Pozvánka: 12. ročník Memoriálu mučeníka Jozefa Tisu, 19-20. apríla 2024
Príhovor historika Martina Lacka pri príležitosti 85. výročia vzniku 1. Slovenského štátu
Tento rok je tomu 85 rokov — to je už veľmi dobrá dĺžka života. Keď niekto zomrie v 85-ke, tak povedia: No, to bol pekný vek, to bol požehnaný vek; takže dnes už len tí skutočne najstarší, ktorí majú 90 a viac rokov si môžu pamätať nejaké záblesky z tej poslednej fázy Slovenskej republiky, resp. z tých vojnových udalostí.
Za 85 rokov sa dá veľa naučiť, vychovať tri-štyri generácie, ale dá sa aj veľa pokaziť, dá sa aj veľa zabudnúť, veľa zmanipulovať, veľa vybieliť, vygumovať. A dnes sú technológie, ktoré ako keby urýchľovali to gumovanie a manipuláciu a vôbec to prekrúcanie historických udalostí.
Tak v prvom rade pri 14. marci treba povedať: 14. marec je vznik štátu. Zánik jedného štátu, vznik druhého štátu. 14. marca sa nehovorilo ani o židovskej otázke, ani o futbalových šampionátoch, ani o susedných civilizáciách, ale išlo jednoducho a jednoznačne, výlučne o vznik štátu. Toto nepočujete z médií. Z médií počujete len o Hitlerovi, transportoch a tak ďalej. Toto treba zdôrazňovať vždy, keď zaznie táto téma — o čom vlastne je 14. marec. Read more
POZVÁNKA: Spomienka na 85. výročie vzniku Slovenského štátu, Bratislava, 16. 3. 2024
Pozvánka: Púť po poslednej ceste Jána Nemca, 17. november 2023
Septembrový deň sa chýlil ku koncu
Septembrový deň sa chýlil ku koncu. Deň naplnený nezvyklou horúčavou sa chýlil ku koncu a krvavo červený súmrak začínal ustupovať hustnúcej tme. Západ slnka vyzeral ako krvavá rieka. Aspoň tak sa to zdalo mužovi, čo stál na hradbách mesta Viedeň a hľadel na zapaľujúce sa ohne ohromného osmanského vojska, ktoré obľahlo toto centrum hrdej monarchie, čo stála v ceste jeho hordám. Už sto a päťdesiat rokov sa vojská pod znakom polmesiaca snažili preniknúť ďalej na západ a sever opierajúc sa o svoju vojenskú moc a tých, čo zradili kvôli svojim ambíciám kresťanskú vec. Vojnové šťastie sa obracalo raz na jednu a potom na druhú stranu. Teraz znovu zastali osmanské vojská na Dunaji, aby si odtrhli zlaté jablko a otvorili cestu na ďalšie výboje. Bolo to rozhodujúce meranie síl. Ak Viedeň padne, kto potom tureckú záplavu zastaví? Všetci, ktorým záležalo a osude Európy a kresťanstva si to uvedomili. On si to nielen uvedomoval. On dobrovoľne prišiel do tohto mesta, aby pomohol poraziť neľútostného nepriateľa, alebo v tomto boji padol. Read more