73. výročie umučenia dp. Jána Nemca
Ubehlo už 73 rokov od posledného dňa pozemského života Jána Nemca. Už po piatykrát si hromadne pripomíname túto udalosť symbolickým prechodom po poslednej ceste mučeníka. Keď sme sa hŕstka pútnikov v roku 2013 vydali na púť po poslednej ceste Jána Nemca ani sme netušili, že sa z toho stane pravidlo, aj keď to bolo naším želaním. Pán Boh požehnal toto dielo a podarilo sa spojiť žijúcu rodinu Jána Nemca, miestnych Lieskovčanov , Jasenovčanov, Šarišsko-Bohdanovčanov a členov nášho združenia. Podarilo sa nám vytvoriť pravidelné spomienky a modlitby na pozdvihnutie Jána Nemca ako nositeľa Kristovho učenia tu na zemi. Tento rok sme sa v rámci výročia fatimských zjavení snažili počas púte čo najviac modliť a prosiť o orodovanie Panny Marie. Modlitbou posvätného ruženca sme ju Read more
Pri hodnotení heretických náboženských náuk sa možno v pokoncilovom „newspeaku“ často stretnúť s tvrdeniami typu: „Aj keď to-ktoré nekatolícke vierovyznanie obsahuje nejaké nepravdy, predsa sa v ňom dá nájsť aj mnoho pravdivých názorov“. Tieto „zrnká pravdy” potom používajú neomodernisti ako jednu z premís pri argumentovaní proti spravodlivému odsudzovaniu bludov, ba čo viac, na ich základe dokonca pripisujú odpadlíckym sektám možnosť pôsobenia Ducha Svätého a vlastnenie prostriedkov pre dosiahnutie spásy.
Podľa starého Simeona je Kristus „znamením, ktorému bude protirečené“. (Luk. 2, 34.) To isté môžeme povedať aj o Cirkvi Kristovej, s ktorou od počiatku stojí na vojnovej nohe duch sveta. A v XVI. storočí našiel mohutných spojencov v sektách od Cirkvi odtrhnutých a na základe protestantských zásad povstal celý ľudový filozofický systém na zatemnenie tej veľkej povinnosti, že sa človek má pokoriť Kristovi, zjavujúcemu sa v Cirkvi svojej. Nevera oblečená do tógy modernej vedy napáda vieru a prikrýva sa krásne znejúcimi frázami indiferentizmu a ľudovej filozofie a jej zbraňou je fráza, ktorá stálym opakovaním hypnotizuje a akoby okúzľuje srdcia, tak, že voči viere chladní ľudia za hotový peniaz a pravdu vezmú tú lživú frázu, tým viac, že to človek veľmi ľahko uverí, 
O človeka, ktorý je Nikto, nikto nemá ani záujem. Nikto nemá ani nepriateľov, ani priateľov. Kto je čím vyššie postavený, tým má aj viac priateľov, ale aj nepriateľov. Pýtam sa: – Kto zo Slovákov v dejinách mal toľko priateľov, ale aj nepriateľov ako prezident – mučeník Dr. Jozef Tiso? Hľa, každému je jasné, prečo ho opravdiví Slováci a Slovensky milujú a tým sa vyjasňuje aj druhé tvrdenie, že kto sa zo Slovákov zrieka Msgr. Jozefa Tisu, kto sa ho stráni, ten dokazuje aj svoje vnútorné presvedčenie, či je Slovákom iba podľa mena a podľa kriku, alebo či je Slovákom podľa presvedčenia. Tretia možnosť je jalové filozofovanie, o ktorom zdravý gazdovský rozum by povedal: to je iba mlátenie slamy. To platí tak o jednotlivcoch, ako aj o organizáciách, ktoré sa skladajú z neúprimných jedincov. 
Nekonečne večný Bože, všemohúci Stvoriteľu všetkých vecí. O niekoľko krátkych hodín zase pominie sa jeden rok. Pominie sa so všetkými protivenstvami, o ktorých sme si veľa ráz mysleli, že znášať nie sme schopní. Pominie sa so všetkými radosťami, v ktorých ani sami nevieme, akú blaženosť sme nachádzali. A teraz, milostivý Bože, Pán času a večnosti, musíme počet skladať, na čo sme použili tento rok, ktorého konca sa toľko tisíc našich blížnych nedožije. Bojíme sa tohto účtovania, lebo sme si vedomí, že sme veľa ráz zhrešili. Preto pokorne Ťa prosíme za odpustenie. Hľa, málo je tých dní, na ktoré by sme spokojne mohli spomínať i na svojej smrteľnej posteli. Mnohé dni žalovať budú na nás pred súdom Tvojim, spravodlivý Bože, že sme ich premárnili, ba použili na páchanie hriechov a na pohoršenie