Bolo povedané
História človeka je históriou zdokonaľovania vedomostí. Je to história neustálej vojny medzi menšinou, silnou duchom, a väčšinou, silnou počtom. Je to história výchovy vždy zle skončenej a vždy znovu začatej. História nevďačnej, ťažkej, s nechuťou robenej a často odmietanej, niekedy prerušovanej a veľmi často obnovovanej výchovy.
Prví proroci, najstarší zákonodarcovia, pastieri národov práve sa rodiacich a život začínajúcich, kráľovia – zakladatelia miest a hlásatelia spravodlivosti, múdri a svätí učitelia začali veľmi včas s krotením zvieraťa. Slovom hovoreným a vyrytým do tabúľ krotili ľudí – vlkov, poučovali divochov, miernili barbarov, vyučovali šedivé deti, miernili zúrivcov, premáhali násilníkov, pomstychtivých, neľudských ľudí. Sladkosťou slova alebo hrôzou trestu Orfeovia alebo Drakóni, sľubujúci a vyhrážajúci menom nadzemských a pozemských bohov, obstrihovali pazúry, ktoré vždy znovu vyrastali, dávali košíky a uzdy na ústa veľmi zubaté, Read more
S prehlbujúcou sa vieroučnou krízou v Cirkvi, keď je náuka ohýbaná a dezinterpretovaná tak, že to vedie k tichej legalizácii svätokrádežného udeľovania sviatostí, liberalizácii, anulovania manželstva a keď už samotné podklady k synodám obsahujú závažné herézy je potrebné mať na zreteli, kde sa všetok ten zmätok začal. Udalosťou, ktorá umožnila počiatok toho je 2. vatikánsky koncil aj s jeho nasledujúcimi reformami. Jeho plodmi sú totižto subjektivizmus, modernizmus a vieroučný zlom. Aby sme pochopili, ako sa k tejto udalosti postaviť, treba sa na ňu pozrieť bližšie.
V súvislosti s nedávnym výročím príchodu sv. Cyrila a Metoda sa už pravidelne objavujú staré námietky proti nim aj v radoch ľudí, ktorí sa označujú za národovcov, vlastencov, rodoľubov… Spochybňujú náboženský a kultúrny prínos solúnskych bratov a vznášajú voči nim rôzne obvinenia. Mnohé z nich zhrnul vo svojich článkoch a videách hudobník a spisovateľ Miroslav Švický, známy ako Žiarislav. Vykresľuje príchod sv. Cyrila a Metoda ako katastrofu, keď prídu do idylického prostredia, kde sa v slobode a v dobovej forme demokracie rozvíjala vyspelá kultúra a duchovno. Tie sú následne barbarsky zničené a ľuďom sú vnucované cudzie formy duchovna, ktoré sú im len na škodu. Používa pri tom na opis diania slová ako diktatúra, totalita a prirovnáva ich aspekty ku komunizmu a Islamskému štátu. Ako keby vierozvestcovia prišli na Veľkú Moravu sami od seba a s mečom v ruke.
Na ťažké choroby ešte silnejšie liečebné prostriedky! Čo však môže zachrániť Cirkev, ktorá trpí rakovinou, alebo dokonca AIDS? Odpoveď je zrejmá: Musí sa obrátiť k prostriedkom spásy, ktoré boli proti moderným omylom predpísané pápežmi a to: tomistická filozofia, zdravá teológia a nich vyplývajúce právo.