Vzbura anjelov

„Na nebi sa strhol boj“. (Zjv 12,7) Lucifer skríkol: „Non serviam“. (Nebudem slúžiť.) To znamená, že vypovedal Bohu poslušnosť a strhol so sebou v tejto vzbure mnoho anjelov. Proti nim archanjel Michal zahrmel mocným hlasom: „Quis ut Deus? “ (Kto je ako Boh?) Pod vedením Michala Archanjela vyhnali dobrí anjeli z neba všetkých zlých anjelov a zvrhli ich do pekiel.

Anjeli boli stvorení ako dobrí, avšak anjelská inteligencia je vliata, teda obsahuje všetko poznateľné, na rozdiel od ľudskej, ktorá je značne limitovaná. Boh vyžadoval od nich, pretože On všetko a všetkých stvoril a On je konečným dobrom všetkých bytostí, aby sa podriadili Jeho vôli, aby mohli vo večnosti tak zotrvať. Teda padlí anjeli sa stali zlými sami sebou, slobodnou voľbou, Boh ich zlými nestvoril.

Sv. Augustín dodáva: „A tak zatiaľ čo jedna časť anjelov pod vplyvom bezbožnej pýchy opustila Boha a bola vyhnaná z výšok nebeského pobytu do temných hĺbok ovzdušia, čo nás obklopuje, zvyšok ostal pri Bohu v stave večného šťastia a svätosti. Read more

Tomáš Blíženec

Tomáš, zvaný Blíženec, nebol na tej večeri. Hneď na druhý deň ho však priatelia vyhľadali. Všetci boli ešte rozrušení Ježišovými slovami.

„Videli sme Pána,“ povedali mu, „rozprával sa s nami a jedol s nami ako živý.“

Tomáš bol jeden z tých, ktorí boli najväčšmi dotknutí golgotskou potupou. Raz vyhlásil, že je ochotný ísť s majstrom aj na smrť, ale utiekol, keď sa zjavili lampáše vojakov v Olivetskej záhrade. Jeho viera sa zatemnila tmou, ktorá zaľahla na Kalváriu. Podľa všetkých úkazov nebol by veru predvídal taký koniec svojho majstra. Tá hrozná ohavnosť, na ktorú sa dal Ježiš priviesť s pasivitou bezbrannej ovce, ho trápila väčšmi, ako to, že stratil milovaného majstra. To sklamanie jeho nádejí ho tak trápilo, ako by bol odhalil nejaký podvod a ono ospravedlňovalo v jeho očiach aj to, že ho opustil. Tomáš, podobne ako Kleofáš a jemu rovní, bol senzualista, ktorého krídla veľmi vysoko vyniesli až do sveta, ktorý nebol jeho. Viera ho zachvátila náhle ako chytľavá vášeň. Read more

Pár poznámok k tradiekumenizmu

Nedávno vyšiel v katolíckych novinách The Remnant článok Michaela J. Matta s názvom Lefebvre mal pravdu: Preboha, zjednoťte klany. Jeho slovenský preklad nájdeme na Dielni sv. Jozefa. Obsahom článku je výzva k zjednoteniu tradičných kňazov v podmienkach prehlbujúcej sa krízy. Je určený tým, ktorí majú výhrady voči spolupráci s FSSPX. Je v ňom veľa dobrých postrehov. Obhajoba voľby msgr. Lefebvra, kritika koncilu… Dokonca priznáva strategické rozdiely medzi jednotlivými skupinami. Preto je jeho záverečné vyznenie k jednote FSSPX, FSSP, ICKSP rozpačité.

Tento jav volania k jednote tradičných spoločenstiev už medzitým dostal aj svoj názov – tradiekumenizmus. Pripomína „ekumenizmus“ pestovaný medzi Novus Ordo hierarchiou, protestantmi a pravoslávnymi. Táto pokoncilná forma ekumenizmu nemá obdobu v histórii Cirkvi. Bola prijatá v rámci budovania jednotného náboženstva, pod zámienkou zastavenia šírenia bezbožnosti v povojnovej dobe. Na prvý pohľad dobrý úmysel vychádzajúci z praktickej potreby. Read more

Prečo odpadávajú ľudia od Cirkvi?

„To nikto neverí, žeby dobrí ľudia mohli Cirkev opustiť. Víchor odnáša len plevy a úhrabky, nie však pšenicu. (Sv. Cyprián)

Dnes je to práve tak ako bolo pred 1650 rokmi. Nie viera, nie premýšľanie o náboženstve, nie modlitba ale ani statočnosť nie je príčinou odpadnutí, ale celkom iné veci.

Všetci takzvaní reformátori boli ovládaní nejakou náruživosťou, ktorá ich potom viedla k odpadnutiu. Každý nadŕžal náklonnostiam zemanov a žiadostiam ľudu a strhol so sebou krajiny a národy. Veď sám pruský Fridrich II. priznal, že reformácia bola vyvolaná v Nemecku z túžby po majetkoch a v Anglicku z túžby po žene. Read more

Bolo povedané

História človeka je históriou zdokonaľovania vedomostí. Je to história neustálej vojny medzi menšinou, silnou duchom, a väčšinou, silnou počtom. Je to história výchovy vždy zle skončenej a vždy znovu začatej. História nevďačnej, ťažkej, s nechuťou robenej a často odmietanej, niekedy prerušovanej a veľmi často obnovovanej výchovy.

Prví proroci, najstarší zákonodarcovia, pastieri národov práve sa rodiacich a život začínajúcich, kráľovia – zakladatelia miest a hlásatelia spravodlivosti, múdri a svätí učitelia začali veľmi včas s krotením zvieraťa. Slovom hovoreným a vyrytým do tabúľ krotili ľudí – vlkov, poučovali divochov, miernili barbarov, vyučovali šedivé deti, miernili zúrivcov, premáhali násilníkov, pomstychtivých, neľudských ľudí. Sladkosťou slova alebo hrôzou trestu Orfeovia alebo Drakóni, sľubujúci a vyhrážajúci menom nadzemských a pozemských bohov, obstrihovali pazúry, ktoré vždy znovu vyrastali, dávali košíky a uzdy na ústa veľmi zubaté, Read more

1 2 3 13