• P. Robert Mäder: Katolícky program

Prof. Štefan Polakovič: O zmysle lásky k národu

Aby sme však mali príčinu ovládať cit k národu a držali ho v medziach, ako sme na to viazaní zákonom prirodzeným, treba vedieť, aký zmysel má pravá láska k národu. Nijaká láska prirodzená, ľudsky teplá, nie je uzavretým systémom: láska je podstatne otvorená k inému. Pravá láska v dôsledku toho vychováva k čím širšiemu rozpätiu. Láska totiž núti a vychováva k šľachetnosti a veľkodušnosti. Kde niet šľachetnosti, tam niet lásky. Láska nás učí nadosobnému a nadsebeckému chápaniu skutočnosti. Teda i zmyslom lásky k národu je výchova nášho ducha k veľkodušnosti, obetavosti a zriekaniu. Zmyslom lásky k národu je duchovné, vnútorné rozširovanie. Obeťami duša rastie a otvára sa pre širšie obzory. Ak hľadáme zmysel vnútorného rozširovania šľachetnosťou, zbadáme, že má skrytú finalitu v stvorení. Človek je stvorený pre poriadok nadprirodzený. Toto mimoriadne určenie človeka vyžaduje obetu nadmieru veľkú: zanechanie samého seba. K tejto najvyššej šľachetnosti majú nás vychovávať Read more

Pochod diablov – 7. 12. 2019 Piešťany

A Ježiš sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ Odpovedal mu: „Moje meno je Légia, lebo nás je mnoho.“ (Mk 5, 10)

Lucifer, diabol, satan. Kto by o ňom už nepočul? Stretávame sa s touto postavou od kolísky až po hrob. V rámci kultúry, komercie, náboženstva. V rámci neho však čoraz menej a to nie náhodou. Avšak práve v tejto rovine je dôležité chápať, čo v skutočnosti vyjadruje táto postava, nakoľko všetko ostatné vyjadrenie je len odrazom od tohto prapôvodného zdroja obrazu diabla. Odrazom, v zmysle potvrdenia biblického obrazu, alebo jeho čiastočnej či úplnej negácie.

Pravé katolícke náboženstvo je charakteristické primárne uctievaním Trojjediného Boha, podriadením sa Jeho zákonom. Dodržiavanie Božieho zákona dáva človeku takpovediac záruku na to, aby keď človek zomrie, dostal sa v konečnom dôsledku naveky do neba Read more

Sv. František u Sultána (Ernoulova kronika)

A teraz vám poviem niečo o dvoch klerikoch, ktorí boli vo vojsku pri Damiette.

Jedného dňa sa odobrali ku kardinálovi ̵ legátovi a povedali mu, že by chceli kardinálov súhlas. Kardinál im povedal, že pokiaľ sa to jeho týka, nikdy k niečomu takému nedá súhlas, pretože by nechcel dávať súhlas k tomu, keby boli bez všetkého zabití. On si myslel: ak tam pôjdu, nikdy viac sa nevrátia. Oni mu povedali, keď tam pôjdu, na ničom nebude mať vinu, pretože to nie je on, ktorý ich posiela, len im dovoľuje ísť.

A naliehali tak dlho, až im kardinál, keď videl ich pevný úmysel, povedal: „Milí páni, neviem, čo máte v srdci a či sú vaše myšlienky dobré alebo zlé. Ale ak tam pôjdete, hľaďte, aby vaše myšlienky i srdce boli stále obrátené k Bohu!“ Odpovedali, že k sultánovi nechcú, ale aby urobili veľké dobro, ktoré chcú uskutočniť. A vtedy im kardinál povedal, ak chcú, že môžu ísť, ale nech si nikto nemyslí, že ich poslal on. Read more

50 rokov od uskutočnenia liturgickej revolúcie

Na prvú adventnú nedeľu roku 1969 nadobudol účinnosť misál Pavla VI., tzv. Novus Ordo Missae (skr. NOM). Dielo Msgr. Bugniniho, progresivistického arcibiskupa s pochybnou povesťou, na ktorého tvorbe preukázateľne spolupracovalo šesť protestantov, malo jeden hlavný cieľ: pod zámienkou návratu k pôvodnej jednoduchosti prispôsobiť liturgiu latinskej Cirkvi ekumenickým požiadavkám Druhého vatikánskeho koncilu, rozumej oklieštiť rímsko-katolícky rítus o všetko, čo v ňom bolo jednoznačne katolícke, čo sa nepozdávalo nepriateľom Cirkvi.

Tí verní kňazi a biskupi, ktorí v minulom storočí odmietli sprotestantizovaný NOM, mali k tomu veľmi dobré dôvody, založené na nemennej náuke o sviatostiach, ktorú neomylne definoval Tridentský koncil. Postupom času však začal tieto jednoznačne katolícke stanoviská rozleptávať progresivistický duch koncilu. V mysliach katolíkov verných Tradícii sa čoraz viac začala udomácňovať kompromisnícka mentalita, akoby bolo možné bez ujmy slúžiť dvom pánom – katolicizmu Read more

Praktické dôsledky súčasného procesu kanonizácie

Komentár k článku „Blahorečenie a kanonizácia od Druhého vatikánskeho koncilu“

Predošlý článok (Blahorečenie a kanonizácia od Druhého vatikánskeho koncilu; 1.časť2.časť3.časť), ktorý napísal páter Jean-Michel Gleize nás uviedol do problematiky kanonizácií, ich neomylnosti vo všeobecnosti, ako aj neomylnosti vo vzťahu k súčasnému kanonizačnému procesu. Žiadalo by sa doplniť niekoľko postrehov ohľadne toho, ako sa zmeny tohto procesu v kombinácii s pokoncilnou formáciou prejavujú konkrétne v praxi.

V praxi sa najčastejšie dá stretnúť s tvrdením, že ak je niekto vyhlásený za svätého, tak ide o neomylné rozhodnutie pápeža. Vyplýva to zo skutočnosti, že bežne vo farnostiach, ktoré nabehli na pokoncilné reformy sa samozrejme nezamýšľali nad dôsledkami zmien ohľadom kanonizácií. Boli prijaté automaticky. Read more

1 2 3 114