Obrana proti bludom náboženského indiferentizmu (1924)
Podľa starého Simeona je Kristus „znamením, ktorému bude protirečené“. (Luk. 2, 34.) To isté môžeme povedať aj o Cirkvi Kristovej, s ktorou od počiatku stojí na vojnovej nohe duch sveta. A v XVI. storočí našiel mohutných spojencov v sektách od Cirkvi odtrhnutých a na základe protestantských zásad povstal celý ľudový filozofický systém na zatemnenie tej veľkej povinnosti, že sa človek má pokoriť Kristovi, zjavujúcemu sa v Cirkvi svojej. Nevera oblečená do tógy modernej vedy napáda vieru a prikrýva sa krásne znejúcimi frázami indiferentizmu a ľudovej filozofie a jej zbraňou je fráza, ktorá stálym opakovaním hypnotizuje a akoby okúzľuje srdcia, tak, že voči viere chladní ľudia za hotový peniaz a pravdu vezmú tú lživú frázu, tým viac, že to človek veľmi ľahko uverí, Read more
O človeka, ktorý je Nikto, nikto nemá ani záujem. Nikto nemá ani nepriateľov, ani priateľov. Kto je čím vyššie postavený, tým má aj viac priateľov, ale aj nepriateľov. Pýtam sa: – Kto zo Slovákov v dejinách mal toľko priateľov, ale aj nepriateľov ako prezident – mučeník Dr. Jozef Tiso? Hľa, každému je jasné, prečo ho opravdiví Slováci a Slovensky milujú a tým sa vyjasňuje aj druhé tvrdenie, že kto sa zo Slovákov zrieka Msgr. Jozefa Tisu, kto sa ho stráni, ten dokazuje aj svoje vnútorné presvedčenie, či je Slovákom iba podľa mena a podľa kriku, alebo či je Slovákom podľa presvedčenia. Tretia možnosť je jalové filozofovanie, o ktorom zdravý gazdovský rozum by povedal: to je iba mlátenie slamy. To platí tak o jednotlivcoch, ako aj o organizáciách, ktoré sa skladajú z neúprimných jedincov. 
Nekonečne večný Bože, všemohúci Stvoriteľu všetkých vecí. O niekoľko krátkych hodín zase pominie sa jeden rok. Pominie sa so všetkými protivenstvami, o ktorých sme si veľa ráz mysleli, že znášať nie sme schopní. Pominie sa so všetkými radosťami, v ktorých ani sami nevieme, akú blaženosť sme nachádzali. A teraz, milostivý Bože, Pán času a večnosti, musíme počet skladať, na čo sme použili tento rok, ktorého konca sa toľko tisíc našich blížnych nedožije. Bojíme sa tohto účtovania, lebo sme si vedomí, že sme veľa ráz zhrešili. Preto pokorne Ťa prosíme za odpustenie. Hľa, málo je tých dní, na ktoré by sme spokojne mohli spomínať i na svojej smrteľnej posteli. Mnohé dni žalovať budú na nás pred súdom Tvojim, spravodlivý Bože, že sme ich premárnili, ba použili na páchanie hriechov a na pohoršenie 
Stretávame sa ako zvyčajne na mieste posledného pôsobenia kňaza Jána Nemca v Lieskovci a vydávame sa po ceste, ktorá bola v živote Jána tá posledná pozemská. Jeho pozemská cesta bola cesta týrania a mučenia, ktorým sa partizáni mstili na bezbrannom kňazovi. Ten im už dal všetok svoj majetok, ktorý mal v ich očiach hodnotu. Nestačilo to, lebo ich cieľom po opakovanom rabovaní fary sa ukázalo mučenie a týranie. Ako inak môžeme nazvať vlečenie biedne odetého kňaza v chladnom sychravom chladnom večere skoro 12 km po poľnej ceste? Sú to prízemné prejavy prízemných živlov. Už fakt, že sa opovážili rabovať na fare a neskôr aj siahnuť na život kňaza hovorí o tom, že ich úcta ku kňazovi bola veľmi slabá a vypovedá to o ich hodnotách. Každý aj neveriaci človek už z prirodzenosti má určitú úctu k človeku a to zvlášť ku kňazovi. 