Prof. Štefan Polakovič: O zmysle lásky k národu

Aby sme však mali príčinu ovládať cit k národu a držali ho v medziach, ako sme na to viazaní zákonom prirodzeným, treba vedieť, aký zmysel má pravá láska k národu. Nijaká láska prirodzená, ľudsky teplá, nie je uzavretým systémom: láska je podstatne otvorená k inému. Pravá láska v dôsledku toho vychováva k čím širšiemu rozpätiu. Láska totiž núti a vychováva k šľachetnosti a veľkodušnosti. Kde niet šľachetnosti, tam niet lásky. Láska nás učí nadosobnému a nadsebeckému chápaniu skutočnosti. Teda i zmyslom lásky k národu je výchova nášho ducha k veľkodušnosti, obetavosti a zriekaniu. Zmyslom lásky k národu je duchovné, vnútorné rozširovanie. Obeťami duša rastie a otvára sa pre širšie obzory. Ak hľadáme zmysel vnútorného rozširovania šľachetnosťou, zbadáme, že má skrytú finalitu v stvorení. Človek je stvorený pre poriadok nadprirodzený. Toto mimoriadne určenie človeka vyžaduje obetu nadmieru veľkú: zanechanie samého seba. K tejto najvyššej šľachetnosti majú nás vychovávať Read more

Národné bytie na váhach jednotlivca

Význam v čase.

Je bez významu pre človeka, že patrí k nejakému národu a že sa cíti úzko spojený s celým svojim národným kolektívom?

Má to celkom iste svoj význam. Národnosť má pre človeka veľkú časnú hodnotu, ba uplatňuje svoj vplyv až na plnenie večného poslania človeka.

Časný význam národného bytia pre človeka je už, alebo by už aspoň mal byť všeobecne uznávaný. V našich dňoch sa píše o význame národného bytia veľmi mnoho, hlavne vplyvom ideológie fašistickej a novej nemeckej.

Človek sa rodí ako tvor veľmi nedokonalý. Aby sa vyvinul, potrebuje prajnú súčinnosť veľmi mnohých vnútorných i vonkajších činiteľov. Potrebuje, aby vnútorné i vonkajšie telesné ústroje a údy riadne fungovali, a potrebuje aj osoby, čo sa o neho – bezmocného a neskúseného – starajú, zaopatrujú mu poživeň Read more

Novodobé pohanstvo a misia solúnskych bratov

V súvislosti s nedávnym výročím príchodu sv. Cyrila a Metoda sa už pravidelne objavujú staré námietky proti nim aj v radoch ľudí, ktorí sa označujú za národovcov, vlastencov, rodoľubov… Spochybňujú náboženský a kultúrny prínos solúnskych bratov a vznášajú voči nim rôzne obvinenia. Mnohé z nich zhrnul vo svojich článkoch a videách hudobník a spisovateľ Miroslav Švický, známy ako Žiarislav. Vykresľuje príchod sv. Cyrila a Metoda ako katastrofu, keď prídu do idylického prostredia, kde sa v slobode a v dobovej forme demokracie rozvíjala vyspelá kultúra a duchovno. Tie sú následne barbarsky zničené a ľuďom sú vnucované cudzie formy duchovna, ktoré sú im len na škodu. Používa pri tom na opis diania slová ako diktatúra, totalita a prirovnáva ich aspekty ku komunizmu a Islamskému štátu. Ako keby vierozvestcovia prišli na Veľkú Moravu sami od seba a s mečom v ruke.

Najprv sa pozrime, z akého pohľadu sa na kresťanstvo a jeho šírenie Žiarislav a stúpenci takýchto názorov pozerajú a prečo ho takto vidia. Read more

Prostriedky záchrany proti liberalizmu: „Všetko obnoviť v Kristovi“

Na ťažké choroby ešte silnejšie liečebné prostriedky! Čo však môže zachrániť Cirkev, ktorá trpí rakovinou, alebo dokonca AIDS? Odpoveď je zrejmá: Musí sa obrátiť k prostriedkom spásy, ktoré boli proti moderným omylom predpísané pápežmi a to: tomistická filozofia, zdravá teológia a nich vyplývajúce právo.

Zdravá filozofia svätého Tomáša Akvinského

Chápete, že k tomu, aby som premohol subjektivizmus a racionalizmus, ktoré predstavujú základ liberálnych bludov sa nebudem obracať k novodobým filozofiám, ktoré sú práve subjektivizmom a racionalizmom skazené. Filozofia všetkých dôb Philosophia perenis a obzvlášť metafyzika si neberie za predmet svojho bádania ani subjekt, ani jeho poznanie, ani jeho túžby. Objektom je sama podstata veci. To, čo je. To znamená skutočné Bytie s jeho zákonmi a princípmi, ktoré nám odkrýva naše najspontánnejšie poznanie. A v jej čele prirodzená múdrosť, ktorá je filozofiou, nás vedie cez theodiceu, alebo theológiu prirodzene Read more

P. Robert Mäder: Katolícky program (1923)

Katolícky program je obsiahnutý v evanjeliu o kvase a horčičnom zrnku. Tu máme jasne pred sebou posledný cieľ Cirkvi. Evanjelium o horčičnom zrnku je zjavenie vonkajšej ríšskej politiky, v evanjeliu o kvase je vylíčenie politiky vnútornej. Navonok si praje Cirkev rozšírenie až na koniec sveta, keď meno „Cirkev svetová“ sa stane skutočnosťou. Tým však je jej úloha naplnená len z polovice. Cirkev, semeno horčičné, ktoré sa stalo stromom vrhajúcim tieň po celom svete, musí sa zároveň stať Cirkvou kvasu, ktorý všetko preniká.

Katolicizmus vonkajší bez vnútorného je telom bez duše, je mŕtvolou. To nech si zapamätajú dobre tí, ktorí vždy hovoria o veľkých katolíckych číslach, berúc na zreteľ rastúci počet katolíckych kostolov, spolkov, novín a dobročinných organizácii. Zjavenie sv. Jána hovori o Read more

1 2 3 10