100 rokov

100 rokov prešlo od vzniku „spoločného“ štátu,
kedy sme Čechom vraveli jednoducho BRATU.
S nádejou v sebaurčenie žili snáď mnohí,
zabudli, že krava nedáva len mlieko, no má i rohy.

Žiaľ, mlieko chasnovali iba naši bratia,
verili v silu jednoty – že Slováci sa stratia!
Že podmania si národ pod záštitou lásky,
po zlúčení v jedno dali dolu masky.

Kde predtým Maďar utláčal nás roky,
tam mierili zrazu všetky levie kroky.
Dosadenie učiteľov, čo vzdelanie nemali,
tak si bratia Česi rešpekt k nám budovali.
Na úradoch opäť len Čeština žila,
strácala sa ľubozvučná Slovenčina milá!
Zo škôl zhodiť kríže, ktoré vieru značia,
ako sa Vám, Slováci, tieto riadky páčia?

Hneď na úvod rabovačky v kostoloch, ach veru!
Tie husitské maniére nepoznali mieru!
Pošliapali Slovač, pošliapali Krista,
táto vec je i po 100rokoch istá!
Znesvätenie chrámov, poničené sochy,
bez zábran nás okrádali pouličné bzdochy.

A my sa dnes tvárime, čo nám všetko dali,
oslavy sme nachystali, štátny sviatok mali!
Zobuďte sa Slováci, dajte hlavy hore!
Pre Čechov sme boli kvapky, oni celé more!

Po 100 rokoch vidieť medzi nami rozdiely,
Česi sa len čudujú, že sme ešte nepomreli.
Nezahynie národ ten tatranský Boží,
pokiaľ za vlasť, Boha i svoj život zloží.
Toto mnohým chýba, pravá viera istá,
slúžia modlám ateizmu v rukách antikrista!

Kika