P. Lukasz Szydlowski FSSPX: Vzdali sa biskupi náuky katolíckej Cirkvi? (Učenie pápežov o súčasných bludoch)
(Skrátený prepis prednášky P. Lukasza Szydlowskeho FSSPX, ktorá odznela po sv. omši, dňa 25. septembra 2020, pri Ružomberku)
Dnešná prednáška bude zhrnutím náuky pápežov na tému duchovného ohrozenia, ktorému sa v poslednej dobe poddalo duchovenstvo, biskupi a tiež rímsky biskup – pápež. Musíme sa vracať k prameňom, teda k pápežským encyklikám. Je to náuka zjavená Pánom Bohom, základ našej viery. Opustenie tejto náuky je dôvodom súčasnej krízy.
Sv. Augustín hovorí o dvoch láskach, ktoré vybudovali dva štáty. Jednou je láska k Pánu Bohu po pohŕdanie sebou samým a druhá je láska k sebe samému až po opovrhovanie Pánom Bohom. Tieto dve lásky vybudovali dva štáty. Jeden je obrátený k časnosti a druhý k Pánu Bohu. Keď si porovnáme budovu Európskeho parlamentu v Bruseli s Babylonskou vežou, môžeme si všimnúť podobu. Read more
Konvertita v určenú hodinu pristúpi k oltáru s dvomi svedkami, ktorí, ak konvertita nebol pokrstený, sú zároveň aj jeho krstnými rodičmi. Kňaz oblečený v superpelícii a fialovej štóle príde k oltáru a takto prehovorí ku konvertitovi:
(Pokračovanie 
V dobe osvietenstva vzniklo niekoľko proticirkevných spolkov, z ktorých by mali byť menované aspoň dva: slobodomurári, založení roku 1717 v Londýne; a rád iluminátov, založený 1. mája 1776 Adamom Weishauptom, profesorom cirkevného práva, v Ingolstadte. (1) Tým sme sa dotkli problému tajných spolkov a ich vplyvu na spoločnosť a Cirkev. Zas a znova sa dočítame, že Francúzsku revolúciu je potrebné pripísať na konto slobodomurárov. Novodobá formulácia však hovorí: „Slobodomurárstvo revolúcie nerobí; pripravuje ich a pokračuje v ich diele.“ (2) Nech už je to akokoľvek, v lone týchto a podobných tajných spoločností vyklíčilo to, čo bolo neskôr pomenované ako synarchia, t. j. jednotný svetový štát s jednotnou vládou, ktorá je plánovaná ako proticirkev. Ale o tom neskôr. V každom prípade predstavuje Francúzska revolúcia v diabolskom pláne dôležitý článok. Nie je to prehnané tvrdenie, keď povieme, že mnohé katolícke odvetvia si dnes privlastnili jej hlavné myšlienky: slobodu vzoprieť sa vládnucim 
Kňazský celibát je vec, ktorá nie je ľahostajná ani ľuďom, ktorí nepatria do Katolíckej cirkvi. Jeho budúcnosť, rovnako ako aj jeho porušenia jednotlivcami vzbudzujú záujem verejnosti a nútia ju vyjadrovať svoje názory k nemu. A nie sú to väčšinou priaznivé názory. Chyba však nie je v samotnom celibáte, ale v tom, ako je vnímaný a (ne)pochopený. Niekoľko desaťročí dekatolizácie a sexuálnej revolúcie spôsobilo, že celibát sa stal pre svet pohoršením. Vidia v ňom prežitok minulosti a osvojili si názor, že je prostriedkom, ktorý bol v Cirkvi zavedený kvôli jej hmotným záujmom. Nič však nie je ďalej od pravdy. Materiálne bohatstvo Cirkvi nestojí na osobnom majetku jednotlivcov z radov kléru. Sú aj iné náboženské spolky označujúce seba samé slovom „cirkev“ a sú dostatočne hmotne zabezpečené aj bez celibátu. Celibát mal vždy svoje miesto v Cirkvi. Už od jej počiatku. Už pred tým, ako sa prešlo k praxi svätiť len slobodných mužov boli ženatí kňazi zaväzovaní k zdržanlivosti. Nasledovali obdobia, keď bol celibát cenený, aj keď bol odmietaný