Pred rokmi som počul recitačný sbor, ktorý podnes je mi v živej pamäti. Bolo to práve pred Vianocami, pri oslave príchodu jediného a pravého Mesiáša. Odznely krásne myšlienky, no ani jedna nepôsobila takou živelnou silou, ako stále opakovaná, mohutným hrmením sprevádzaná veta: Čakáme niekoho. Vskutku. Vtedy sme naozaj všetci pocítili, že nám niekto chýba. Z hĺbin duše sa nám dralo: čakáme niekoho.
Často počujeme hlásať zásadu: „Justitia est regnorum fundamentum“, čo slovensky znamená: „Spravodlivosť je základom štátu.“ Aj inou formou sa vyslovuje táto zásada: „Štát vzniká ideami“. To znamená, že pre štátny život nestačí ani najlepšie vypracovaný právny poriadok, ktorý sa snaží rozprestrieť na každý možný prípad, ak občanom, najmä vedúcim činiteľom nevelí kategorický imperatív, riadiť sa vo všetkom mravným zákonom. I vodca prvej ruskej revolúcie, Miljukov, keď padla autorita panovníka žiadal, aby sa táto idea u ruského ľudu nahradila nejakou inou zásadou.
I v minulosti vidíme, že u štátov a národov stroskotaly všetky pokusy nahradiť mravnosť. Chceli ju obísť rovnakým hlasovacím právom. Myslelo sa, že sa takto zachytia, zvládzu a vyrovnajú sily a to postačí k normálnemu štátnemu životu. Read more
Karol Sidor povedal svoj prejav po latinsky a sv. Otec odpovedal rovnako po latinsky, len dve posledné vety povedal po slovensky. Slovenský vyslanec povedal:
„Svätý Otče! Je pre mňa obzvláštna česť, že ako prvý mimoriadny vyslanec a splnomocnený minister Slovenskej republiky pri sv. Stolici môžem odovzdať do rúk Vašej Svätosti svoju poverovaciu listinu. Čo udržalo dosiaľ slovenský národ, že bola vždy neochvejná viera vo Všemohúceho a nezlomná vernosť k Námestníkovi Kristovmu. Tieto dve základné cnosti slovenského národa sa prejavili už v samých začiatkoch nášho národného života postavením prvého kresťanského chrámu zo západných Slovanov na slovenskom území v Nitre a zvlášť po príchode vierozvestov, sv. Cyrila a Metoda.
Bola noc. Jeruzalem statočný a pracovitý už odpočíval. Na nohách bola len synagóga a jej úradní zástupcovia: židovská rada, Annáš, Kaifáš a ostatní prísediaci. Splnila sa už bola túžba synagógy: Ježiš bol už zradený, opustený, sputnaný a pred radu privedený bez toho, žeby sa bola stala obávaná vzbura.
Odbila polnoc. A rada zasadá proti zjavnému nariadeniu zákona. V noci idú vynášať rozsudok, ktorý dľa ich zákona a učenia Talmuda nemal nikdy v noci byť vynesený!
Oni ho však vyniesli a vyriekli: „Čo, ešte potrebujeme svedkov? Veď sme sami počuli z jeho úst.“ (Luk. 22, 71.) „A povstanúc celé množstvo, viedli ho k Pilátovi.“ (Luk. 23, 1.)
Ako pre dieťa je krst vodou otvorením sa novému životu, tak pre novonarodený Slovenský štát bol krst ohňom boj jeho stíhačov a bombardérov proti maďarskému letectvu. Ako pre dieťa tento akt nadobúda význam vo vzťahu k Bohu a je nutné ho hodnotiť vo vysoko pozitívnych intenciách, tak krst ohňom, ktorým prešlo slovenské „JA“ nadobudlo obrovský význam vo vzťahu ku perspektíve životaschopnosti štátu.
Áno, Slovensko prišlo o ďalšie územia, áno, padli vojaci, áno boli straty na majetku, áno… Nič však neprekoná konečný výsledok, vyplývajúci z bitky, v ktorej obstáli, síce slabší, ale o toľko viac odhodlanejší, aby tak nadviazali na slávnych predkov a ukázali cestu súčasníkom i nasledovníkom. Práve toto integrálne spojenie má Read more
