74. výročie umučenia dp. Jána Nemca – 17. november 2018
Už šiesty rok sa stretávame, aby sme si my, ctitelia Jána Nemca, prešli jeho poslednou pozemskou cestou. Z Lieskovca vyrážame za jasného, ale chladného počasia. Modlitbou ruženca si pripomíname Ježišovu cestu, ktorá je v mnohom podobná s tou Jánovou. Aj Ján si musel prejsť svojou krížovou cestou aby sa pripodobnil nášmu Pánovi aj v kríži. Keď sa človek zamyslí nad Jánom Nemcom, vidí v ňom kňaza, ktorý slúžil ľudu v mene Pánovom. Obyčajný kňaz, ktorý si plnil svoje povinnosti. Človek, ktorý nikomu neublížil a ešte aj vrahom dal všetko čo mal. Nestačilo to, lebo jeho majetok nebol to čo chceli dosiahnuť. Ako sa ukázalo neskôr, chceli jeho život. Vidím, že aj v dnešnej dobe sú ľudia pobúrení, keď niekoho zavraždia kvôli jeho práci. Ján si tiež robil len svoju „prácu“ . Nemožno však službu kňaza nazvať prácou v pravom slova zmysle, ale paralela je Read more
Pane, zmiluj sa nad nami. — Kriste, zmiluj sa nad nami.
Je rozšírený názor, uvádzaný v mnohých spisoch, aj inak dosť rozvážnych a nestranných mužov, že pápež Klement XIV. jedine z tej príčiny zrušil Tovarišstvo, že bol presvedčený o jeho zhubnej a škodlivej činnosti. Ale nie je tomu tak. Celé množstvo najlepších prameňov hovorí o opaku. Pravda, pápež sa rozhodol, že zruší Tovarišstvo, ale z toho ešte nijak nevyplýva zhubná a ničivá činnosť Jezuitov ako celku, alebo nejaká mravná nedokonalosť, nakoľko sa v dejinách často stretávame s faktami, že dobré zriadenie ustupuje a ustúpiť musí veci, ktorej škodlivosť je dokázaná. Dôkazov tu nie je treba. Dejiny každého národa ich obsahujú niekoľko.
Spoločenská prirodzenosť človeka si vyžaduje v každej oblasti ľudského spolunažívania jestvovanie autority. Od jestvovania autority k jej subjektívnemu uznaniu je len krôčik, krôčik rozumnosti, dobrej vôle a triezveho pochopu pre prirodzenú nevyhnutnosť. Potreba autority v spoločnosti je čosi tak nepopierateľného, že tisícročia dejín ľudstva nepoznajú jediný prípad usporiadanej spoločnosti bez uznávania nadriadenej autority. Rodina i obec, organizované teleso štátne i cirkevné, hospodárske i duchovné – nevyhnutne musia uznávať nad sebou istý orgán ako podmienku svojho spoločného života. I zbojníci majú svojho vodcu.