Nastala doba plná neistoty, klamu,
pekelné mocnosti už otvárajú bránu.
Dušičky po stovkách si berú,
za vymyslené lži zanechali vieru.
Ľudia sa boja o svoje životy,
naslúchajú luhárom jak bezduché roboty.
Prioritou týchto dní je dožívať sa rána,
čo na tom, že duša nie je vôbec zdravá? Read more
„Vo svojom prvom okružnom liste, ktorý sme vydali na začiatku Nášho pontifikátu pre všetky Ich Excelencie biskupov, uviedli sme hlavné príčiny tých súžení, s ktorými sa človečenstvo potýkalo. Spomíname si, že sme v ňom hovorili, že tieto početné zlá vo svete sa vyskytli preto, lebo väčšina ľudí vypudila Ježiša Krista a Jeho presvätý Zákon zo svojich životov – že ani Jemu, ani Jeho Zákonu sa nedávalo miesto v živote – či už v nažívaní najbližších, a či vo veciach verejných. A ďalej sme hovorili, že nebude žiadnej nádeje na trvalý mier medzi národmi, kým sa každý jeden jednotlivec i celé štáty budú odmietať poddať panstvu nášho Spasiteľa. A že je potrebné hľadať mier Kristov v Kráľovstve Kristovom; a sľúbili sme pre to urobiť všetko, čo bude v Našich silách. A že sme prehlásili, že v Kráľovstve Kristovom nemôže byť mier účinnejšie obnovený, ani zjednaný na trvalejšom základe inak, než skrze obnovenie zvrchovaného panstva nášho Pána.“ Read more
O vznešenosti a výbornosti svätej Omše radi uvažovali horliví kresťania prvých storočí, a preto svätú Omšu tak vrúcne si zamilovali, že radšej život stratili, než aby svätú Omšu zameškali! O tom rozpráva znamenitý dejepisec Baronius z roku 303 túto podivuhodnú udalosť.
V africkom meste Abitina, v ktorom z rozkazu pohanského cisára Diokleciána všetky kresťanské svätyne boli zborené, zhromaždili sa mnohí kresťania, muži i ženy, napriek cisárskemu zákazu v istom dome, aby tam Omšu svätú slávili. Boli tam však od pohanov vysliedení, zajatí a k cisárskemu sudcovi na verejné námestie odvedení. Na tom námestí boli tiež omšová kniha a iné posvätné knihy, ktoré pohania kresťanom odňali, s veľkou potupou do ohňa vrhnuté, avšak Boh zoslal náhle veľký lejak, ktorý oheň uhasil, takže knihy od spálenia boli uchované. To vydesilo sudcu tak, že zajatých kresťanov, tridsaťštyri mužov a sedemnásť žien Read more
V MENE PÁNA NÁŠHO JEŽIŠA KRISTA ZAČÍNA SA
PONAUČENIE SVÄTÉHO KRÁĽA ŠTEFANA
Pretože rozumom chápem a v hĺbke duše cítim, že všetko – tak na šírom nebi, ako aj v týchto výborne usporiadaných pozemských krajinách – prekvitá a trvá stvorené z Božej vôle a usporiadané podľa celkom zjavného Božieho plánu, a hoc aj dostatočne chápem, že všetko, čo bolo z Božej milosti dané na úžitok a dôstojnosť tohto života, teda hodnosť kráľovská, grófska, kniežacia, biskupská a ostatné, je riadené, ochraňované, rozdeľované a spojované sčasti Božími príkazmi a ustanoveniami, sčasti svetskými radami a odporúčaniami urodzených a vekom pokročilých mužov, a hoc aj s istotou viem, že všetky stavy všade na svete, nech sú akejkoľvek dôstojnosti, prikazujú, radia a odporúčajú nielen svojim podriadeným, priateľom a služobníkom, ale ja synom, chcem ti, milovaný Read more
Už pri zbežnom čítaní encykliky „Všetci bratia“ máte dojem, že ju napísal slobodomurár a nie Kristov námestník. Všetko, čo obsahuje, je inšpirované prázdnym deizmom a filantropizmom a vôbec ničím, čo je katolícke. Či to nerobia aj pohania? (Mt 5, 47).
Makroskopická a rozhodne zarážajúca je historická falzifikácia stretnutia sv. Františka so sultánom: Podľa pisateľa encykliky Chudáčik „neviedol dialektickú vojnu a nepredkladal náuky“; v skutočnosti slová svätého Františka, ktoré uvádzajú kronikári, znejú úplne inak: „Ak mi sľúbiš menom svojim a menom svojho ľudu, že prijmete Kristovo náboženstvo, ak vyjdem neporanený z ohňa, vstúpim sám do ohňa. Ak sa spálim, nech je to pripočítané mojim hriechom, ak mi, naopak, Božia moc dovolí vyjsť zdravému a nezranenému, uznáte Krista, Božiu moc a Božiu múdrosť ako pravého Boha a Pána, Spasiteľa všetkých.“ Read more
