Msgr. Rudolf Graber: Tajné spoločnosti v boji proti Cirkvi (2. časť)

(Pokračovanie 1. časti)

V knihe abbého Melinga (viac známeho pod pseudonymom Dr. Alta) L´évangile de l´Esprit-Saint, Jean traduit et commenté (1907) je program, podľa ktorého sa dnes „pracuje“:

  1. dôraz na ezoterizmus;
  2. revolta proti štruktúram Cirkvi;
  3. nahradenie (substitution) rímskeho pápežstva „viackonfesným (pluri-konfesionelles)“ pontifikátom, ktorý je schopný prispôsobiť sa všestrannému (polyvalent) ekumenizmu, ktorý dnes vidíme etablovaný v spoločných celebráciách kňazov a protestantských pastorov;
  4. oslava Krista prostredníctvom nového ľudstva;
  5. prevrátenie (inversion) všetkých právd, ktoré Kristus učil. (1)

Read more

Msgr. Rudolf Graber: Tajné spoločnosti v boji proti Cirkvi (1. časť)

V dobe osvietenstva vzniklo niekoľko proticirkevných spolkov, z ktorých by mali byť menované aspoň dva: slobodomurári, založení roku 1717 v Londýne; a rád iluminátov, založený 1. mája 1776 Adamom Weishauptom, profesorom cirkevného práva, v Ingolstadte. (1) Tým sme sa dotkli problému tajných spolkov a ich vplyvu na spoločnosť a Cirkev. Zas a znova sa dočítame, že Francúzsku revolúciu je potrebné pripísať na konto slobodomurárov. Novodobá formulácia však hovorí: „Slobodomurárstvo revolúcie nerobí; pripravuje ich a pokračuje v ich diele.“ (2) Nech už je to akokoľvek, v lone týchto a podobných tajných spoločností vyklíčilo to, čo bolo neskôr pomenované ako synarchia, t. j. jednotný svetový štát s jednotnou vládou, ktorá je plánovaná ako proticirkev. Ale o tom neskôr. V každom prípade predstavuje Francúzska revolúcia v diabolskom pláne dôležitý článok. Nie je to prehnané tvrdenie, keď povieme, že mnohé katolícke odvetvia si dnes privlastnili jej hlavné myšlienky: slobodu vzoprieť sa vládnucim Read more

Otázka celibátu a predsudky voči nemu

Kňazský celibát je vec, ktorá nie je ľahostajná ani ľuďom, ktorí nepatria do Katolíckej cirkvi. Jeho budúcnosť, rovnako ako aj jeho porušenia jednotlivcami vzbudzujú záujem verejnosti a nútia ju vyjadrovať svoje názory k nemu. A nie sú to väčšinou priaznivé názory. Chyba však nie je v samotnom celibáte, ale v tom, ako je vnímaný a (ne)pochopený. Niekoľko desaťročí dekatolizácie a sexuálnej revolúcie spôsobilo, že celibát sa stal pre svet pohoršením. Vidia v ňom prežitok minulosti a osvojili si názor, že je prostriedkom, ktorý bol v Cirkvi zavedený kvôli jej hmotným záujmom. Nič však nie je ďalej od pravdy. Materiálne bohatstvo Cirkvi nestojí na osobnom majetku jednotlivcov z radov kléru. Sú aj iné náboženské spolky označujúce seba samé slovom „cirkev“ a sú dostatočne hmotne zabezpečené aj bez celibátu. Celibát mal vždy svoje miesto v Cirkvi. Už od jej počiatku. Už pred tým, ako sa prešlo k praxi svätiť len slobodných mužov boli ženatí kňazi zaväzovaní k zdržanlivosti. Nasledovali obdobia, keď bol celibát cenený, aj keď bol odmietaný Read more

Sv. František u Sultána (Ernoulova kronika)

A teraz vám poviem niečo o dvoch klerikoch, ktorí boli vo vojsku pri Damiette.

Jedného dňa sa odobrali ku kardinálovi ̵ legátovi a povedali mu, že by chceli kardinálov súhlas. Kardinál im povedal, že pokiaľ sa to jeho týka, nikdy k niečomu takému nedá súhlas, pretože by nechcel dávať súhlas k tomu, keby boli bez všetkého zabití. On si myslel: ak tam pôjdu, nikdy viac sa nevrátia. Oni mu povedali, keď tam pôjdu, na ničom nebude mať vinu, pretože to nie je on, ktorý ich posiela, len im dovoľuje ísť.

A naliehali tak dlho, až im kardinál, keď videl ich pevný úmysel, povedal: „Milí páni, neviem, čo máte v srdci a či sú vaše myšlienky dobré alebo zlé. Ale ak tam pôjdete, hľaďte, aby vaše myšlienky i srdce boli stále obrátené k Bohu!“ Odpovedali, že k sultánovi nechcú, ale aby urobili veľké dobro, ktoré chcú uskutočniť. A vtedy im kardinál povedal, ak chcú, že môžu ísť, ale nech si nikto nemyslí, že ich poslal on. Read more

50 rokov od uskutočnenia liturgickej revolúcie

Na prvú adventnú nedeľu roku 1969 nadobudol účinnosť misál Pavla VI., tzv. Novus Ordo Missae (skr. NOM). Dielo Msgr. Bugniniho, progresivistického arcibiskupa s pochybnou povesťou, na ktorého tvorbe preukázateľne spolupracovalo šesť protestantov, malo jeden hlavný cieľ: pod zámienkou návratu k pôvodnej jednoduchosti prispôsobiť liturgiu latinskej Cirkvi ekumenickým požiadavkám Druhého vatikánskeho koncilu, rozumej oklieštiť rímsko-katolícky rítus o všetko, čo v ňom bolo jednoznačne katolícke, čo sa nepozdávalo nepriateľom Cirkvi.

Tí verní kňazi a biskupi, ktorí v minulom storočí odmietli sprotestantizovaný NOM, mali k tomu veľmi dobré dôvody, založené na nemennej náuke o sviatostiach, ktorú neomylne definoval Tridentský koncil. Postupom času však začal tieto jednoznačne katolícke stanoviská rozleptávať progresivistický duch koncilu. V mysliach katolíkov verných Tradícii sa čoraz viac začala udomácňovať kompromisnícka mentalita, akoby bolo možné bez ujmy slúžiť dvom pánom – katolicizmu Read more

1 2 3 4 5 17