Ohliadnutie za spomienkou na retribučné povojnové procesy -18. apríl 2026, Bratislava – za Justičným palácom.

Ak si dnes niekto myslí, že svornosť a jednotnosť v sledovaní „VEĽKEJ“ zásady „ZA BOHA“ a „ZA NÁROD“ je neplatná, hlboko sa mýli, nakoľko príchodom Boha na zem v podobe Syna sa čas naplnil.  Samo o sebe je to teda  rovina nadčasová a potvrdzujú to aj slová mučeníka Jozefa vyslovené tisíckrát pred tým, ako aj v jeho poslednom odkaze, adresovanom národu slovenskému: „VŽDY a v KAŽDOM OHĽADE“.

Sama podstata nemennosti látky, zvlášť po Zjavení Krista Pána a vyše 2000 ročnej histórii Cirkvi katolíckej a jej nemenného, integrálneho učenia a zároveň odkazu nám musí byť dostatočným vodítkom, aby sme nemohli vysloviť slová pochybnosti, či odvolávať sa na formuly: „To je Tisov názor“, „to je jeho subjektivizmus“. Nie, to objektívna stránka univerzálnej a nemennej veci.

Nie, nie je to o dnešnom pobláznení, vychádzajúceho z Vatikánu, biskupských stolcov, či fár, častokrát popierajúcich svoju postať. Je to o nadčasovosti a nemennosti, je to o fundamentalizme, idei až po skončenie sveta, ba až za hrob.

Veď mučeník Jozef nie nadarmo konštatuje pred svojou smrťou: „Je to nielen jednoznačný zmysel slovenských dejín“ a dodáva: „ale aj výslovný príkaz Boží, ktorý ako prirodzený zákon on stvoril a do duše národa a každého jedného príslušníka vštepil.“

Svoj odkaz zakľučuje tým, čím sa riadil celý svoj pozemský život, aby ho uzavrel na šibenici, ktorú dostal od nepriateľa, ktorá mu však prináša život večný a svätosť v zmysle kresťanskej, na oko paradoxnej, ale reálne železnej logiky a zároveň odkazu pre budúce generácie, ktoré ale,

…sú múdrejšie ako on, ako otec národa Hlinka, ako mučeník Vojtaššák, ako zástupy svätcov, vyznávačov a mučeníkov dokopy…

Záverom nás v jeho nezabudnuteľnom „Poslednom odkaze“ nehodných žiada o modlitbu ku Všemohúcemu: „Ako si prosím od Vás, aby ste v modlitbách svojich spomenuli si na mňa“, tak nám sľubuje, že sa bude za nás u Neho prihovárať: „tak sľubujem, že i ja budem za Vás prosiť svetovládneho Boha, aby národu slovenskému a jeho životnej borbe ZA BOHA A ZA NÁROD žehnal“.

Avšak, pod podmienkou, že budeme bojovať v duchu hesla, v prvom rade  „ZA BOHA“ a v tejto spojitosti „ZA NÁROD“. Nie inak a nie v inom poradí!

Úplným záverom nás porúča do rúk Boha všemohúceho a zároveň nás žiada: „aby slovenský národ bol vždy verným synom cirkvi Kristovej.“ A dodáva: „Svornosť národa nech je pokrstená mojou obeťou“, čo znamená toľko, že jeho obeť „ZA BOHA A ZA NÁROD bezprostredne súvisí s ideou svornosti národa.

Ku tomu je nutné dodať – obstojíme a pochopíme to, že ako Kristus Pán umrel za nás, tak aj mučeník Jozef umrel za nás v intenciách Kristových? Sám mučeník Jozef bez možnosti špekulácií konštatuje „Cítim sa byť mučeníkom prirodzených práv slovenského národa a protiboľševického stanoviska.“

Prečo práve protiboľševického stanoviska? Lebo boľševizmus stelesňuje vrchol vzbury proti Bohu a národom, ako aj človeku samotnému, proti Stvoriteľovi a ním stvorenému poriadku. Dokáže to našinec poňať v zmysle toho, čo to znamená pre dušu a telo národa? A nie len toho vrcholu sa má národ chrániť, ale aj jeho derivátov, ktorých je v intenciách Evanjeliovej légie, či pluku – mnoho.

Aj to sme si pripomenuli dňa 18. apríla 2026 za Justičným palácom, ako vrcholu celej problematiky likvidácie predstaviteľov menších i väčších, slúžiacich 1. Slovenskej republike – nášmu Slovenskému štátu, nepriateľmi Boha a Ním stvoreného poriadku.

Popravy našich najlepších skrz retribučnú pomstu víťazov Druhej svetovej vojny – v našich krajoch boľševického Sovietskeho zväzu a ich  domácich, zvlášť slovenských prisluhovačov z radov KSS a DS, ostávajú otvorenými krvácajúcimi ranami na duši i tele slovenského národa dodnes i zajtra.

Svätý mučeník viery katolíckej a národa Slovenského Jozef – oroduj za tento biedny a neverný národ!

————————————————

„V duchu tejto obety, ktorú prinášam, odkazujem slovenskému národu, aby bol svorný a jednotný v sledovaní veľkej zásady:

ZA BOHA A ZA NÁROD A TO VŽDY A V KAŽDOM OHĽADE.

Je to nielen jednoznačný zmysel slovenských dejín, ale aj výslovný príkaz Boží, ktorý ako prirodzený zákon on stvoril a do duše národa a každého jedného príslušníka vštepil.

Tomuto zákonu slúžil som po celý život a preto považujem sa v prvom rade za mučeníka zákona božieho. V druhom rade cítim sa byť mučeníkom obrany kresťanstva proti boľševizmu, ktorého sa musí národ nielen v duchu svojho kresťanského charakteru, ale i v záujme svojej ďalšej budúcnosti všemožne chrániť.

Ako si prosím od Vás, aby ste v modlitbách svojich spomenuli si na mňa, tak sľubujem, že i ja budem za Vás prosiť svetovládneho Boha, aby národu slovenskému a jeho životnej borbe

ZA BOHA A ZA NÁROD

žehnal, aby slovenský národ bol vždy verným synom cirkvi Kristovej.

Svornosť národa nech je pokrstená mojou obeťou. Cítim sa byť mučeníkom prirodzených práv slovenského národa a protiboľševického stanoviska.“

(v Bratislave, 18. apríla o 3. hod. ráno)

Radovan Novotný