Rétorika „vakcinačnej neochoty“

Komentár predsedu amerického Národného katolíckeho centra pre bioetiku k vakcinačnému nátlaku.

Novinári a iní verejní predstavitelia stále častejšie používajú problematickú frázu „vakcinačná neochota“ či „zdržanlivý voči vakcinácii“ (na Slovensku je to priamo „odmietač očkovania“) na označenie tých, ktorí doteraz neprijali jednu z momentálne dostupných vakcín proti COVID-19. Tieto názvy sa snažia podsúvať, že relatívne veľké percento obyvateľov USA a niekoľkých ďalších štátov, ktorí majú nárok na nové očkovania a neuplatnili si ho, sú neochotní, „postávajú za plotom“, a teda potrebujú presviedčanie či dokonca nátlak od autorít, ktoré vedia lepšie. Slová neochota či zdržanlivosť sú takmer vždy zasadené do negatívneho kontextu, na rozdiel od iných možných vyjadrení, ako napríklad uplatnenie uvážlivej reflexie alebo rozlišovanie.

Vakcinačná zdržanlivosť môže mať aj neutrálny zmysel, napríklad „počkajme a uvidíme“, ale vo všeobecnosti sa používa dosť negatívne na vykreslenie jednotlivcov akoby boli polapení iracionálnym strachom do nečinnosti, alebo ako inklinujúcich k postoju „vedu popierajúcich anti-vaxxerov“. Články s uváženejším a ohľaduplnejším tónom voči neočkovaným, ako napríklad tento, nanešťastie nie sú štandardom.

Ako bioetik angažujúci sa dlhodobo v hnutí za život som vídal používanie manipulatívneho jazyka ako efektívny nástroj ideológov. Majstrovským kúskom tejto stratégie je uzákonenie lekárskeho zabíjania miliónov nenarodených detí, vykreslené ako pozitívna voľba v zmysle čisto „reprodukčných práv“ alebo kontroly ženy nad svojím telom. Prvý krok v každej kampani, ktorá má za cieľ nespravodlivo diskriminovať vybranú skupinu, spočíva v očierňovaní a napokon v odľudštení. V prvých štádiách hnutia za legalizáciu potratov bolo bežné nevedecky označovať ľudské plody a embryá za „zhluky tkaniva“ či „nahromadené bunky“. Myslím si, že dobrovoľne nezaočkovaní sa stávajú takýmto cieľom, vzhľadom na narastajúce používanie rétorického arzenálu proti nim.

Katolícka cirkev a základná bioetika majú veľký rešpekt voči informovanému súhlasu. Napokon aj bežný zdravý rozum hovorí, že každý jednotlivec by podľa možností mal robiť zdravotné rozhodnutia iba po dostatočnom porozumení rizík a benefitov jednotlivých možností liečby. Jedným z najviac frustrujúcich aspektov pandémie COVID-19 sú však vedecké neurčitosti, ktoré ju sprevádzajú. Nikto nepozná všetky dlhodobé následky vírusovej infekcie ani dlhodobé riziká a benefity novovytvorených vakcín. Dajú sa formulovať rozumné predpoklady, ale čestnosť nás núti priznať, že jednoducho nemôžeme mať príliš vysokú mieru istoty, kým neuplynie dostatočný čas a kým sa nevykonajú dobré vedecké analýzy. Tento aspekt mnohých hlboko znepokojuje.

Cirkev zastáva koncept „morálnej istoty“ v prípadoch, keď sú informácie nedostatočné. Vo väčšine prípadov ani nemôžeme mať absolútnu istotu, tak ako potom urobíme morálne rozhodnutie? Naproti štandardu „nad všetku rozumnú pochybnosť“, ktorý sa uplatňuje pri súdoch, aby sa rozhodlo o vine alebo nevine, katolíci sú vyzývaní na posúdenie vo svedomí na základe prevahy dôkazov. Chyba je možná, ale horšie je zostať paralyzovaný nerozhodnosťou kvôli nedostatku absolútnej istoty.

Celoplošná vakcinácia je zásadným opatrením v oblasti verejného zdravia, ktoré je však presadzované na pozadí krízy dôveryhodnosti mediálnych a politických autorít, ktorej čelia u značnej časti americkej populácie. Problém narastá tým, že v súčasnosti dostupné COVID vakcíny sú nové a majú povolenie iba na núdzové použitie, a nie konečné schválenie. Taktiež, vzhľadom k tomu, že všetky COVID vakcíny dnes dostupné v USA sú prepojené s potratmi kvôli použitiu bunkových línií z násilných potratov pri výrobe a/alebo testovaní, mnohí jednotlivci si zaumienili čakať. Národnému katolíckemu centru pre bioetiku (NCBC) sa často ozývajú ľudia, ktorí príjmu iba takú COVID vakcínu, ktorá nebude mať väzby na potrat. Títo ľudia evidentne nie sú „neochotní“, ale jednoducho nechcú podkopať svoju etiku či svedomie.

NCBC opakuje to, čo Cirkev mnohokrát potvrdila. Katolíci a všetci ľudia sú vyzvaní rozlišovať vo svedomí, s použitím najlepších dostupných informácií a na základe svojich osobných okolností, či majú alebo nemajú prijať jednu z COVID vakcín. Je mnoho faktorov, ktoré vstupujú do takéhoto rozhodnutia, a preto NCBC pripravilo sprievodcu na pomoc pri osobnom rozhodovaní. V tejto veci má byť sloboda a neexistuje žiadna striktná morálna povinnosť v jednom alebo druhom smere. V NCBC súdime, že najlepšie etické rozhodnutia sa robia „v danom momente“, na základe dobrého pochopenia faktov, keď ľudia nie sú vystavení tlaku alebo prehnaným emóciám. Preto teda neschvaľujeme taktiku donucovacieho nátlaku alebo vakcinačných nariadení, a najmä tých, ktoré neobsahujú široké výnimky z dôvodov zdravotných, náboženských a na základe výhrady vo svedomí.

Akonáhle verejní činitelia a mienkotvorné médiá prichádzajú so stratégiami na prekonanie „vakcinačnej neochoty“, vedie to často k etickým problémom. Správnou cestou pre pomoc ľuďom v rozhodovaní by boli informačné kampane, ktoré sprostredkujú seriózne informácie o prospechu COVID vakcín, ale zároveň nepreceňujú úroveň ich bezpečnosti do takej miery, ktorú nie je možné dosiahnuť. Naopak, zabránenie dôchodcovi v stretávaní sa s vnúčatami, až kým nebude plne zaočkovaný, je príklad neprijateľného emocionálneho vydierania.

Požadovanie určitých dodatočných bezpečnostných opatrení od nezaočkovaných môže byť oprávnené, ale nie až na úroveň ich vylúčenia z verejných priestorov a z možnosti pracovať. Existuje základná etická povinnosť pristupovať k ľuďom spravodlivo a s láskou. Nechceme vidieť, aby spoločnosť trestala ľudí alebo ich diskriminovala, a to ani v mene dobrej snahy o rýchlejšie prekonanie pandémie. Láska k blížnemu a spoločné dobro sú najlepšie uplatnené riešením obáv a výhrad vo svedomí namiesto zapojenia donucovacích zložiek štátu a ostatných inštitúcií.

Joseph Meaney, PhD, KM
30.7.2021

Preklad: Anton Repko
Zdroj: NCB Center