Spomienková akcia v Spišskej Novej Vsi – 30. marec 2014

Malá vojna, bombardovanie Juhoslávie vojskami NATO, vyhlásenie nezávislého Kosova – to sú tri smutné udalosti, ktoré aj napriek časovej medzere svedčia o jednom, totiž o zhubných a zvrátených dôsledkoch odpadu od pravej viery. Maďarský útočný šovinizmus i teroristické NATO sú deťmi a zároveň nástrojmi permanentnej revolúcie proti Bohu. V súvislosti so Srbskom a kosovskou otázkou hovoria za všetko úvodné slová dokumentárneho filmu Srbi – národ, ktorý mizne: „Mali sme vzdelanie bez viery, politiku bez poctivosti, armádu bez vlastenectva, štát bez Božieho požehnania. Z toho vyviera to spustošenie vzdelania, politiky, armády a štátu.“ Slová univerzálne platné, nadčasové, o čo viac sa však vzťahujú i na náš národ. Kedysi sme mali vzdelanie spojené s vierou, poctivých a obetavých politikov, armádu plnú vlastencov, aj štát s Božím požehnaním. Nebyť týchto princípov pred 75. rokmi, ťažko by sme dnes oslavovali potlačenie maďarskej agresie. Ešte poriadne nezorganizovanú slovenskú armádu len pár dní po vyhlásení slovenskej samostatnosti tiahlo horlivo do spravodlivého boja proti okupantovi úprimné vlastenectvo a národovectvo, láska k svojeti. Víťazstvo popri tom bolo len a len prejavom Božieho požehnania.

Pravidelne, koncom marca, sa stretávame v Spišskej Novej Vsi, kde na oné udalosti spomíname. Tento rok nebol výnimkou. Spomienková akcia sa uskutočnila na cintoríne pri pomníku a hroboch obetí Malej vojny v nedeľu 30. marca 2014. Jednotlivé príhovory rečníkov sa niesli v duchu vyššie načrtnutých ideí – mŕtvym hrdinom na pamiatku, živým na výstrahu. Lebo čo hodnotné sme mali, toho sme sa pod záštitou pokrokárskych pseudohodnôt vzdali. A teda dnešné vzdelanie nielen, že je bez viery, ale ono celou svojou postaťou založenou na pochabých voľnomyšlienkarskych princípoch na vieru útočí a ju neguje. Politika a poctivosť sa v súčasnosti k sebe majú ako čierna farba k bielej a „slovenská armáda“, resp. žoldnieri v područí nadnárodných teroristických zoskupení, narába s pojmom vlastenectva už len ako so sympatickou frázou. Toť revolúcia v celej svojej „paráde“ a zúbožený ľud vychovaný úpadkovými médiami popri svojom bedákaní volá len po ďalšej a ďalšej revolúcii, lebo diabol mu našepkáva, že tým niečo dosiahne. A veru hej, dosiahne, dosiahne až na dno hrobu, ktorý si tým kope. Záchrana však spočíva jedine a výlučne v kontrarevolúcii, v návrate späť, v obnove starého poriadku, v zjednotení sa s Najvyššou Pravdou, s Pánom Bohom, lebo bez jeho milosti a požehnania kráčame len ďalej, v ústrety časnej i večnej záhube.

Christe eleison!