (Ernoulova kronika)

A teraz vám poviem niečo o dvoch klerikoch, ktorí boli vo vojsku pri Damiette.

Jedného dňa sa odobrali ku kardinálovi ̵ legátovi a povedali mu, že by chceli kardinálov súhlas. Kardinál im povedal, že pokiaľ sa to jeho týka, nikdy k niečomu takému nedá súhlas, pretože by nechcel dávať súhlas k tomu, keby boli bez všetkého zabití. On si myslel: ak tam pôjdu, nikdy viac sa nevrátia. Oni mu povedali, keď tam pôjdu, na ničom nebude mať vinu, pretože to nie je on, ktorý ich posiela, len im dovoľuje ísť.

A naliehali tak dlho, až im kardinál, keď videl ich pevný úmysel, povedal: „Milí páni, neviem, čo máte v srdci a či sú vaše myšlienky dobré alebo zlé. Ale ak tam pôjdete, hľaďte, aby vaše myšlienky i srdce boli stále obrátené k Bohu!“ Odpovedali, že k sultánovi nechcú, ale aby urobili veľké dobro, ktoré chcú uskutočniť. A vtedy im kardinál povedal, ak chcú, že môžu ísť, ale nech si nikto nemyslí, že ich poslal on. Read more

1 2 3 4 5 17