Pamätaj na smrť!

Máme moderné domy, v ktorých bývame,
chaty, na ktoré cez víkendy chodievame.
Luxusné autá na dvore aspoň dve,
na nákup ideme, kedy sa nám chce.

Súkromné sauny, veľké bazény,
čo na tom, že náš život je skazený?
Čím ďalej, tým viac sa ľuďom priečime,
nevadí, sami si predsa stačíme!

Máme deti, ktoré nás nerešpektujú,
namiesto lásky sa vonku potulujú.
Rodičovská dlaň nenašla si miesto,
radšej kúpime hračiek zo dvesto!

A tak nám život ubieha jak voda,
hromadí sa odpor, nenávisť, či zloba.
Nemáme totiž správne stanovené ciele,
blahobyt a stereotypné zázemie nás hreje.

I pominie sa naše sveta bytie,
navnivoč vyjde naše žitie.
Neostane v práci po nás chýru,
na veky budeme ovoniavať síru.

Ten, ktorý miesto u nás nemal,
hoc na kríži za nás trpel, stenal,
Ten navždy ostane už vzdialený,
my, otroci sveta, nebudeme spasení.

Kika