50 rokov od uskutočnenia liturgickej revolúcie
Na prvú adventnú nedeľu roku 1969 nadobudol účinnosť misál Pavla VI., tzv. Novus Ordo Missae (skr. NOM). Dielo Msgr. Bugniniho, progresivistického arcibiskupa s pochybnou povesťou, na ktorého tvorbe preukázateľne spolupracovalo šesť protestantov, malo jeden hlavný cieľ: pod zámienkou návratu k pôvodnej jednoduchosti prispôsobiť liturgiu latinskej Cirkvi ekumenickým požiadavkám Druhého vatikánskeho koncilu, rozumej oklieštiť rímsko-katolícky rítus o všetko, čo v ňom bolo jednoznačne katolícke, čo sa nepozdávalo nepriateľom Cirkvi.
Tí verní kňazi a biskupi, ktorí v minulom storočí odmietli sprotestantizovaný NOM, mali k tomu veľmi dobré dôvody, založené na nemennej náuke o sviatostiach, ktorú neomylne definoval Tridentský koncil. Postupom času však začal tieto jednoznačne katolícke stanoviská rozleptávať progresivistický duch koncilu. V mysliach katolíkov verných Tradícii sa čoraz viac začala udomácňovať kompromisnícka mentalita, akoby bolo možné bez ujmy slúžiť dvom pánom – katolicizmu i neomodernizmu. Dnes je už touto mentalitou do veľkej miery nasiaknuté aj samotné Kňazské bratstvo sv. Pia X. (FSSPX), ktoré niekoľko desaťročí tvorilo pevnosť integrálneho katolicizmu.
Tomuto hegeliánskemu zmäteniu žiaľ napomáha aj Motu proprio Summorum pontificum Benedikta XVI. a tézy, ktoré z neho vyplývajú a ktoré si osvojila väčšina kňazov i laikov objavujúcich prednosti tradičného rímskeho rítu počas posledných rokov. Summorum pontificum, v duchu neobhájiteľného konceptu hermeneutiky kontinuity, stavia sprotestantizovaný NOM do pozície riadnej formy rímskeho rítu a tradičný rímsky rítus do pozície mimoriadnej formy, akéhosi príležitostného doplnku.
Zaiste neupierame ľuďom (kňazom či laikom) so spomenutými názormi dobré úmysly. Avšak nesprávne východiská, ktoré nie sú v súlade s učením veľkých pápežov bojujúcich 200 rokov proti liberalizmu, môžu byť podkuté hoc aj najlepšími úmyslami, ale požadovanú obnovu a riešenie dnešného zmätku priniesť nemôžu. V snahe predostrieť čitateľovi jasné katolícke stanoviská k vyššie načrtnutej problematike, prikladáme nižšie niekoľko prevažne starších článkov a prednášok, ktoré poskytujú dôležité informácie týkajúce sa omše Pavla VI., jej vzniku, legitimity, „promulgácie“ a taktiež dobré dôvody na jej nekompromisné odmietnutie.
PANNA MARIA, PŘEMOŽITELKA HEREZÍ – I SOUČASNÝCH
Vynikajúca prednáška P. Jaromíra Kučírka FSSPX o Summorum Pontificum, novej omši, hermeneutike kontinuity, DVK atď. (tieto témy začína analyzovať v čase 26:30)
Články a prednášky
Aký postoj máme zaujať voči novej omši a spolu s ňou i voči celej liturgickej reforme?
Řádná a mimořádná forma římského ritu?
Dotek Talmudu
Infiltrace modernismu do Církve (II.): Liturgická reforma
Sebevražda skrze změnu víry v liturgii
Je nová mše legitimní?
Nová mše. Katolická nebo protestantská mše?
Novus Ordo mše a Boží zákon (2011)
Dvě „formy“ jednoho ritu a putování k syntéze (2012)
Právní statut tridentské mše (1984)
Legitimita nového mešního řádu (2014)
Nová mše a papež (1979)
O navštěvování nové mše (2014)
Šest znaků Novus Ordo mše (2007)
Antiliturgická hereze (1995)
Navštěvování nové mše (2015)
Prohlášení P. Calmela, OP k nové mši (1969)
Arcibiskup Lefebvre o nové mši (1990)
Liturgické hnutí
Mše. Proč tradiční latinskou mši? Proč ne novou?
Naplňuje nová mše představu katolické liturgie?
Novus Ordo Missae není neomylný
Je novou mší splněna nedělní povinnost?
Dokumenty
Stručný kritický rozbor nového mešního řádu (kardináli Ottaviani a Bacci)
P. Stephan Massen – Noví mešní obřad a boření Církve sväté
Prednáška v angličtine: P. Gregory Hesse o novej omši
Milan Žiak