Význam tradičného katolicizmu v procese záchrany súčasného slovenského národa.

Prednáška JUDr. Radomíra Tomečka, PhD. odznevšia v rámci pietnej spomienky na Františka Slameňa, 7. 12. 2024, Horná Lehota, Brezno

Vážení prítomní príslušníci slovenského národa, vlastenci.
Stretli sme sa pri príležitosti pripomenutia Františka Slameňa (1896 – 1944), slovenského verejného činiteľa, poslanca snemu našej Prvej Slovenskej republiky. Aj on sa zaradil medzi obete partizánskeho teroru na Slovensku v tzv. povstaleckom roku 1944. Aj jeho príbeh vyzýva všetkých slušných Slovákov a Slovenky k zásadnému morálnemu stanovisku podľa vlastného svedomia.
Čím sa formuje svedomie človeka? Čím sa formuje svedomie národa a štátu? Boh súdi človeka, národy a štáty. Boh odmeňuje človeka po jeho smrti večným spasením a tresce človeka po jeho smrti večným zatratením. Boh vstupuje aj do pozemského života človeka svojím požehnaním a trestaním, a práve tým ho vychováva. Read more

Osudy Františka Slameňa (1896 – 1944)

Prednáška PhDr. Martina Lacka, PhD. odznevšia v rámci pietnej spomenienky na Františka Slameňa, 7. 12. 2024, Horná Lehota, Brezno

Kto bol František Slameň?
Najstručnejšia odpoveď by znela: neohrozený bojovník za práva Slovákov a osobitne robotníkov; ústavný činiteľ prvej SR a martýr štátnosti. Politik, ktorý sa snažil o udržanie republiky aj v bezvýchodiskovej situácii, za čo zaplatil najvyššiu cenu. Jeden z dvoch poslancov zavraždený partizánmi. Avšak po poriadku.
Narodil sa 3. decembra 1896 v Hornej Lehote v rodine Jána Slameňa a Terézie rod. Žabkovej, ktorí mali dovedna deväť detí. Horná Lehota bola konfesionálne zmiešaná obec s miernou prevahou evanjelikov. Tu vychodil šesť tried ľudovej školy a tri ročníky učňovskej školy v Podbrezovej; vyučil sa za sústružníka. Ako 14-ročný nastúpil na učňovské miesto v železiarňach v Podbrezovej. Aj keď školy absolvoval v období najhoršej maďarizácie, tejto nepodľahol. Naopak, bol vždy oduševneným Slovákom. Read more

Príhovor historika Martina Lacka pri príležitosti 85. výročia vzniku 1. Slovenského štátu

Tento rok je tomu 85 rokov — to je už veľmi dobrá dĺžka života. Keď niekto zomrie v 85-ke, tak povedia: No, to bol pekný vek, to bol požehnaný vek; takže dnes už len tí skutočne najstarší, ktorí majú 90 a viac rokov si môžu pamätať nejaké záblesky z tej poslednej fázy Slovenskej republiky, resp. z tých vojnových udalostí.

Za 85 rokov sa dá veľa naučiť, vychovať tri-štyri generácie, ale dá sa aj veľa pokaziť, dá sa aj veľa zabudnúť, veľa zmanipulovať, veľa vybieliť, vygumovať. A dnes sú technológie, ktoré ako keby urýchľovali to gumovanie a manipuláciu a vôbec to prekrúcanie historických udalostí.

Tak v prvom rade pri 14. marci treba povedať: 14. marec je vznik štátu. Zánik jedného štátu, vznik druhého štátu. 14. marca sa nehovorilo ani o židovskej otázke, ani o futbalových šampionátoch, ani o susedných civilizáciách, ale išlo jednoducho a jednoznačne, výlučne o vznik štátu. Toto nepočujete z médií. Z médií počujete len o Hitlerovi, transportoch a tak ďalej. Toto treba zdôrazňovať vždy, keď zaznie táto téma — o čom vlastne je 14. marec. Read more

Ohliadnutie za 14. marcom

Ak dôsledne sledujeme líniu, po ktorej sa zrodil 1. Slovenský štát, nemožno konštatovať, že to bola priama cesta. Práve naopak, bola značne kľukatá, s mnohými zastaveniami, cúvnutiami, slepými ulicami. Ani samotná idea úplnej samostatnosti nebola nejak extra rozvinutá v zmysle stanovenia si cieľa, až na pár výnimiek, ktoré zrejme ani nevedeli, čo to bude obnášať, avšak vo svojom zápale definovali vrchol – štátnu samostatnosť.

Prím však hrala cesta k autonómii v rámci 1. ČSR dvoma hlavnými spôsobmi : 1. evolučnou cestou, opierajúc sa o tézu, že Praha „dostane rozum“ a sama uzná, že je aj pre ňu výhodnejšie dať autonómiu nielen Slovákom, ale postaviť svoju politiku voči všetkým národnostiam na inom kvalitatívnom základe, ako dovtedy, a tak im dať do ruky hmatateľný dôkaz, aby sa cítili v tomto štáte doma a pracovali na jeho zveľadení; 2. „revolučnou“ cestou, v skutočnosti sa však vízia revolučnosti Read more

1 2 3 4 28