Mučeník Ján Nemec

Boh Ti dal silu pri ľude zotrvať,
Ty mal si pocit, že nemáš čoho sa báť.
Pomáhal si každému, nerobil si rozdiely,
kde však láska a cit sa zrazu podeli?

Prišli si po Teba jak po divú zver,
vraždili, kradli, no hlásali mier!
Za vozom ťahali Tvoje nevinné telo,
pozdvihnúť guráž sa im snáď chcelo.

Nedbali na nárek, na prosby a bolesť,
ďaleko od fary chceli Ťa odvliecť.
Tvoje ovečky počuli bolestný krik,
neodvážil sa však z domu vyjsť nik!

Strach z „osloboditeľov“ bol príliš živý,
tí, čo ešte neušli sa radšej skryli.
Zapchali si uši, zatvorili oči,
prosili Boha, nech to rýchlo skončí.

Mladý život kňazský ukončili výstrely,
zbavili Ťa života, nie však Tvojej viery.
Svetský trest minul Tvojich vrahov,
avšak ja obraciam svoje oči nahor,
nech Spravodlivý nespravodlivosť súdi,
večná Ti pamiatka a vďaka ľudí!

Kika