Ohliadnutie za spomienkou na retribučné povojnové procesy -18. apríl 2026, Bratislava – za Justičným palácom.
Ak si dnes niekto myslí, že svornosť a jednotnosť v sledovaní „VEĽKEJ“ zásady „ZA BOHA“ a „ZA NÁROD“ je neplatná, hlboko sa mýli, nakoľko príchodom Boha na zem v podobe Syna sa čas naplnil. Samo o sebe je to teda rovina nadčasová a potvrdzujú to aj slová mučeníka Jozefa vyslovené tisíckrát pred tým, ako aj v jeho poslednom odkaze, adresovanom národu slovenskému: „VŽDY a v KAŽDOM OHĽADE“.
Sama podstata nemennosti látky, zvlášť po Zjavení Krista Pána a vyše 2000 ročnej histórii Cirkvi katolíckej a jej nemenného, integrálneho učenia a zároveň odkazu nám musí byť dostatočným vodítkom, aby sme nemohli vysloviť slová pochybnosti, či odvolávať sa na formuly: „To je Tisov názor“, „to je jeho subjektivizmus“. Nie, to objektívna stránka univerzálnej a nemennej veci.

V sobotu 14. marca sme sa po štvrtýkrát stretli za Justičným palácom v Bratislave, za ktorého múrmi zomierali najlepší synovia slovenského národa, za múrmi, za ktorými bola a je viac ako symbolicky väznená a popravená slovenská prvá novodobá štátnosť.
Slovensko je každoročne začiatkom júla sprevádzané rôznymi verejnými podujatiami, ktoré poukazujú na svätých Cyrila a Metoda. Napriek sekulárnemu charakteru nášho súčasného štátu a pohanskému spôsobu života väčšiny súčasných Slovákov, náš národ je vystavený počúvaniu príhovorov politických a cirkevných predstaviteľov. Títo rečníci využívajú sviatočný deň, pripadajúci na 5. júl, aby pripomenuli význam solúnskych bratov. Aj členovia združenia „Nové slobodné Slovensko“ a jeho podporovatelia prišli do Ludrovej, aby vyjadrili pri cyrilometodskom dvojkríži svoj tradičný katolícky postoj voči tejto téme.
Tohtoročná spomienka na 86. Výročie vyhlásenia prvej Slovenskej štátnosti sa niesla v duchu: