Septembrový deň sa chýlil ku koncu
Septembrový deň sa chýlil ku koncu. Deň naplnený nezvyklou horúčavou sa chýlil ku koncu a krvavo červený súmrak začínal ustupovať hustnúcej tme. Západ slnka vyzeral ako krvavá rieka. Aspoň tak sa to zdalo mužovi, čo stál na hradbách mesta Viedeň a hľadel na zapaľujúce sa ohne ohromného osmanského vojska, ktoré obľahlo toto centrum hrdej monarchie, čo stála v ceste jeho hordám. Už sto a päťdesiat rokov sa vojská pod znakom polmesiaca snažili preniknúť ďalej na západ a sever opierajúc sa o svoju vojenskú moc a tých, čo zradili kvôli svojim ambíciám kresťanskú vec. Vojnové šťastie sa obracalo raz na jednu a potom na druhú stranu. Teraz znovu zastali osmanské vojská na Dunaji, aby si odtrhli zlaté jablko a otvorili cestu na ďalšie výboje. Bolo to rozhodujúce meranie síl. Ak Viedeň padne, kto potom tureckú záplavu zastaví? Všetci, ktorým záležalo a osude Európy a kresťanstva si to uvedomili. On si to nielen uvedomoval. On dobrovoľne prišiel do tohto mesta, aby pomohol poraziť neľútostného nepriateľa, alebo v tomto boji padol. Read more
Pred sto rokmi mala vestfálska vizionárka Katarína Emmerchiová videnie o Rusku. Videla obrovskú zem celú vo tme a plnú zloby, temnú a hroznú. Zdalo sa jej, akoby sa blížila o polnoci veľká búrka. Ak nás všetko neklame, stojíme uprostred nej. Blesky lietajú od východu až na západ. Hrom rachotí. Víchrica zavýja. Zem sa trasie. Nad Ruskom nastala noc. Tmavá, čierna noc. Noc pekla. A znalci počasia sa obávajú, že čierne a červené mraky potiahnu na západ. Boľševické cirkevné prenasledovanie sa stáva európskym či svetovým nebezpečenstvom.