XIX. ročník Memoriálu pplk. Jána Šmigovského, Prešov – Spišské Podhradie, 29. augusta 2026
„Mal som voľbu, mohol som sa dostať na západ, na americkú stranu, mal som všetky tromfy, avšak ja som volil cestu cti, cestu rovnú…“,
znie doslovná citácia výroku pplk. Jána Šmigovského, ktorého skrátená verzia:
„Mohol som odísť, avšak ja som volil cestu cti, cestu rovnú.“,
figuruje na pamätnej tabuli, umiestnenej na hrobe, v ktorom spočíva pri svojich rodičoch na cintoríne v Spišskom Podhradí.
Ján Šmigovský ostal verný vojenskej prísahe, zloženej do rúk skrz svojich predstavených 1. Slovenskej republike. Vyplýva to z analýzy krokov, nasledujúcich po jeho návšteve povstaleckými
emisármi, ako aj krokoch, nasledujúcich po zaujatí stanoviska voči situácii na Slovensku orgánmi 1. SR v spolupráci s intervenčnými silami Nemecka.

„Slovo „autonomia“ obsahuje život, slobodu, česť nášho národa!“
Miesto blízko katolíckeho kostola pod dvojkrížom v obci Rišňovce sme si ku spomienke na príchod vierozvestcov – svätých Cyrila a Metoda – nevybrali náhodu. Práve naopak.
Ak si dnes niekto myslí, že svornosť a jednotnosť v sledovaní „VEĽKEJ“ zásady „ZA BOHA“ a „ZA NÁROD“ je neplatná, hlboko sa mýli, nakoľko príchodom Boha na zem v podobe Syna sa čas naplnil. Samo o sebe je to teda rovina nadčasová a potvrdzujú to aj slová mučeníka Jozefa vyslovené tisíckrát pred tým, ako aj v jeho poslednom odkaze, adresovanom národu slovenskému: „VŽDY a v KAŽDOM OHĽADE“.
V sobotu 14. marca sme sa po štvrtýkrát stretli za Justičným palácom v Bratislave, za ktorého múrmi zomierali najlepší synovia slovenského národa, za múrmi, za ktorými bola a je viac ako symbolicky väznená a popravená slovenská prvá novodobá štátnosť.