Prejav nastupujúceho slovenského vyslanca pri sv. Stolici Karola Sidora a odpoveď pápeža Pia XII.

Karol_Sidor_1938_(Warschau)Karol Sidor povedal svoj prejav po latinsky a sv. Otec odpovedal rovnako po latinsky, len dve posledné vety povedal po slovensky. Slovenský vyslanec povedal:

„Svätý Otče! Je pre mňa obzvláštna česť, že ako prvý mimoriadny vyslanec a splnomocnený minister Slovenskej republiky pri sv. Stolici môžem odovzdať do rúk Vašej Svätosti svoju poverovaciu listinu. Čo udržalo dosiaľ slovenský národ, že bola vždy neochvejná viera vo Všemohúceho a nezlomná vernosť k Námestníkovi Kristovmu. Tieto dve základné cnosti slovenského národa sa prejavili už v samých začiatkoch nášho národného života postavením prvého kresťanského chrámu zo západných Slovanov na slovenskom území v Nitre a zvlášť po príchode vierozvestov, sv. Cyrila a Metoda.

Je preto prirodzené, že blahej pamäti pápež Pius XI. odovzdal celý slovenský národ pod ochranu Sedembolestnej Matky Božej v Šaštíne, kde ju zvlášť uctievame. Keďže celé doterajšie dejiny slovenského národa rodili sa pod krížom Spasiteľa, preto za terajší suverénny, samostatný Slovenský štát predovšetkým vzdávame vďaky dobrotivému Bohu.

Uisťujem Vašu Svätosť, že celá moja snaha bude smerovať na prehĺbenie a upevnenie synovských vzťahov Slovenska k Najvyššiemu Veľpastierovi Cirkvi.

Prosím Vašu Svätosť, aby ráčila poskytnúť tejto mojej snahe svoju láskavú priazeň a vzácnu podporu, aby som svoje poslanie mohol splniť úspešne. Nakoniec značne prosím o apoštolské požehnanie pre celý slovenský národ, ktorého štátnym znakom je apoštolský dvojkríž, vztýčený na troch kopcoch.“

Svätý Otec odpovedal týmto prejavom:

„Slová, ktoré Tvoja Excelencia predniesla, odovzdávajúc nám úradné listiny, ktorými si poverený ako mimoriadny minister Slovenskej republiky, dokazujú na naše najväčšie potešenie úmysel i predsavzatie, s ktorým si, plniac vôľu hlavy Tvojho štátu, vstúpil do vznešeného mesta, ktoré je hlavou kresťanstva. Tento úmysel a toto predsavzatie smeruje ta, aby verné priateľstvo medzi Apoštolskou Stolicou a novou Slovenskou republikou tvorilo, vyvíjalo sa a upevňovalo v úplnej zhode s vôľou toho národa, ktorý je katolíckej viere a Cirkvi cele oddaný.

Tieto naše časy, plné premien, ktorých budúce následky ťažko možno predvídať, od slovenského národa vyžadujú si nové a veľké ťarchy a povinnosti. V týchto okolnostiach vyžaduje sa od ľudí veľa duchovných a hmotných obetí, veľa prozreteľnosti a múdrosti a konečne veľa takého cítenia, ktoré túži po priateľskom vzájomnom príbuzenskom pomere.

Najväčšou povinnosťou mužov viery je v dobrom stave udržovať tú slobodu, ktorá má vytvoriť predbežný a potrebný pomer, tú slobodu ktorou sa pod vedením katolíckej viery účinne tvoria mravy kresťanského života. Podľa vôle Božej náuky Evanjelia hlásali Vašim predkom sv. Cyril a Metod, ktorých sviatok dnes slávime. Nech sú teda synom a dcéram Vášho národa tieto náuky sväté, nech ich v budúcnosti starostlivo opatrujú ako dedičstvo, ako poklad, ako zákon budúceho života, ktorý vedie k najvyššej dokonalosti. Pod znakom a ochranou kríža, ktorý zdobí erb Vašej krajiny a pod patronanciou Bolesnej Panny Márie, ktorej predchodcovia naši v Pánu zosnulí, Benedikt XIII. a Pius XI. národ Váš zverili a zasvätili, nech nová Republika Slovákov vždy riadi svoje kroky po ceste, ktorá vedie k opravdivému povzneseniu a šťastiu.

Môžeš byť uistený, že z Našej strany nič také neurobíme, čo by vzájomný pomer medzi sv. Stolicou a Vašim štátom, ktoré sú späté vzájomnou dôverou a porozumením, mohlo porušiť a zoslabiť. Je nám útechou a potešením, že v Tebe Excelencia, ako vo svojom pomocníkovi, poznávame usilovného spolupracovníka, ktorý na to dielo vynaloží všetky svoje sily.

Dôverujem z celej duše, že nájdeme dôkazy toho, že všemohúci Boh privedie k šťastlivému koncu všetky tie predsavzacia a sľuby, ktoré si navzájom dávame v tejto slávnostnej hodine. A žiadané apoštolské požehnanie celému slovenskému národu z plného srdca udeľujeme.

Pochválený buď Ježiš Kristus!

Nech Pán Boh žehná a opatruje slovenský národ!“

(In: Diecézny obežník Spišskej diecézy z 15. júla 1939)