Kategória: Reportáže

Tento rok je tomu 85 rokov — to je už veľmi dobrá dĺžka života. Keď niekto zomrie v 85-ke, tak povedia: No, to bol pekný vek, to bol požehnaný vek; takže dnes už len tí skutočne najstarší, ktorí majú 90 a viac rokov si môžu pamätať nejaké záblesky z tej poslednej fázy Slovenskej republiky, resp. z tých vojnových udalostí.

Za 85 rokov sa dá veľa naučiť, vychovať tri-štyri generácie, ale dá sa aj veľa pokaziť, dá sa aj veľa zabudnúť, veľa zmanipulovať, veľa vybieliť, vygumovať. A dnes sú technológie, ktoré ako keby urýchľovali to gumovanie a manipuláciu a vôbec to prekrúcanie historických udalostí.

Tak v prvom rade pri 14. marci treba povedať: 14. marec je vznik štátu. Zánik jedného štátu, vznik druhého štátu. 14. marca sa nehovorilo ani o židovskej otázke, ani o futbalových šampionátoch, ani o susedných civilizáciách, ale išlo jednoducho a jednoznačne, výlučne o vznik štátu. Toto nepočujete z médií. Z médií počujete len o Hitlerovi, transportoch a tak ďalej. Toto treba zdôrazňovať vždy, keď zaznie táto téma — o čom vlastne je 14. marec. Read more

Ak dôsledne sledujeme líniu, po ktorej sa zrodil 1. Slovenský štát, nemožno konštatovať, že to bola priama cesta. Práve naopak, bola značne kľukatá, s mnohými zastaveniami, cúvnutiami, slepými ulicami. Ani samotná idea úplnej samostatnosti nebola nejak extra rozvinutá v zmysle stanovenia si cieľa, až na pár výnimiek, ktoré zrejme ani nevedeli, čo to bude obnášať, avšak vo svojom zápale definovali vrchol – štátnu samostatnosť.

Prím však hrala cesta k autonómii v rámci 1. ČSR dvoma hlavnými spôsobmi : 1. evolučnou cestou, opierajúc sa o tézu, že Praha „dostane rozum“ a sama uzná, že je aj pre ňu výhodnejšie dať autonómiu nielen Slovákom, ale postaviť svoju politiku voči všetkým národnostiam na inom kvalitatívnom základe, ako dovtedy, a tak im dať do ruky hmatateľný dôkaz, aby sa cítili v tomto štáte doma a pracovali na jeho zveľadení; 2. „revolučnou“ cestou, v skutočnosti sa však vízia revolučnosti Read more