Pohroma 44
„Nie, v dejinách na to príkladu niet. Niet na to príkladu, aby národ povstával proti svojmu vlastnému štátu, aby si niekto podpaľoval dom, v ktorom sa mu žilo dobre, za ktorým túžil a ktorý si napokon ťažko vydobyl, postavil a zariadil. To nie je možné!“
(Jozef Cíger Hronský)
Bystrický puč komunistov a liberálnych demokratov z augusta 1944, namierený proti Slovenskej republike a jej vláde, sa natrvalo zapísal krvavým písmom do dejín Slovenska a Slovenov. Azda, s týmto záverom by to malo aj skončiť, a keď príde výročie puču, tak by bolo vhodné zapáliť sviece a v tichej modlitbe rozjímať nad dôvodmi tejto tragédie spolu s odprosovaním Boha za škody napáchané voči Nemu ako aj na tele národa s vzaním si predsavzatia v rovine – nikdy viac!
V noci z piatka na sobotu (12-13. apríla 2019) sa uskutočnil VII. ročník Memoriálu mučeníka Jozefa Tisu – 25 kilometrovej náboženskej púte nočným lesom z Rajca do Veľkej Bytče na úmysel vyzdvihnutia na oltár mučeníka viery katolíckej a národa slovenského. Tento ročník bol poznamenaný, v porovnaní s ročníkmi minulými, zatiaľ najväčšou nepriazňou počasia. Teplota pod nulou, sneženie a hustá hmla na hrebeni Súľovských vrchov počas noci sťažovali cestu a umocňovali potrebu osobného sebazaprenia, na ktoré upozorňoval prevádzač v úvodnom Ceremoniáli zasvätenia do tajomstiev púte.
Už šiesty rok sa stretávame, aby sme si my, ctitelia Jána Nemca, prešli jeho poslednou pozemskou cestou. Z Lieskovca vyrážame za jasného, ale chladného počasia. Modlitbou ruženca si pripomíname Ježišovu cestu, ktorá je v mnohom podobná s tou Jánovou. Aj Ján si musel prejsť svojou krížovou cestou aby sa pripodobnil nášmu Pánovi aj v kríži. Keď sa človek zamyslí nad Jánom Nemcom, vidí v ňom kňaza, ktorý slúžil ľudu v mene Pánovom. Obyčajný kňaz, ktorý si plnil svoje povinnosti. Človek, ktorý nikomu neublížil a ešte aj vrahom dal všetko čo mal. Nestačilo to, lebo jeho majetok nebol to čo chceli dosiahnuť. Ako sa ukázalo neskôr, chceli jeho život. Vidím, že aj v dnešnej dobe sú ľudia pobúrení, keď niekoho zavraždia kvôli jeho práci. Ján si tiež robil len svoju „prácu“ . Nemožno však službu kňaza nazvať prácou v pravom slova zmysle, ale paralela je 
Vojenskí organizátori „SNP“ pôvodne počítali s celoplošným zapojením sa všetkých posádok do povstania proti Slovenskému štátu. Väčšina veliteľov sa aj podieľala na prípravách. Keď však prišlo na lámanie chleba, t.j. keď začali 29. augusta 1944 nemecké jednotky obsadzovať Slovensko (kvôli partizánskym represáliám na prevažne nemeckých civilistoch), nechali svoje posádky potupne odzbrojiť, pričom Nemcom padla za korisť celá výbava, vrátane zbraní, munície, vojenskej techniky, pohonných hmôt, finančných prostriedkov, zásob atď. Celoslovenským unikátom bola Nitrianska posádka pod velením Jána Šmigovského. Ten sa odmietol pridať k povstalcom, zachoval vojenskú prísahu a ostal verný slovenskej vláde. Avšak keď do Nitry vtiahla nemecká jednotka s cieľom odzbrojiť vojenskú posádku, Šmigovský Nemcom odmietol vydať čo i len jednu pušku. Rozkázal zaujať palebné pozície a začal s 
Pohľady na osobnosť mučeníka Jozefa Tisu sa medzi tými, ktorí sa hlásia k jeho odkazu, rôznia. Sú determinované predovšetkým osobnými predpokladmi tých-ktorých jednotlivcov, či skupín. A tak revoluční národovci v ňom vidia predovšetkým politika a štátnika, kňazstvo vnímajú ako bezvýznamný atribút, ktorý bol len dôsledkom doby, keď ešte väčšina ľudí na Slovensku bola veriacich. Vo svojej nevedomosti a povrchnosti nemajú problém velebiť mučeníka Jozefa a zároveň bojovať proti katolicizmu a podporovať moderné bludné koncepcie najrôznejšieho druhu. Iní, ktorí sa hlásia k Cirkvi katolíckej, nemajú problém s jeho kňazstvom, ctia si ho ako politika, štátnika, i kňaza, no ovplyvnení deštrukčnými proticirkevnými náukami, ktoré sa po revolúcii Druhého vatikánskeho koncilu zahniezdili v Cirkvi, nie sú schopní dostatočne realisticky vnímať kontext