Spomienka na Emanuela Teodora Böhma a Jána Straku, 10. február 2018, Košice
Emanuel Teodor Böhm nepatrí k najznámejším osobnostiam slovenského katolíckeho národovectva v 20. storočí, to ale nijak neuberá na hodnote jeho osoby a všeobecnom význame jeho činnosti v prospech slovenskej veci na Maďarmi okupovanom území po Viedenskej arbitráži, ale aj neskôr v zahraničnom exile. Pre lásku k národu v duchu katolíckej morálky je charakteristická predovšetkým stálosť a vytrvalosť. A to bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. Emanuel T. Böhm je dokonalým príkladom uplatnenia tohto v praxi. On bol aktívny za národnú vec skutočne v každej jednej etape svojho života a to takmer vždy za okolností, kedy mu za jeho vernosť Bohu a národu hrozilo skôr prenasledovanie a ťažkosti, než pocty a chvála. Dnes, v dobe minimalizmu, pôžitkárstva a duchovnej biedy, kedy Read more
Ubehlo už 73 rokov od posledného dňa pozemského života Jána Nemca. Už po piatykrát si hromadne pripomíname túto udalosť symbolickým prechodom po poslednej ceste mučeníka. Keď sme sa hŕstka pútnikov v roku 2013 vydali na púť po poslednej ceste Jána Nemca ani sme netušili, že sa z toho stane pravidlo, aj keď to bolo naším želaním. Pán Boh požehnal toto dielo a podarilo sa spojiť žijúcu rodinu Jána Nemca, miestnych Lieskovčanov , Jasenovčanov, Šarišsko-Bohdanovčanov a členov nášho združenia. Podarilo sa nám vytvoriť pravidelné spomienky a modlitby na pozdvihnutie Jána Nemca ako nositeľa Kristovho učenia tu na zemi. Tento rok sme sa v rámci výročia fatimských zjavení snažili počas púte čo najviac modliť a prosiť o orodovanie Panny Marie. Modlitbou posvätného ruženca sme ju 
Pri hodnotení heretických náboženských náuk sa možno v pokoncilovom „newspeaku“ často stretnúť s tvrdeniami typu: „Aj keď to-ktoré nekatolícke vierovyznanie obsahuje nejaké nepravdy, predsa sa v ňom dá nájsť aj mnoho pravdivých názorov“. Tieto „zrnká pravdy” potom používajú neomodernisti ako jednu z premís pri argumentovaní proti spravodlivému odsudzovaniu bludov, ba čo viac, na ich základe dokonca pripisujú odpadlíckym sektám možnosť pôsobenia Ducha Svätého a vlastnenie prostriedkov pre dosiahnutie spásy.
Podľa starého Simeona je Kristus „znamením, ktorému bude protirečené“. (Luk. 2, 34.) To isté môžeme povedať aj o Cirkvi Kristovej, s ktorou od počiatku stojí na vojnovej nohe duch sveta. A v XVI. storočí našiel mohutných spojencov v sektách od Cirkvi odtrhnutých a na základe protestantských zásad povstal celý ľudový filozofický systém na zatemnenie tej veľkej povinnosti, že sa človek má pokoriť Kristovi, zjavujúcemu sa v Cirkvi svojej. Nevera oblečená do tógy modernej vedy napáda vieru a prikrýva sa krásne znejúcimi frázami indiferentizmu a ľudovej filozofie a jej zbraňou je fráza, ktorá stálym opakovaním hypnotizuje a akoby okúzľuje srdcia, tak, že voči viere chladní ľudia za hotový peniaz a pravdu vezmú tú lživú frázu, tým viac, že to človek veľmi ľahko uverí,