Memoriál mučeníka Jozefa Tisu – V. ročník
Kto by mohol lepšie zhrnúť dôvody obžaloby mučeníka Jozefa Tisu, než samotný jeho žalobca Anton Rašla? Ten vo svojej záverečnej obžalobnej reči pred politickou fraškou zvanou „národný súd“ hovorí nasledovné: „Treba povedať, že nežalujeme nejaký imaginárny pojem ´štát´, tu nie je vedená diskusia o oprávnenosti štátu atď. Štáty vznikajú a zanikajú. Predmetom uvažovania a hodnotenia môže byť len vnútorný obsah tohto štátu, režim, ktorý tu panoval – a to režim stredoveký, totálny (rozumej autoritatívny – pozn. NSS), protislovanský (rozumej protiboľševický – pozn. NSS) a proti-pokrokový.“ (Proces s Dr. J. Tisom, s. 73) Je treba uznať, že málokto dokázal tak jednoducho a výstižne charakterizovať režim Slovenského štátu. Dokonca i mnohým sympatizantom slovenskej Read more
Slovenský štát je tŕňom v oku dnešnej demoliberálnej a kryptoboľševickej spodiny, ktorá celkom prirodzene prebrala boľševikmi vytvorený pohľad na novodobú slovenskú históriu. Duch sa predsa nezaprie. Aký duch? Duch nenávisti voči Bohu, národu a voči starému usporiadaniu založenému na Božom a prirodzenom zákone. Nedá sa síce povedať, že Slovenský štát bol úplne dokonalým stelesnením starého poriadku a že Božie a prirodzené zákony boli vždy, všade a vo všetkom autenticky uplatňované. To sa, celkom iste, nedá povedať o nijakom zriadení, lebo všade, kde sa angažuje človek, je prítomný aj hriech a nedokonalosť. Zároveň sa však nedá poprieť, že Slovenský štát bol aspoň dočasnou hrádzou proti liberálnemu úpadku. Proti úpadku, ktorý dnešní pomätenci 
Stretávame sa ako zvyčajne na mieste posledného pôsobenia kňaza Jána Nemca v Lieskovci a vydávame sa po ceste, ktorá bola v živote Jána tá posledná pozemská. Jeho pozemská cesta bola cesta týrania a mučenia, ktorým sa partizáni mstili na bezbrannom kňazovi. Ten im už dal všetok svoj majetok, ktorý mal v ich očiach hodnotu. Nestačilo to, lebo ich cieľom po opakovanom rabovaní fary sa ukázalo mučenie a týranie. Ako inak môžeme nazvať vlečenie biedne odetého kňaza v chladnom sychravom chladnom večere skoro 12 km po poľnej ceste? Sú to prízemné prejavy prízemných živlov. Už fakt, že sa opovážili rabovať na fare a neskôr aj siahnuť na život kňaza hovorí o tom, že ich úcta ku kňazovi bola veľmi slabá a vypovedá to o ich hodnotách. Každý aj neveriaci človek už z prirodzenosti má určitú úctu k človeku a to zvlášť ku kňazovi. 
Svätý Alfonz Maria de‘ Liguori píše, že keď bol kardinál John Fischer, biskup z Rochesteru, odsúdený na smrť za to, že sa nepodvolil odpadlíkovi Henrichovi VIII. a anglikánskej sekte, ale ostal verný Svätej Cirkvi a pápežovi, tak chystajúc sa na smrť: „…obliekol sa do najlepších šiať, aké mal, a hovoril, že ide na svadbu. Keď zazrel popravisko, odhodil svoju palicu a povedal: Hor sa, nôžky moje, už nemáte ďaleko do raja. A prv než zomrel, zanôtil Te Deum ako poďakovanie, že Boh mu dal zomrieť ako mučeníkovi za svätú vieru. A potom naradovaný položil hlavu pod katovu sekeru.“ Z časného hľadiska sa mučenícka smrť môže javiť ako tragédia, no z hľadiska večnosti niet záslužnejšej smrti, ako položiť život za pravú katolícku vieru. V Introite sv. omše za mučeníka sa kňaz modlí: „Udeľ, prosíme, 
Keď Dr. Jozef Tiso v jednom zo svojich verejných prejavov hovorí o