Kategória: Reportáže

Počas 1. ČSR sa musel slovenský element na poli ideovom pasovať najmä s dvoma prúdmi: antiklerikalizmom a čechoslovakizmom. Antiklerikalizmus potláčal katolícku postať slovenského národa, čechoslovakizmus jeho národnú individualitu. V hierarchii hodnôt stojí náboženstvo nad národom, preto možno pražský antiklerikalizmus považovať za väčšie zlo, než pražský čechoslovakizmus, hoc teoreticky i prakticky boli bytostne prepojené. Z mnohých prejavov ľudáckych vodcov možno jasne vyvodiť skutočnosť, že štátna samostatnosť nebola vnímaná ako cieľ a hodnota sama osebe, lež ako prostriedok k tomu, aby sa mohol slovenský národ rozvíjať na svojom a podľa svojho, teda najmä v duchu kresťanskom, čo za demoliberálneho režimu 1. ČSR nebolo uskutočniteľné.

Read more

Stačí aj krátka reflexia životných dejov Emanuela Teodora Böhma na to, aby sme dospeli k odhodlanej borbe za prirodzené práva Slovákov, ako k spoločnému menovateľu jeho jednotlivých životných etáp. Už v mladosti a počas profesorských rokov prejavoval záujem o národné dianie. Politicky sa však začal angažovať až po Viedenskej arbitráži, keď si to situácia na okupovanom juhoslovenskom území skutočne vyžadovala, keď služba blížnemu v duchu princípov katolíckeho národovectva stála nad individuálnymi túžbami po pokojnom živote. O nemalom význame Emanuela Teodora Böhma v boji za slovenské práva a proti maďarskému šovinizmu svedčia aj pokusy o fyzickú likvidáciu jeho osoby zo strany Maďarov. Božia Prozreteľnosť im však zabránila. Emanuel Teodor Böhm ostal politicky činný aj po druhej svetovej vojne, pokúsil sa spolu s inými osobnosťami katolíckeho Read more

Spomienka na Božieho služobníka Jána Nemca, ktorou sme si pripomenuli 70. výročie jeho vraždy partizánmi, začala o 9. hodine v Lieskovci. Odtiaľ sme sa skupinka asi 20 pútnikov vybrali smerom do Žalobína cez Štefanovce. Lesnou a poľnou po daždi rozbahnenou cestou sme asi po dvoch hodinách vyšli na cestu v Žalobíne, odkiaľ sme približne po hodine dorazili do kostola Božského srdca Ježišovho v Polome, kde sa uskutočnila zádúšná tridentská liturgia za Jána Nemca. V kázni celebrant zdôraznil nebezpečnosť komunistického systému, hrdinskosť a vieru Jána Nemca. Po sv. omši sme sa, poslinení na duchu v prijímaní sv. Tela Kristovho, pohostili aj u našich Read more

Otec národa Mons. Andrej Hlinka v roku 1925 opisuje situáciu v 1. ČSR z 28. októbra 1918 nasledovne: „Macošské zaobchádzanie s nami a našimi právami urážajú nás na celej čiare… Za vinu nám pokladajú našu oddanosť viere otcov. Za každú cenu nás chcú odkatolizovať. Našim bratom (pokrokárskym Čechom) je milší protestant, pokrokár, neverec, ako verný katolík. Majú zásadu, že Rím musí byť Čechom súdený, a taktiež odsúdený. My zas hovoríme: Rím nebude súdený, ešte menej odsúdený… Pobrali nám stredné školy bez toho, žeby sa nás boli pýtali, ako sme prišli k nim… Žiadajú, aby sa každému občanovi v československej republike dostalo výchovy v duchu štátnom a demokratickom, čo znamená antikatolíckom a nevereckom… Bolí ich, že na Slovensku sa ešte nachádzajú školy konfesionálne – v Čechách ich už dávno zničili… Read more

V sobotu 6. septembra 2014 uplynulo 70 rokov od zavraždenia dôstojého pána farára Rudolfa Schedu partizánskymi banditmi. Združenie Nové slobodné Slovensko presne pred piatimi rokmi oprášilo spomienku na tohto martýra katolíckeho kňazstva. Najmä jeho kňazský stav bol totiž tŕňom v oku partizánskym banditom, ktorí nenávideli všetko katolícke. Priťažujúcou okolnosťou mu bol k tomu nemecký pôvod – ten už definitívne spečatil jeho tragický odchod z tohto sveta. Partizánski banditi ho bez milosti 5. septembra 1944 uniesli z rímskokatolickej fary v Liptovskom sv. Jáne, následne podrobili výsluchu a trýzneniu a nakoniec v nočných hodinách 6. septembra 1944 umučili a zavraždili. Duchovná veľkosť dp. Schedu spočíva najmä v tom, že hoc partizánske výčiny už boli v tej dobe známe a veriaci ho doslova prosili, aby ušiel z fary, aby sa niekam Read more