Možno sa pýtate, ako bol triumf liberalizmu skrze pápeža Jána XXIII. a Pavla VI. alebo (Druhý vatikánsky) koncil možný. Ako je možné spojiť túto katastrofu s prisľúbením, ktoré dal náš Pán Petrovi a svojej Cirkvi: “…a brány pekelné ju nepremôžu”; alebo “ja som s vami po všetky dni až do konca sveta”? Nemyslím si, že je v tom nejaký rozpor. Pokiaľ totiž títo pápeži a koncil zanedbali alebo odmietli využívať svoj dar neomylnosti, ktorý im bol prisľúbený pre chvíle, kedy z neho skutočne chceli (viac…)

Všetci tí, ktorí nežijú v pokání a neprijímajú Telo a Krv nášho Pána Ježiša Krista, oddávajú sa nerestiam a hriechom, dávajú sa viesť nezriadenou žiadostivosťou a nezriadenými túžbami svojho tela, tí, ktorí nezachovávajú to, čo sľúbili nášmu Pánovi, slúžia vlastnému telu a svetu zaľúbiac si vlastné telo, ženú sa za svetskými vecami a starajú sa len o svoj (pozemský) život, tí sú zajatci diabla, pretože nevidia pravé svetlo, nášho Pána Ježiša Krista. Nemajú duchovnú múdrosť, nakoľko nemajú (viac…)

Prišlo mailom od anonymného autora

Vážení!
Ve vší úctě, když dovolíte, bych vám v tomto článku, předně kvůli neutěšené morální, duchovní ale i společensko-politické situaci v současné době, rád připomněl, převážně formou převzatých textů, určité skutečnosti a záležitosti týkající se zednářských či jiných podobných tajných spolků a (viac…)

„Neomylnosť“ znamená neschopnosť mýliť sa, či upadnúť do omylu. Prvý vatikánsky koncil v roku 1870 definoval, že pápež sa nemôže mýliť, ak sú prítomné štyri podmienky: musí (1) hovoriť ako pápež, (2) v otázkach Viery a mravov, (3) definitívnym spôsobom a (4) s jasným úmyslom zaviazať celú Cirkev. Všetko takéto učenie patrí do toho, čo sa nazýva jeho „mimoriadnym“ Magistériom. Pápeži však, na jednej strane, len zriedkakedy uplatnia všetky štyri podmienky. Ale, na druhej strane, (viac…)

Pred časom sme zverejnili článok od prof. Milana S. Ďuricu s názvom Ohrozené hodnoty vyžadujú vernosť a obranu, v ktorom poukazuje na fenomén prenasledovania katolíckej Cirkvi vo svete. Prenasledovanie tu bolo, je, aj bude, už Kristus hovoril svojim učeníkom: „Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel skôr ako vás! Keby ste boli z tohto sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale že nie ste z tohto sveta, lež ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí. Rozpomeňte (viac…)

Súčasné technické vymoženosti nám otvárajú možnosť zachytávať správy rozličného druhu zo všetkých sveta strán, a to vo veľmi krátkom čase. Kto sleduje medzinárodné spravodajské služby, nemôže nekonštatovať, že kampaň proti kresťanstvu a najmä proti Katolíckej cirkvi v týchto posledných rokoch nadobúda stále mohutnejšie rozmery. Nie je to novota v dejinách kresťanstva, veď sám jeho zakladateľ predpovedal: Budú vás prenasledovať. A tých prenasledovaní (viac…)

Protestanti hovoria s istým sebavedomím: „My svoju vieru zakladáme na Božom slove a nie na ľudskom podaní.“ Podľa protestantských konfesií je normou viery Sväté Písmo. Lenže túto normu viery veľmi znebezpečuje druhá zásada protestantskej viery: „voľné bádanie“.

Tu je slovo o základnej otázke viery, ktorá vyžaduje vážne uvažovanie. (viac…)

Či viete, kto je Kristovým a vaším úhlavným nepriateľom? Br. Bernardin nám to roku 1911 na slobodomurárskom kongrese v Belforte otvorene povedal: „Nezabúdajme, že sme proticirkev a že naša úloha sa nesplní skôr, než v ten deň, keď bude nás strašný protivník, Cirkev, úplne premožený! Nech to bude starosťou slobodomurárskych jednôt, ktoré musíme všade zakladať a podporovať, aby pohltili všetkých kňazov.“ Tak sa nazýva (viac…)

Pri poslednom súde vznesie Kristus obžalobu proti tým, ktorí ho vyhnali z verejného života a najstrašnejším spôsobom sa na nich pomstí za toto zneuctenie.

Pápež Pius XI.

Napriek nebezpečenstvu, že sa budem opakovať, vraciam (viac…)

Tzv. protimodernistická prísaha bola zavedená pápežom sv. Piom X. 1. septembra 1910 v Motu proprio Sacrorum antistitum všetkým katolíckym kňazom bez rozdielu, všetkým kandidátom na kňazstvo, biskupom a všetkým členom vatikánskych kongregácií bez výnimky. Prísahu boli povinní skladať taktiež kazatelia, duchovní vodcovia či profesori filozoficko-teologických seminárov. Prísaha sa (viac…)

Obetou svätej omše sa nám nekrvavým spôsobom sprítomňuje krvavá, jediný ráz vykonaná obeta Kríža (Tridentský snem), Sv. omša je pravou obetou. V nej sa obetuje ten istý Ježiš Kristus, ktorý zomrel na kríži, a tým vykúpil ľudské pokolenie od večného zatratenia. Teda Ježiš Kristus je obetným darom i obetujúcim kňazom vo sv. omši. Každá obeta nadobúda hodnotu od obetného predmetu a od hodnosti (viac…)

John Vennari

(Prepis prednášky z Fatimskej konferencie v októbri 2001.)

Tento príhovor bude stručným odhalením slobodomurárskeho dokumentu z 19. storočia „Permanentná inštrukcia Alta Vendita“, ktorý pripravoval program, plán, ktorý nám pomôže pochopiť diabolské zmätenie vysokej hierarchie“, (viac…)

(Veriť v Boha znamená rozumovo súhlasiť so všetkým, čo Boh zjavil. Na to, aby človek nadobudol pravú vieru, nestačí len uznať existenciu Boha ako nejakej najvyššej entity. Pravá kresťanská viera sa nezakladá na emóciách a pocitoch, ani na fantazijných a subjektívne vytvorených predstavách o Bohu, ale na rozumovom prijatí zjavených právd. Tieto pravdy majú síce jeden zdroj – Boha –, sú nám však (viac…)

Moderný človek rád kritizuje a kritickým okom hľadí aj na Cirkev. Veľmi rád sa hrabe v minulosti Cirkvi a akousi škodoradosťou poukazuje na jej „chyby“: na nehodných pápežov, biskupov, kňazov atď. Týchto „chýb“ používa potom na ospravedlnenie svojej náboženskej ľahostajnosti.

Porozprávajme sa teda o tejto veci. (viac…)

…Ale čo je tradícia? Zdá sa mi, že toto slovo sa často chápe len neúplne. Dáva sa na roveň tradíciám: ako napríklad „kytica kvetov“ na domový štít, keď sa položí na strechu posledná škridla, stuha ktorú rozstrihnú pri posvätení pomníka. To však nie je to, o čom hovorím. Tradícia. To nie sú (viac…)