Vyhlásením autonómie Slovenska skrz ThDr. Jozefa Tisu z balkóna žilinského Katolíckeho domu sa dovŕšil kľúčový medzník, alebo lepšie povedané, uzavrel sa kľúčový bod, vo vzťahu ku programu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS). Avšak to najťažšie ešte len stálo pred jej dejateľmi – aby sa autonómia stála realitou a neostala len na papieri.
„Mal som voľbu, mohol som sa dostať na západ, na americkú stranu, mal som všetky tromfy, avšak ja som volil cestu cti, cestu rovnú…“,
znie doslovná citácia výroku pplk. Jána Šmigovského, ktorého skrátená verzia:
„Mohol som odísť, avšak ja som volil cestu cti, cestu rovnú.“,
figuruje na pamätnej tabuli, umiestnenej na hrobe, v ktorom spočíva pri svojich rodičoch na cintoríne v Spišskom Podhradí.
Ján Šmigovský ostal verný vojenskej prísahe, zloženej do rúk skrz svojich predstavených 1. Slovenskej republike. Vyplýva to z analýzy krokov, nasledujúcich po jeho návšteve povstaleckými
emisármi, ako aj krokoch, nasledujúcich po zaujatí stanoviska voči situácii na Slovensku orgánmi 1. SR v spolupráci s intervenčnými silami Nemecka.
„Slovo „autonomia“ obsahuje život, slobodu, česť nášho národa!“
(Dr. Vojtech Tuka)
Už pri spomienke na výročie justičnej vraždy mučeníka národa slovenského a viery katolíckej Dr. Jozefa Tisu v apríli 2026, za Justičným palácom v Bratislave bolo spomenuté:
„Aj títo perzekvovaní a násilnou smrťou znesení muži, reprezentujúci slovenský politický katolicizmus a 1. Slovenskú republiku, ktorým málo kto príde na meno v pozitívnom slova zmysle, predsa musia mať svojich zástancov, ktorí by si na nich spomenuli, hoc by ich bola iba hŕstka“.
Pozývame Vás na devätnásty ročník
organizovaného občianskym združením Nové slobodné Slovensko.
Memoriál je 60 kilometrový pochod z Prešova do Spišského Podhradia k hrobu podplukovníka Jána Šmigovského a jeho rodičov, spojený s pietnou spomienkou na tohto veľkého muža – hrdinu.
