76. výročie vyhlásenia autonómie Slovenskej krajiny; 5. október 2014, Žilina
Otec národa Mons. Andrej Hlinka v roku 1925 opisuje situáciu v 1. ČSR z 28. októbra 1918 nasledovne: „Macošské zaobchádzanie s nami a našimi právami urážajú nás na celej čiare… Za vinu nám pokladajú našu oddanosť viere otcov. Za každú cenu nás chcú odkatolizovať. Našim bratom (pokrokárskym Čechom) je milší protestant, pokrokár, neverec, ako verný katolík. Majú zásadu, že Rím musí byť Čechom súdený, a taktiež odsúdený. My zas hovoríme: Rím nebude súdený, ešte menej odsúdený… Pobrali nám stredné školy bez toho, žeby sa nás boli pýtali, ako sme prišli k nim… Žiadajú, aby sa každému občanovi v československej republike dostalo výchovy v duchu štátnom a demokratickom, čo znamená antikatolíckom a nevereckom… Bolí ich, že na Slovensku sa ešte nachádzajú školy konfesionálne – v Čechách ich už dávno zničili… Možná je tu kooperácia Slovákov s Čechmi? Veľmi ťažko. Popierajú nám národnú individualitu. Chcú nás za každú cenu vliať do českého národa, či chceme, alebo nechceme. Nedodržujú dané sľuby, rušia čestné záväzky. Za každú cenu nás chcú porobiť Čechmi, aj keď vedia, že sa to protiví našim tradíciám a histórii… Tým, že slovenskí katolíci vypovedali v roku 1780, že slovenská reč je nie českou rečou; že český jazyk je nie slovenským jazykom, následne, že Česi a Slováci sú nie jeden národ, pritiahli si nenávisť Čechov husitov. Českým pokrokárom ani nejde natoľko o reč a národnosť, ako o náboženstvo. Vo všetkom favorizujú protestantov a husitov…“
Pomery medzivojnovej ČSR ukázali sa nám byť teda pre slovenský národ ešte závažnejšie a nebezpečnejšie, než pomery poslednej fázy zliberalizovanej monarchie. Už nielen na národnú svojbytnosť, ale i na to najcennejšie – na vieru našich otcov, na naše katolícke vierovyznanie – zákerným spôsobom útočil český a čechoslovácky pokrokár. Ťažko si dnes predstaviť tú úprimnú radosť, ktorá sa prelievala slovenským ľudom po vyhlásení autonómie Slovenskej krajiny 6. októbra 1938. Tažko si ju predstaviť, lebo hodnoty, za ktoré sa toľké roky bili najlepší synovia národa, hodnoty, ktoré boli šiestym októbrom na pár rokov vydobyté, sú dnešnému Slovenovi cudzie. Kým totiž už počas 1. ČSR sa pokrokár snažil vliať jed liberalizmu do duše slovenského národa, jeho vodcovia, kráčajúci v šíkoch Cirkvi bojujúcej proti liberalizmu a moderným bludom, mu statočne čelili protijedom prameniacim z nemennej náuky Kristovej. Druhým vatikánskym koncilom však svätá Cirkev onemocnela práve skrze snahu o zmierenie sa s neopohanským svetom, ktorému dovtedy odhodlane čelila. Jedom liberalizmu nasiakol vo veľkej miere i klérus, a tak nečudo, že pokrokárskym ideám počas posledných desaťročí už nemal kto čeliť, že i do duše národa prenikli bez výraznejšieho odporu.
Dnes sa už len málokto na 6. október 1938 pozerá i z hľadiska tohto kontextu. Práve poznanie širších súvislostí nám však zaručuje možnosť pochopiť i konkrétne dejinné udalosti, či ich následný vývoj, bez čoho nie je možný skutočný odpor proti novodobým zhubným trendom kontinuálne nadväzujúcim na zhubné trendy minulého storočia. Aj za účelom osvetlenia i týchto dôležitých skutočností združenie NSS pravidelne organizuje spomienkové stretnutia pri príležitosti vyhlásenia autonómie Slovenskej krajiny. Tento rok nebol výnimkou, a tak sme sa v predvečer tohto významného národného sviatku – v nedeľu 5. októbra 2014 – stretli v Žiline pod balkónom Katolíckeho domu, z ktorého bola autonómia vyhlásená. Okrem priblíženia historických faktov odzneli počas spomienky práve myšlienky smerujúce k vyzdvihnutiu autentickej kontinuity s ľudáckym hnutím, ktorá v národoveckých a katolíckych kruhoch dneška absentuje, čo je i dôvodom mnohých nešvárov. Ľudácke idey, napriek všetkým ľudským nedostatkom, najlepšie demonštrujú symbiózu tradičného katolíckeho učenia a národovectva, a teda úplným právom sa zvlášť v dobe dnešnej globalizácie a budovania bezbožného nového svetového poriadku, ukazujú byť tým najhodnotnejším a nasledovania najhodnejším dedičstvom našej národnej histórie. K ich zachovaniu nech nám Pán Boh pomáha!
M.Ž.