Septembrový deň sa chýlil ku koncu
Septembrový deň sa chýlil ku koncu. Deň naplnený nezvyklou horúčavou sa chýlil ku koncu a krvavo červený súmrak začínal ustupovať hustnúcej tme. Západ slnka vyzeral ako krvavá rieka. Aspoň tak sa to zdalo mužovi, čo stál na hradbách mesta Viedeň a hľadel na zapaľujúce sa ohne ohromného osmanského vojska, ktoré obľahlo toto centrum hrdej monarchie, čo stála v ceste jeho hordám. Už sto a päťdesiat rokov sa vojská pod znakom polmesiaca snažili preniknúť ďalej na západ a sever opierajúc sa o svoju vojenskú moc a tých, čo zradili kvôli svojim ambíciám kresťanskú vec. Vojnové šťastie sa obracalo raz na jednu a potom na druhú stranu. Teraz znovu zastali osmanské vojská na Dunaji, aby si odtrhli zlaté jablko a otvorili cestu na ďalšie výboje. Bolo to rozhodujúce meranie síl. Ak Viedeň padne, kto potom tureckú záplavu zastaví? Všetci, ktorým záležalo a osude Európy a kresťanstva si to uvedomili. On si to nielen uvedomoval. On dobrovoľne prišiel do tohto mesta, aby pomohol poraziť neľútostného nepriateľa, alebo v tomto boji padol. Read more
